Pozrite si
Rádiové vysielače a prijímače potrebujú pre svoje fungovanie antény poskladané z vodivých komponentov. Z praktických dôvodov sa na ich výstavbu používajú dobré vodiče ako hliník, meď a podobne. Rozmery antén však rastú s vlnovou dĺžkou, sú teda nepriamo úmerné vysielacej frekvencii. Kým v pásme gigahertzov sú rádovo centimetrové, dlhé vlny využívané napríklad vo vojenskom námorníctve vyžadujú antény o dĺžke mnohých metrov.
Nepraktické to je, ak sa má rádiový prenos uskutočniť len počas krátkodobej akcie a po jej skončení je potrebné anténny systém opäť demontovať. V takomto prípade, a zvlášť na mori, alebo na pobreží, by prišla vhod anténa z vody. A práve takú predstavila firma Mitsubishi Electric Corporation. Riešenie s názvom SeaAerial využíva stĺpec, alebo oblúk prúdiacej morskej vody ako žiarič antény.
Môže fungovať preto, že morská voda je vlastne roztok iónov s asi 1000x vyššou vodivosťou ako voda, ktorá nám tečie doma z kohútika. Samozrejme, na existenciu antény je potrebný vodný stĺpec, alebo oblúk definovaných rozmerov (podľa vlnovej dĺžky), čo si vyžaduje vodnú pumpu. Tá ale môže byť napájaná aj zo solárnych batérií, takže vodná anténa nie je nutne závislá na infraštruktúre.
Mitsubishi, ktorá svoj systém SeaAerial predstavila 27. januára 2016 však nie je prvá. Americké námorníctvo si už predtým zaregistrovalo dva patenty – U.S. Patent 7,898,484 (Electrolytic fluid antenna) a U.S. Patent Application 12/539,834 (Improved electrolytic fluid antenna) na antény z morskej vody. Záujem armády je logický, pretože pri lodiach a ponorkách by vodné antény dávali najväčší zmysel.
Mitsubishi však tvrdí, že jej riešenie je dokonalejšie. Pri tom doterajšom bolo potrebné držať prístroj vytvárajúci vodný oblúk mimo vody, aby nedošlo k jeho uzemneniu a tým k útlmu signálu. V anténe SeaAerial je použitá špeciálna izolačná tryska, ktorá zamedzuje takémuto spojeniu.
Efektívnosť vodnej antény má napriek tomu problém. Vodivosť morskej vody, hoci je oproti sladkej vode „šampiónom“, je v porovnaní s kovmi mnohonásobne nižšia. Tým sa znižuje aj účinnosť takejto antény oproti konvenčným riešeniam. Účinnosť antény, alebo pomer vyžiareného výkonu k príkonu sa ale Mitsubishi pomocou počítačových simulácií podarilo zvýšiť na 70 percent.
To stačí na vysielanie, aj príjem signálu. Mitsubishi v súčasnosti pracuje na vývoji ďalších vodivých a premenných kvapalín, vhodných ako materiály pre fluidné antény a podal prihlášku na registráciu ochrannej známky SeaAerial.
Zdroj