13 rokov od 7 minút hrôzy - pristátie Curiosity kompletne zmenilo pohľad na Mars

Písal sa 5. august 2012. V riadiacom stredisku NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL) v kalifornskej Pasadene vládlo napätie, ktoré by sa dalo krájať.

O osude misie za miliardy dolárov a budúcnosti prieskumu Marsu mali rozhodnúť stovky tisíc riadkov kódu a dokonalá súhra mechaniky v priebehu siedmich minút.

Svet so zatajeným dychom sledoval najodvážnejší a najkomplexnejší pokus o pristátie na inej planéte v histórii. Presne o 22:32 tamojšieho času dorazil na Zem signál potvrdzujúci, že rover Curiosity bezpečne pristál na povrchu Marsu. U nás vtedy bol už 6. augusta, 7:32 ráno.

Keď sa na obrazovkách objavili prvé snímky a v sále prepukol ohlušujúci jasot, bolo jasné, že sa zrodila legenda. Legenda o „siedmich minútach hrôzy“ a geniálnom manévri známom ako „Sky Crane“.

Prečo to bol taký problém?

Pristáť na Marse je extrémne náročné. Planéta má atmosféru, ktorá je príliš riedka na to, aby dostatočne spomalila ťažký objekt len pomocou padáka, ale zároveň dosť hustá na to, aby pri vstupe vytvorila pekelnú horúčavu presahujúcu 1 600°C.

Rover Curiosity bol navyše monštrum. S hmotnosťou takmer jednej tony a veľkosťou menšieho auta (ako Mini Cooper) bol príliš ťažký pre pristávacie systémy použité v minulosti, ako boli airbagy pri roveroch Spirit a Opportunity. NASA potrebovala vymyslieť niečo úplne nové.

Sedem minút hrôzy a nebeský žeriav

Odpoveďou bol plne autonómny pristávací systém, ktorého priebeh bol taký riskantný, že si vyslúžil prezývku „7 minút hrôzy“. Tak dlho totiž trvá signálu zo Zeme, kým doletí na Mars, takže celý manéver musel prebehnúť bez akejkoľvek pomoci od ľudí. Bola to dokonalá symfónia presnosti, ktorá prebiehala v niekoľkých krokoch:

1. Vstup do atmosféry: Sonda s roverom vstúpila do atmosféry Marsu rýchlosťou takmer 21 000 km/h. Tepelný štít ju chránil pred spaľujúcou horúčavou.
2. Nadzvukový padák: V správnej výške a pri správnej rýchlosti sa otvoril najväčší nadzvukový padák, aký bol kedy použitý pri planetárnej misii. Ten sondu dramaticky spomalil.
3. Odhodenie štítu a raketový pohon: Po spomalení sa odhodil tepelný štít a z pristávacieho modulu sa vysunul samotný rover. Následne sa oddelil aj padák a zapli sa brzdiace rakety na zostupovom module, ktoré ďalej spomaľovali pád.
4. Manéver „Sky Crane“ (Nebeský žeriav): Toto bola najšialenejšia a zároveň najbrilantnejšia časť. Zostupový modul s raketovým pohonom sa začal vznášať niekoľko desiatok metrov nad povrchom. Z neho sa na troch nylonových lanách začal k povrchu spúšťať samotný rover Curiosity. Tento manéver zaistil, že prach a kamene rozvírené raketovými motormi nepoškodia citlivé prístroje rovera.
5. Pristátie a odlet: Akonáhle sa kolesá rovera dotkli povrchu, pyrotechnika odstrelila laná a zostupový modul (Sky Crane) automaticky odletel do bezpečnej vzdialenosti, kde sa kontrolovane zrútil. Na povrchu krátera Gale stál neporušený, funkčný a pripravený na prácu rover Curiosity.

Misia, ktorá prepísala učebnice

Curiosity nebol len technologický demonštrátor. Bol a stále je plnohodnotným vedeckým laboratóriom na kolesách. Jeho hlavným cieľom nebolo hľadať život, ale odpovedať na zásadnú otázku: Bol niekedy Mars obývateľný?

Vďaka sade pokročilých nástrojov, vrátane laseru ChemCam, ktorý dokáže na diaľku analyzovať zloženie hornín, a laboratória SAM, ktoré analyzuje vzorky pôdy a atmosféry, nám Curiosity priniesol ohromujúce objavy:

• Dôkazy o tečúcej vode: Už krátko po pristátí našiel pozostatky dávneho riečneho koryta s okruhliakmi, ktoré mohli byť vytvorené len prúdiacou vodou.
• Jazero s pitnou vodou: Analýzy z oblasti známej ako Yellowknife Bay potvrdili, že na dne krátera Gale sa kedysi nachádzalo sladkovodné jazero, ktoré malo všetky chemické ingrediencie potrebné pre život mikróbov.
• Objav organických molekúl: Našiel zložité organické molekuly, základné stavebné kamene života, ako ho poznáme.

Trinásť rokov po pristátí Curiosity stále brázdi svahy hory Mount Sharp a posiela na Zem cenné dáta, čím mnohonásobne prekročil svoju plánovanú dvojročnú misiu. Jeho úspech a najmä revolučný pristávací systém Sky Crane priamo vydláždili cestu pre jeho nasledovníka, rover Perseverance, ktorý s využitím rovnakej technológie úspešne pristál na Marse v roku 2021.

Dnešné výročie je tak pripomienkou nielen jedného z najväčších úspechov v histórii NASA, ale aj oslavou ľudskej vynaliezavosti, odvahy posúvať hranice a neúnavnej túžby objavovať neznáme svety.