Pozrite si
„Oči“ pre autopilota, aj takto by sa dal nazvať novovyvinutý systém automatického pristávania, ktorý je výsledkom práce vedcov z Technickej univerzity v Mníchove.
Mnohé dopravné lietadlá už dokážu pristáť automaticky, ale nedá sa hovoriť o úplne autonómnych pristátiach. Riadiaca veža letiska ich totiž navádza rádiovým signálom špeciálneho navigačného systému (Instrument Landing System, ILS).
V súčasnosti sa tiež vyvíjajú postupy, ktoré umožnia automatické pristátie založené na satelitnej navigácii. Aj tu je však potrebná podpora z pozemných systémov. Mnoho menších letísk však takýmto vybavením nedisponuje, preto tam lietadlá v automatickom režime pristávať nemôžu.
Pristávanie bez asistencie
Zmeniť by to mohlo riešenie vedcov z Technickej univerzity v Mníchove (Technische Universität München, TUM). Tí v máji úspešne testovali systém automatického pristávania, využívajúci kombináciu počítačového videnia a GPS.
Systém automatického pristávania z TUM funguje bez asistencie z pozemného riadenia letovej prevádzky. V projekte „C2Land“, podporovanom nemeckou federálnou vládou, sa výskumníci TUM spojili s Technische Universität Braunschweig a vyvinuli pristávací systém,umožňujúci malým lietadlám pristávať bez pomoci pozemného riadenia.
Autopilot používa na navigáciu signály GPS, s čím je však spojený problém chybovosti v prípade rušenia. GPS signály sú citlivé na nepresnosti merania, napríklad v dôsledku atmosférických porúch. Z tohto dôvodu vyžadujú súčasné systémy s GPS navigáciou, aby piloti prevzali kontrolu nad riadením lietadla minimálne vo výške 60 metrov a pristáli s lietadlom ručne.
Aby bolo možné úplne automatické pristátie, navrhol tím vedcov z TU Braunschweig referenčný systém. Zahŕňa kameru pre viditeľné spektrum kombinovanú s infračervenou kamerou. Tá umožní poskytovať údaje aj za podmienok zhoršenej viditeľnosti, napríklad v daždi, alebo v hmle. Výskumníci vyvinuli vlastný softvér na spracovanie obrazu, ktorý umožňuje systému určiť, kde sa lietadlo nachádza v relácii s polohou pristávacej dráhy.
Presne a spoľahlivo bez zásahu pilota
Tím TUM vyvinul celý automatický riadiaci systém, ktorý testovali na vlastnom upravenom štvormiestnom stroji Diamond DA42. Lietadlo je vybavené systémom Fly-by-Wire, ktorý umožňuje riadenie pomocou pokročilého autopilota, taktiež vyvinutého výskumníkmi TUM.
Kvôli funkcii automatizovaného pristávania boli v softvéri pridané ďalšie funkcie, ako porovnávanie údajov z kamier so signálmi GPS, výpočet virtuálnej zostupovej dráhy pre pristátie, ako aj riadenie letu pre rôzne fázy priblíženia.
Koncom mája tím úspešne otestoval autonómne pristátie na letisku výrobcu tejto značky lietadiel Diamond Aircraft vo Wiener-Neustadt v Rakúsku. Skúšobný pilot Thomas Wimmer je presvedčený o kvalite a spoľahlivosti pristávacieho systému.
„Kamery rozoznávajú pristávaciu dráhu už z veľkej vzdialenosti od letiska. Systém potom vedie lietadlo na pristávaciu dráhu úplne automaticky a pristane presne na stredovej čiare dráhy“, uviedol Wimmer.
Vyriešiť automatické pristátie je nevyhnutné najmä v súvislosti s budúcim vývojom leteckej dopravy, uvádza Martin Kügler, výskumný spolupracovník TUM Chair of Flight System Dynamics. Platí to v prípade autonómnych aerotaxíkov, ktoré vyvíja mnoho spoločností – napríklad Airbus, Lilium, Uber a ďalšie, ale aj pri automatizovanej nákladnej leteckej doprave.
Zdroj