Zrod revolúcie s názvom Linux. Ako projekt študenta zmenil digitálny svet?

17. september 1991 sa do análov technologickej histórie zapísal ako zdanlivo bezvýznamný deň. Až na to, že v tento deň istý fínsky študent informatiky nahral na verejný FTP server Helsinskej univerzity malý súbor s názvom „linux-0.01.tar.Z“.

Tento archív obsahoval zdrojové kódy prvej verejnej verzie jadra operačného systému, ktorý sa mal stať základom jednej z najväčších softvérových revolúcií.

Linus Torvalds, spomínaný študent z Fínska, o tom ale vtedy ani len netušil. Hoci išlo o surovú a nekompletnú verziu, ktorá dokázala spustiť len niekoľko základných programov, tento deň je považovaný za oficiálny začiatok projektu Linux. Projektu, ktorý navždy zmenil pravidlá vývoja softvéru a dnes poháňa kritickú infraštruktúru našej civilizácie.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

Čo je to vlastne Linux?

Aby sme pochopili význam Linuxu, musíme najprv porozumieť pojmu „jadro“ (kernel). Jadro je centrálna časť každého operačného systému. Jeho úlohou je pôsobiť ako základný sprostredkovateľ medzi hardvérom počítača (procesorom, pamäťou, diskami) a softvérom (aplikáciami, ktoré používame). Riadi prístup k systémovým zdrojom, spravuje procesy a zabezpečuje, aby všetky komponenty spolupracovali.

Linus Torvalds naprogramoval práve toto jadro. Samotné jadro však na bežné používanie nestačí. Na to, aby sa z neho stal plnohodnotný operačný systém, akým sú napríklad Windows alebo macOS, potrebuje ďalšie nástroje a programy – textové editory, kompilátory, grafické rozhranie, systémové knižnice a používateľské aplikácie.

Tu vstupuje do hry projekt GNU, ktorý založil Richard Stallman už v roku 1983 s cieľom vytvoriť kompletný, slobodný a Unixu-podobný operačný systém. V čase, keď Torvalds zverejnil svoje jadro, mal projekt GNU k dispozícii takmer všetky potrebné súčasti okrem samotného jadra.

Spojenie jadra Linux s nástrojmi GNU dalo vzniknúť kompletným operačným systémom, ktoré sú dnes technicky správne označované ako GNU/Linux, hoci sa bežne skrátene nazývajú len Linux.

Zásadný význam projektu spočíva v jeho licencii a filozofii. Torvalds sa rozhodol svoj projekt zverejniť pod licenciou GPL (General Public License), ktorá je pilierom hnutia slobodného a open-source softvéru.

Táto licencia zaručuje každému štyri základné slobody:

• právo program používať na akýkoľvek účel,

• právo študovať, ako program funguje a prispôsobiť ho svojim potrebám,

• právo program ďalej šíriť,

• právo program vylepšovať a svoje vylepšenia zverejňovať.

Tento model umožnil, aby sa na vývoji Linuxu začali podieľať tisíce programátorov z celého sveta, ktorí neboli viazaní žiadnou korporáciou. Vývoj sa tak stal extrémne rýchlym, transparentným a odolným voči chybám.

Každý mohol kód skontrolovať, navrhnúť zmenu alebo opraviť chybu. Tento decentralizovaný a kolaboratívny model je v príkrom kontraste s proprietárnym softvérom, kde zdrojový kód vlastní a kontroluje jediná firma. Viac o princípoch open-source nájdete na stránkach Open Source Initiative.

Prečo má Linux v logu tučniaka?

Jeho pôvod je rovnako neformálny a komunitný ako samotný Linux. Keď projekt začal naberať na popularite, objavila sa potreba loga. Linus Torvalds odmietal typické korporátne symboly a chcel niečo zábavné a sympatické.

Spomenul si pritom na svoju návštevu zoo v Austrálii, kde ho pohrýzol malý tučniak. Táto príhoda mu nespôsobila žiadne zranenie, no zanechala v ňom veselú spomienku a sympatie k týmto tvorom. Podľa jeho slov sa od tej udalosti nakazil „penguinitídou“, chorobnou náklonnosťou k tučniakom.

