- #Mobilné zariadenia
- 17 min.
- 28.1.2018
ZNAČKY | Huawei – história spoločnosti od rozvodní po smartfóny
V ďalšej časti zo seriálu ZNAČKY sa pozrieme na dnes už známu spoločnosť Huawei, ktorá si prvé roky svojej existencie odbila v úzadí svetových gigantov a vďaka šikovnosti, kvalitným produktom, dobrým cenám s trochou šťastia sa vypracovala medzi najznámejšie technologické značky sveta.
V skratke…
Názov spoločnosti: Huawei Technologies Co., Ltd.
Sídlo: Šen-čen, Guangdong, Čína
Vznik spoločnosti: 1987
Zakladateľ: Ren Zhengfei
Predstavitelia: Ren Zhengfei (CEO), Sun Yafang (Predsedníčka), Sabrina Meng (CFO)
Forma spoločnosti: spoločnosť s ručením obmedzeným, vlastnená zamestnancami
Počet zamestnancov: 180 000 (údaj z 2016)
Pôsobenie: celosvetovo
Web: www.huawei.com
Spoločnosť Huawei je dnes známa hlavne vďaka smartfónom, ktoré sa presadili najmä na ázijskom a európskom trhu. Smartfóny sú tu ale iba jednu dekádu, pričom spoločnosť Huawei bola založená už v roku 1987, kedy sa o smartfónoch odvážili snívať iba režiséri sci-fi filmov.
Základy spoločnosti Huawei sú postavené na telekomunikačných zariadeniach, po ktorých bol v 80. rokoch v Číne veľký dopyt. Čínska vláda sa v tom čase usilovala o modernizáciu telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá bola v porovnaní so západnými krajinami značne zastaralá. Čínske spoločnosti ale nemali potrebné technológie a preto sa často museli spoliehať na zahraničné spoločnosti ako Alcatel, Ericsson, Motorola či Nokia, ktoré následne dodávali zariadenia do Číny.
Ren Zhengfei, zakladateľ spoločnosti Huawei sa rozhodol tento problém riešiť iným spôsobom. Pomocou reverzného inžinierstva zistil, ako fungujú zahraničné telekomunikačné zariadenia a na základe toho vyvinul svoje vlastné zariadenia.
Kým zamestnanci v oddelení výskumu a vývoja skúmali konkurenčné telefóne ústredne, spoločnosť tie isté zariadenia kupovala a predávala ďalej. Ešte predtým, než Huawei vydalo svoju vôbec prvú ústredňu na trh, malo oddelenie výskumu a vývoja zhruba 500 zamestnancov a oddelenie výroby iba 200 zamestnancov. Prvé ústredne boli určené najmä pre hotely a menšie spoločnosti.
Huawei začalo rásť zhruba v roku 1993, kedy sa dostala na trh ústredňa C&C08. Hoci v tej dobe šlo o najvýkonnejšiu ústredňu dostupnú na čínskom trhu, mnoho ľudí Huawei kritizuje za to, že túto ústredňu presadili neetickým spôsobom hraničiacim s korupciou. Huawei totiž ponúklo miestnym úradníkom podiel v spoločnosti za to, že si na obnovu telekomunikačnej infraštruktúry vybrali práve Huawei.
Vedeli ste, že…
Ren Zhengfei založil spoločnosť Huawei až vo svojich 42 rokoch?
Ďalší dôležitý faktor, ktorý napokon zohral rolu pri prvotnom raste spoločnosti, bola stratégia budovania infraštruktúry v malých mestách, dedinách a podobných oblastiach, ktoré väčšie zahraničné spoločnosti skrátka ignorovali.
V roku 1995 sa Huawei sústredilo najmä na vývoj routerov a mobilných komunikačných zariadení. Pri ich vývoji zvolila spoločnosť znova metódu reverzného inžinierstva a niektoré časti zariadení si Huawei zakúpilo od Motoroly. Podstatný prelom v podnikaní Huawei ale nastal až o rok neskôr, kedy čínska vláda zrušila špeciálne výhody pre import telekomunikačných zariadení, aby podporila lokálne podniky.
