Pozrite si
Výroba bionafty a komponentov pre tekuté palivá z repky olejnej a ďalších olejnatých plodín má už viacročnú tradíciu, ale jej rentabilitu nepriaznivo ovplyvňujú súčasné nízke ceny ropy. Trh s ropou rovnako negatívne tlačí na investície do výskumu nových biopalív, ako aj elektromobilov a vodíkových pohonov.
Napriek „medvedím“ náladám na trhu s palivami však vývoj alternatív pokračuje, čo je určite rozumné. Už dlhšie sa skúmajú možnosti získavania biopalív z rias.
Môže to priniesť viacero výhod – riasy rastú omnoho rýchlejšie ako repka, či slnečnica a dajú sa pestovať na vodných plochách, takže nezaberajú ornú pôdu.
Skupina vedcov z Texas A&M AgriLife Research teraz vyvinula technológiu na výrobu tekutých uhľovodíkov z riasy Botryococcus braunii. Riasa produkuje veľa oleja, ktorý môže byť využitý na výrobu benzínu, petroleja a motorovej nafty a je veľmi kozmopolitná.
Znamená to, že dokáže riasť v sladkých, aj polo-slaných (brakických) vodách na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy. Vyhovuje jej tiež fakticky akákoľvek klíma, od púští, po horské prostredie.
Háčik je v tom, že rastie príliš pomaly na to, aby sa dala priemyselne využiť na výrobu biopalív. Bunka tejto riasy sa rozdelí na dve nové bunky zhruba za týždeň. Rýchlorastúce riasy pritom dokážu svoju biomasu zdvojnásobiť už za šesť hodín. Riešenie? Genetické inžinierstvo.
Vedci už identifikovali gén v Botryococcus braunii, ktorý je zodpovedný za tvorbu enzýmu, podieľajúcom sa na produkcii oleja. Ide o lycopaoctaene syntázu, alebo LOS, a enzým kódovaný génom LOS je schopný iniciovať tvorbu oleja.
Tento gén by sa potom integroval do rýchlorastúcich rias, čím by vznikol hybrid s požadovanými parametrami na kvalitu, aj kvantitu oleja. Veci sa ale trochu komplikujú, lebo gén je „promiskuitný“.
Dokáže vytvárať až tri druhy uhľovodíkových molekúl s 30-, 35-, alebo 40-timi atómami uhlíka. Tie najväčšie molekuly sú pritom pre výrobu biopalív najvýhodnejšie.
Tím pod vedením Dr. Tima Devarennea študuje koncepciu výroby paliva z rias s podporou grantu 2 milióny dolárov od National Science Foundation. V súčasnosti už vedci identifikovali spôsob ako produkovať molekuly so 40-timi atómami uhlíka, ale od komerčného využitia ich delí ešte dlhá cesta.
„Je to horská dráha finančných prostriedkov v závislosti na tom, ako sa pohybuje cena ropy“, povedal Devarenne. „Ale vyrábať biopalivá a nahrádzať ropu je potrebné, a to nielen kvôli obavám z možného vyčerpania jej zdrojov.“ K tomu časom určite príde, preto by mal výskum biopalív, ktoré sa nakoniec dajú použiť aj ako chemická surovina, pokračovať, bez ohľadu na výkyvy komoditných trhov.
Zdroj