Keď sa neskôr diskutovalo o logu, Linus spomenul svoju záľubu v tučniakoch. Opísal ich ako stvorenie, ktoré je síce nemotorné na súši, ale vo vode je extrémne elegantné a rýchle, čo mu prišlo ako dobrá metafora. Nápad sa ujal a bola vyhlásená súťaž o najlepší návrh.

Víťazný a dnes už ikonický obrázok sediaceho, spokojného tučniaka vytvoril v roku 1996 Larry Ewing pomocou slobodného grafického programu GIMP, čím sa kruh open-source filozofie symbolicky uzavrel. Meno „Tux“ navrhol James Hughes ako skratku z Torvalds UniX. Tux sa tak stal symbolom zábavnej a neformálnej, no zároveň extrémne schopnej povahy celého projektu.

Názov, ktorý nemal existovať

Rovnako náhodný bol aj vznik samotného názvu. Linus Torvalds svoj projekt pôvodne vôbec nechcel nazvať Linux. Jeho pracovný názov bol „Freax“, čo bola kombinácia slov „free“ (slobodný), „freak“ (čudák, nadšenec) a písmena X, ktoré odkazovalo na podobnosť so systémom Unix. Keď však chcel prvú verziu nahrať na FTP server Helsinskej univerzity, administrátor servera, Ari Lemmke, považoval názov „Freax“ za nelichotivý a nie príliš seriózny.

Bez toho, aby sa Linusa opýtal, vytvoril na serveri adresár, ktorý pomenoval „Linux“ – logická kombinácia mena autora „Linus“ a koncovky „X“ zo systému Unix. Linusovi sa tento názov spočiatku nepáčil, považoval ho za príliš egoistický. Názov sa však rýchlo ujal medzi prvými používateľmi a nakoniec ho Linus akceptoval. Názov, ktorý mal byť len dočasným pomenovaním adresára na serveri, sa tak stal globálnou značkou.

Keď sa z nepriateľa stane najväčší spojenec

Vzťah medzi Linuxom a spoločnosťou Microsoft je jednou z najfascinujúcejších ság technologického sveta. V roku 2001 vtedajší CEO Microsoftu, Steve Ballmer, neslávne označil Linux za „rakovinu, ktorá sa z hľadiska duševného vlastníctva prichytí na všetko, čoho sa dotkne“. Tento výrok dokonale vystihoval vtedajšiu nevraživosť a strach Microsoftu z rastúceho vplyvu open-source modelu, ktorý priamo ohrozoval jeho biznis postavený na predaji licencií na Windows.

O dve desaťročia neskôr je situácia dramaticky odlišná. Pod vedením nového CEO, Satyu Nadellu, prešiel Microsoft radikálnou transformáciou. Spoločnosť si uvedomila, že bojovať proti Linuxu je zbytočné a oveľa výhodnejšie je ho prijať. Dnes je Microsoft jedným z najväčších prispievateľov do kódu linuxového jadra.

Ich cloudová platforma Azure je postavená tak, aby na nej bez problémov bežali linuxové systémy, ktoré tvoria väčšinu inštancií. A čo je najprekvapivejšie, Microsoft priamo integroval plnohodnotné linuxové jadro do svojho operačného systému Windows 10 a 11 vo forme „Windows Subsystem for Linux“ (WSL), čo umožňuje vývojárom spúšťať linuxové aplikácie priamo vo Windowse. Z niekdajšieho hesla „Linux je rakovina“ sa stal marketingový slogan „Microsoft ♥ Linux„.

Kde všade sa Linux používa?

Sila, stabilita, bezpečnosť a flexibilita Linuxu viedli k jeho masívnemu rozšíreniu v oblastiach, ktoré sú pre bežného používateľa často neviditeľné, no absolútne kľúčové. Dnes je napríklad chrbtovou kosťou moderného internetu. Odhaduje sa, že drvivá väčšina webových serverov, ktoré hosťujú stránky a služby, ktoré denne používame, beží práve na Linuxe.