Čínska vláda a armáda začali nakupovať zariadenia od Huawei a spoločnosti sa tiež podarilo vyhrať niekoľko veľkých zákaziek, medzi ktoré patrí napríklad budovanie infraštruktúry pre národnú vlakovú spoločnosť v Pekingu a Guangdongu. V tom istom roku malo Huawei už 20-percentný podiel na trhu a ďalej ho rozširovalo vďaka podstatne nižším cenám oproti konkurencii. V niektorých prípadoch dokonca Huawei rozdávalo telefónne rozvodne zadarmo, len aby si spoločnosť získala ďalších zákazníkov.
Vedeli ste, že…
Názov Huawei vo voľnom preklade znamená „čínsky úspech“?
Aj keď sa na domácom trhu spoločnosti darilo, v zahraničí nemalo Huawei v podstate žiaden trhový podiel. Vedeniu bolo teda jasné, že bez expanzie do zahraničia neprežijú a nemá zmysel čakať na lepšiu príležitosť. Huawei si so sebou nieslo nálepku čínskej spoločnosti, čo spôsobovalo nedôveru zahraničných zákazníkov. To ale Huawei neodradilo a rozhodli sa získať si dôveru zákazníkov skrz pokročilé technológie, spoľahlivosť zariadení a skvelé služby. Úspech samozrejme neprišiel okamžite, no v roku 2004 malo Huawei väčšie zisky zo zahraničia, ako z domáceho trhu.
V roku 1996 Huawei expandovalo do Hongkongu a o rok neskôr do Ruska. Po vydarených spoluprácach so zahraničnými firmami sa zákazky začali hrnúť aj z Thajska, Brazílie či Južnej Afriky. Úspech spoločnosti tkvel v nižších cenách, ktoré sa ale nikdy neodrazili na kvalite produktov. Dobré vzťahy s vládou neutíchali ani po prelome tisícročia a v roku 2000 sa Ren Zhengfei a čínsky vicepremiér Wu Bangguo vydali na pracovnú cestu do Afriky, z ktorej sa zrodili zákazky v hodnote 20 miliónov dolárov a neskôr 200 miliónov dolárov.
Keď sa spoločnosť presadila na menej rozvinutých trhoch, nastal čas skúsiť to vo vyspelých európskych krajinách. Huawei si získalo holandských, nemeckých a neskôr aj francúzskych operátorov, ktorí získali zariadenia na prevádzku optických a bezdrôtových sietí za výhodné ceny. Huawei sa napokon podpísalo aj pod budovanie 3G siete v Portugalsku, Holandsku a v Británii. V roku 2004 boli údajne zariadenia Huawei využité v štrnástich z devätnástich 3G sietí po celom svete.
Pomalší rozbeh zažilo Huawei na americkom trhu, kde ani po troch rokoch spoločnosť nezískala jediného zákazníka. Do toho sa navyše začal súdny spor so spoločnosťou Cisco, ktorej údajne Huawei ukradlo softvér. Spor bol po 20 mesiacoch ukončený dohodou, ktorou sa Huawei zaviazalo produkty stiahnuť z trhu a softvér prerobiť.
Vedeli ste, že…
V oddelení výskumu a vývoja Huawei pracuje zhruba 76 000 zamestnancov?
Huawei tiež muselo čeliť niekoľkým obvineniam viacerých vlád, podľa ktorých mala čínska vláda zneužívať svoje čiastočne vlastníctvo v Huawei na celosvetovú špionáž. Tajné dokumenty zverejnené Edwardom Snowdenom dokonca dokazujú, že NSA sa nabúrala do serverov Huawei, aby tieto podozrenia prešetrili. Nič z toho sa ale nepotvrdilo a nakoniec to bola iba NSA, ktorá špionáž vykonávala.
Aj keď muselo Huawei mnohokrát čeliť takýmto obvineniam, nikdy im to nebránilo v celosvetovom raste. Stále však šlo iba o B2B trh a bežní spotrebitelia Huawei často vôbec nepoznali. Cesta k spotrebiteľom samozrejme viedla cez telefóny. Huawei vydalo svoj prvý telefón v roku 2004. Šlo o tlačidlový model s označením C300, ktorý ponúkal podsvietený LCD displej, 4,5-hodinovú výdrž pri telefonovaní a nesmierne obyčajný dizajn, vďaka ktorému ho zrejme nerozoznáte od iného telefónu z tejto doby.
O rok neskôr Huawei predstavilo prvý 3G telefón, Huawei U626. Spoločnosť Charlton Media Group tomuto véčku udelila cenu „Najlepší 3G smartfón“, aj keď to malo od dnešných smartfónov ešte poriadne ďaleko. S 2,4-palcovým TFT QVGA displejom, 0,3 Mpx fotoaparátom a podporou MMC kariet to bol na tú dobu mimoriadne priemerný telefón.
Na spotrebiteľský trh sa okrem telefónov dostal aj najrýchlejší a najkompaktnejší HSDPA USB modem Huawei E220. Tento modem mali v ponuke operátori po celom svete, vrátane tých našich. O rok neskôr bol E220 nahradený modemom E270 a o ďalší rok neskôr ešte menším modemom E180.
To sa už ale na trh dostal oveľa podstatnejší produkt, ktorý navždy zmenil trh s mobilnými telefónmi – Apple iPhone. Huawei na iPhone zareagovalo na výstave Mobile World Congress 2009, kde bol v spolupráci s operátorom T-Mobile predstavený smartfón Huawei U8220 poháňaný operačným systémom Android vo verzii 1.5.
Šlo o jeden z prvých smartfónov s operačným systémom Android, pričom tento ponúkal 3,5-palcový displej, pripojenie cez HSDPA a Wi-Fi a 3 Mpx fotoaparát. Oficiálne bol Huawei U8220 predávaný ako T-Mobile Pulse a aj vďaka tomu, že na sebe niesol meno známeho operátora, sa z neho stal relatívne obľúbený kúsok na trhu.
Napokon to Huawei skúsilo na trhu smartfónov aj pod vlastnou značkou a to s modelom U8100, ktorý sa nesnažil dosiahnuť žiadne prvenstvo na trhu, ale skôr dostať značku Huawei do povedomia ľudí. Tento model bol v predaji už s Androidom 2.1 a okrem toho ponúkal 2,8-palcový TFT displej, 3,15 Mpx fotoaparát na zadnej strane a VGA fotoaparát na prednej strane.
Huawei sa postupne vypracovalo cez smartfóny nižšej triedy, do strednej triedy a napokon aj do vyššej triedy. Ešte predtým ale prišiel Huawei U8150 IDEOS, ktorý prišiel na trh so systémom Android 2.2 nazývaným tiež Froyo. Tento smartfón stále hardvérovo zaostával za konkurenciou, kompenzoval to ale priaznivou cenou, ktorá sa pohybovala okolo 100 €. Za túto cenu ste mohli získať 2,8-palcový displej, HSDPA a Wi-Fi pripojenie, 3,2 Mpx fotoaparát, procesor od Qualcommu s taktom 528 MHz a 256 MB RAM.
Skutočný vstup Huawei do strednej triedy nastal v roku 2011 s modelom U8800 IDEOS X5, ktorý už ponúkal väčší, 3,8-palcový TFT displej, procesor Qualcomm MSM7230 s taktom 800 MHz, 512 MB RAM a 5 Mpx fotoaparát, ktorý zvládal natáčať video v rozlíšení 720p. Huawei sa týmto modelom podarilo trafiť zlatú strednú cestu, kde nebol žiaden hardvérový kompromis kvôli cene.