Giganti ako Google, Meta (Facebook), Amazon či Wikipedia postavili svoju infraštruktúru na tisíckach serverov s týmto systémom.

Linux absolútne dominuje v oblasti superpočítačov. Podľa rebríčka TOP500, ktorý sleduje najvýkonnejšie počítače sveta, beží Linux na všetkých 500 systémoch v zozname. Dôvodom je jeho schopnosť efektívne škálovať výkon na tisíce procesorových jadier a otvorenosť, ktorá umožňuje vedcom a inžinierom prispôsobiť si systém presne pre potreby komplexných vedeckých simulácií. Aktuálny rebríček nájdete na TOP500.org.

Paradoxne, najrozšírenejším operačným systémom na svete, ktorý sa dostáva do rúk koncových používateľov, je tiež postavený na Linuxe. Hovoríme o systéme Android od spoločnosti Google, ktorý poháňa viac ako 70 % všetkých smartfónov na svete. Google (presnejšie tvorca Androidu, Andy Rubin v 2003, kedy ešte Google Android nevlastnil) si zobral linuxové jadro a nad ním vybudoval vlastný ekosystém aplikácií a služieb.

Linux beží aj na miestach, kde by ste to možno nečakali. Keď sledujete film s úchvatnými vizuálnymi efektmi, ako napríklad Avatar alebo Titanic, je takmer isté, že boli vytvorené na obrovských serverových farmách (render farms), ktoré bežia na Linuxe. Tento systém je štandardom vo filmovom priemysle pre svoju stabilitu a výkon.

Aj agentúra NASA a komerčné spoločnosti ako SpaceX sa vo veľkej miere spoliehajú na Linux. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pred niekoľkými rokmi migrovala svoje kľúčové palubné počítače z Windows na jednu z distribúcií Linuxu (Debian), aby zaistila maximálnu spoľahlivosť a stabilitu. Rakety Falcon 9 od SpaceX taktiež využívajú upravenú verziu Linuxu vo svojich letových počítačoch.

Linux je tiež dominantnou platformou vo svete takzvaných vstavaných systémov (embedded systems). Nájdete ho v nespočetnom množstve zariadení: v inteligentných televízoroch, domácich routeroch, sieťových prvkoch, automobilových informačných systémoch, priemyselných robotoch, medicínskych prístrojoch a dokonca aj v zariadeniach internetu vecí (IoT), ako sú inteligentné termostaty či domáce spotrebiče. Linux je jednoducho všade okolo nás, iba o tom nevieme. Nepotrebujeme to vedieť.

Neustála evolúcia

Vývoj linuxového jadra sa nikdy nezastavil. Od verzie 0.01 z roku 1991 prešiel tisíckami iterácií. Dnes je vývoj organizovaný v prísnych cykloch, na ktoré stále dohliada Linus Torvalds spolu s komunitou kľúčových vývojárov. Nová stabilná verzia jadra vychádza približne každých 9 až 10 týždňov. Každá verzia prináša podporu pre nový hardvér, vylepšenia výkonu, bezpečnostné záplaty a nové funkcie.

Číslovanie verzií sa v priebehu času menilo. Súčasný formát je zvyčajne v tvare X.Y.Z, kde X označuje hlavnú verziu (mení sa veľmi zriedkavo), Y označuje hlavnú revíziu s novými funkciami a Z označuje menšiu revíziu, ktorá obsahuje hlavne opravy chýb.

Oficiálny a kompletný archív všetkých verzií linuxového jadra, spolu s ich zdrojovými kódmi a poznámkami k vydaniu, je centrálne spravovaný na webe The Linux Kernel Archives.

Z malého hobby projektu sa tak vďaka sile otvorenej spolupráce stal technologický gigant, ktorého kód je dnes neoddeliteľnou súčasťou takmer každého aspektu moderného digitálneho života. 34-ročný príbeh Linuxu je najlepším dôkazom toho, že revolučné nápady nepotrebujú obrovské korporácie, ale komunitu nadšených ľudí s spoločným cieľom.