Keď Huawei v roku 2011 spustilo svoje prvú vlastnú cloudovú službu, spolu s ňou prišiel aj prvý cloudový smartfón. Huawei Vision mal ukázať, ako si spoločnosť predstavuje smartfón budúcnosti, pričom celé kúzlo spočívalo v tom, že každý majiteľ tohto smartfónu mal k dispozícii vzdialené úložisko s kapacitou 160 GB, kde si mohol ukladať hudbu, aplikácie či fotografie.
https://youtu.be/fuK93HmyS_Y
Okrem cloudu a operačného systému Android 2.3 Gingerbread, v ktorom si Huawei vytvorilo vlastné 3D používateľské prostredie, bol Huawei Vision relatívne obyčajný smartfón. Oproti predchádzajúcemu modelu U8800 mal Vision len o niečo málo lepší hardvér a na skutočnú revolúciu v ponuke Huawei si museli zákazníci počkať do budúceho roka, kedy Huawei predstavilo nový rad štýlových smartfónov s označením Ascend.
Začiatkom roka 2012 bol na výstave Consumer Eletronics Show predstavený Huawei Ascend P1 S, ktorý priniesol nie len podstatnú zmenu dizajnu, ale s hrúbkou 6,68 milimetrov šlo o najtenší smartfón na svete. Zaujímavý bol aj výbavou, hlavne 4,3-palcovým Super AMOLED displejom, dvoj-jadrovým procesorom Cortex-A9 či 8 Mpx fotoaparátom, ktorý natáčal video v rozlíšení 1080p.
O nejaký ten piatok neskôr bol predstavený ďalší rekordman z partie Ascend, tentokrát Ascend D1 quad, ktorý si pripísal titul najrýchlejší štvor-jadrový smartfón na svete. Konkrétne šlo o procesor Cortex-A9 v štvor-jadrovej verzii s taktom 1,5 GHz. Operačným systémom bol tentokrát Android 4.0 Ice Cream Sandwich, ktorý mal k dispozícii 1 GB RAM. Zvyškom parametrov sa Ascend D1 quad podobal na Ascend P1 S a väčšmi sa líšil iba väčšou, 4,5-palcovou IPS+ obrazovkou.
https://youtu.be/z8SWGQiEWrw
Koncom roka 2012 sa už vo veľkom riešila 4G sieť a Huawei samozrejme nesmelo ostať pozadu. Na trh sa preto dostal vynovený Huawei Ascend P1 LTE a tiež dva 4G modemy. V tom čase sa spoločnosti podarilo prebojovať na tretiu priečku najväčších svetových výrobcov smartfónov, čo si zaslúžilo dostať na trh poriadny prémiový smartfón.
Dlho sme čakať nemuseli a hneď začiatkom roka 2013 bol predstavený Huawei Ascend D2 s 5-palcovým IPS displejom s Full HD rozlíšením a hustotou pixelov 443 PPI, štvor-jadrovým procesorom Cortex-A9 taktovaným na 1,5 GHz, 2 GB RAM, 13 Mpx fotoaparátom a telom odolným voči prachu a vode, v ktorom sa ukrývala batéria s obdivuhodnou kapacitou 3 000 mAh.
https://youtu.be/88GiSLYEbf4
Samozrejme, bez rekordov by to nebolo Huawei, pričom v tomto prípade bol stredobodom pozornosti phablet Huawei Ascend Mate s 6,1-palcovou obrazovkou a s masívnou batériou s kapacitou 4 050 mAh.
Bok po boku s týmto obrom prišiel aj prvý smartfón od Huawei s operačným systémom Microsoft Windows Phone 8. Samozrejme dnes už vieme, ako to s týmto operačným systémom dopadlo, no Ascend W1 vyzeral sľubne a to nie len vďaka kvalitnému displeju a svižnému systému, ale aj vďaka nízkej cene zhruba 180 €, ktorá sa bohužiaľ podpísala pod slabšiu kvalitu fotoaparátu.
V polovici roka 2013 prišiel čas dobehnúť resty v hrúbke telefónov a preto na trh prišiel Huawei Ascend P6 s hrúbkou 6,2 milimetrov. Podstatnejšia udalosť toho roku sa odohrala v decembri, kedy Huawei oznámilo, že pod sebou bude mať novú, samostatnú značku Honor, ktorá rovno vydáva nové smartfóny Honor 3C a 3X.
Rok 2014 bol bohatý na nové kategórie produktov, keď na výstave Mobile World Congress predstavilo Huawei 7-palcový 4G tablet MediaPad X1, 8-palcový MediaPad M1 a úplne prvé nositeľné zariadenie Huawei TalkBand B1. Tablety boli skôr výsledkom prirodzenej evolúcie, no náramok TalkBand B1 priniesol úplne nový prístup k nositeľnej elektronike.
https://youtu.be/o8QYxfxcCNI
Huawei TalkBand B1 je na prvý pohľad obyčajný smart náramok, ktorý ukazuje čas a dokáže sledovať športové aktivity a spánok. Jadro náramku je ale v skutočnosti zároveň hands-free slúchadlo, ktoré je možné v prípade hovoru z náramku ľahko vybrať. Nešlo pritom ani o príliš drahé zariadenie, keďže do predaja šlo s cenou 99 €.
V tomto roku sa Huawei podarilo všetkých prekvapiť aj čipsetom Kirin 920, ktorý výkonom porazil aj vtedajšiu konkurenciu. Dnes sa Huawei s vlastnými čipsetmi posunulo o niekoľko priečok dopredu a s minuloročnou generáciou Kirin 970 sa už orientuje hlavne na umelú inteligenciu.
https://youtu.be/5k566SwWDlc
Obvinenia o špehovaní používateľov a celková nedôvera v Huawei kvôli krajine, odkiaľ spoločnosť pochádza síce pretrváva dodnes, no to neprekážalo spoločnosti Google v tom, aby si Huawei vybrala ako výrobcu pre svoj smartfón Nexus 6P.
https://youtu.be/4cAHL4LMNlY
Huawei Nexus 6P sa dostal do predaja v septembri 2015 s operačným systémom Android 6.0 Marshmallow, pričom vďaka priamej podpore Googlu je preňho dostupný aj aktuálny Android 8.0 Oreo. Všetko ale nešlo podľa plánov a Nexus 6P trpí chronickými problémami s batériou a takzvanými boot loopom, čiže neustálym reštartovaním telefónu. Tieto problémy dokonca vyústili v súdny spor, ktorý do dnešného dňa nie je uzavretý.
Huawei sa za 31 rokov svojej existencie vypracovalo z malého výrobcu telekomunikačných prístrojov na tretiu priečku najväčších výrobcov smartfónov na svete. Stále však nie je dobojované a Huawei má najmä na americkom trhu problém s mobilnými operátormi, ktorí sa zdráhajú predávať ich smartfóny. Frustráciu z tohto problému vyjadril aj Richard Yu, generálny riaditeľ divízie spotrebných výrobkov v Huawei, ktorý otvorene o tomto probléme hovoril priamo na pódiu konferencie Huawei, ktorá sa konala tento rok v rámci výstavy CES.
https://youtu.be/NHK8fug7Fbo?t=3545
Ak sa napokon Huawei naplno presadí a prejaví aj na americkom trhu, bude zaujímavé sledovať, ako táto spoločnosť bude ďalej rásť. Napokon, z dlhodobého hľadiska sa na spotrebiteľskom trhu ešte len rozbieha a v budúcnosti od tohto giganta môžeme určite čakať veľmi zaujímavé produkty a služby, ktoré si získajú mnohých fanúšikov dobrým pomerom medzi kvalitou a službou, teda tak, ako to Huawei robí od svojho počiatku.