Zdajú sa vám herné konzoly drahé? Máte pravdu, kedysi by už stáli polovicu

Spomínate si na časy, kedy sa herné konzoly dali pár rokov po vydaní kúpiť za zhruba polovicu ich pôvodnej uvádzacej ceny? Zvyčajne šlo o tú najlepšiu dobu na ich kúpu – na trh prichádzali hardvérové revízie (alias „slim“ verzie) a v knižnici už mali desiatky skvelých titulov, ktoré sa predávali taktiež v slušných zľavách, prípadne sa dali zohnať lacnejšie prostredníctvom bazáru.

Dnes je však situácia úplne iná. Ako ukazuje rozsiahla analýza, moderné konzoly sa na trhu správajú presne opačne – ceny ostávajú takmer nezmenené, prípadne dokonca rastú.

Súčasná generácia herných konzol odštartovala paralelne s pandémiou a čipovou krízou, ktorá na dlhé mesiace poznačila ich skladovú dostupnosť a zároveň spomalila vývoj nových herných titulov. Spoločne s prakticky plnou spätnou kompatibilitou hier, tu tak predchádzajúca generácia zotrvala dlhšie, než tomu bolo v minulosti. Aj preto môže znieť neuveriteľne, že od príchodu konzol PlayStation 5 a Xbox Series X/S ubehne v novembri už 5 rokov.

Dalo by sa očakávať, že táto generácia sa už blíži ku svojmu koncu a hoci sa ju výrobcovia budú snažiť ešte udržať relevantnou (viď PlayStation 5 Pro), základná verzia, resp. verzia Slim, by sa už mala predávať s výraznou zľavou. V skutočnosti však ich ceny už niekoľkokrát vzrástli a v Spojených štátoch sa bude zdražovanie, kvôli tamojším clám, dokonca opakovať.

Keď sa pozrieme späť na historický vývoj cien konzol, rozdiel medzi minulosťou a dneškom je priam šokujúci. Technologický portál Ars Technica vo svojej analýze porovnal desiatky rokov cenových dát, od Atari 2600 až po Xbox One a ukázala jasný trend: konzoly v minulosti rapídne zlacňovali.

Štandardne platilo, že približne do troch rokov od uvedenia stála konzola menej než polovicu svojej pôvodnej ceny (v prepočte na infláciu). V piatom roku na trhu sa dostávala k hranici 40 % a po ôsmich rokoch bežne padla na tretinu. Typickým príkladom je PlayStation 2, ktorý sa zo štartových 299 dolárov (v prepočte na dnešné peniaze) prepadol až k 99 dolárom, alebo NES, ktorý sa stal masovo dostupným práve vďaka rýchlemu poklesu ceny.

Aj tie najdrahšie konzoly histórie, ako Neo Geo či 3DO, ktoré v dnešných hodnotách štartovali na viac než 1 000 dolároch, nikdy dlho nezostali tak drahé. V priebehu dvoch až troch rokov ich ceny výrazne padli, často aj kvôli slabšiemu záujmu. Rovnaký osud postihol aj PlayStation 3 vydaný v roku 2006 za takmer 950 dolárov (očistené o infláciu), no Sony bolo nútené cenu rýchlo znížiť, aby vôbec držalo krok s konkurenciou.

Ak si porovnáme tieto historické krivky s dneškom, obraz je presne opačný. Analýza ukazuje, že moderné konzoly po troch rokoch stoja v priemere ešte stále 85 % svojej pôvodnej reálnej ceny. V piatom roku dokonca až 92 % a to kvôli tomu, že niektoré modely v priebehu životného cyklu zdraželi. Nintendo Switch, ktorý je na trhu už osem rokov, sa predáva za približne 86 % svojej pôvodnej hodnoty, teda o viac než 50 percentuálnych bodov vyššie, než by naznačoval historický trend.

Na Slovensku sledujeme rovnaký trend. PlayStation 5 sa pri uvedení v novembri 2020 predával za 499 € (disková verzia) a 399 € (Digital Edition). O dva roky neskôr Sony plošne zvýšilo ceny, kedy disková verzia stúpla na 549 € a digitálna na 449 €. Keď v roku 2023 prišla verzia Slim, ceny zostali rovnaké, takže jedinou zmenou bol dizajn. V apríli 2025 sa Digital Edition ešte zdražila na 499 €, zatiaľ čo verzia s mechanikou ostala na 549 €. To znamená, že slovenský hráč si za digitálnu verziu dnes priplatí o stovku viac než pri launchi, a za diskovú o 50 € viac. Ak by sme aplikovali historické pravidlá, dnes by sa PS5 mala predávať niekde medzi 250 až 300 eurami, namiesto toho je drahšia než kedykoľvek predtým.

Odpoveď, prečo je to tak, sa čiastočne ukrýva v globálnej ekonomike. Inflácia a kurzové pohyby donútili výrobcov zvýšiť ceny aj v Európe, a to v čase, keď hráči už aj tak ťažko zháňali konzoly kvôli pandémii a čipovej kríze. V Spojených štátoch navyše nastúpili clá, ktoré situáciu ešte zhoršili.

Ďalším faktorom je spomalenie tzv. Mooreovho zákona – teda technologického pokroku pri výrobe čipov. Zatiaľ čo kedysi bolo možné po pár rokoch uviesť lacnejší hardvér s menším čipom a nižšími výrobnými nákladmi, dnes je pokrok oveľa pomalší. Výrobcovia tak nemajú možnosť radikálne znižovať ceny, pretože aj výroba ostáva drahá.

Svoje robí aj zmena stratégie. Kedysi bola bežná prax, že konzoly sa predávali so stratou a zisky prichádzali až z hier a príslušenstva. Dnes sa výrobcovia správajú opatrnejšie – predávajú konzoly s menšou alebo žiadnou stratou, a tak si nemôžu dovoliť veľké zľavy. Navyše, pokiaľ predaje bežia dobre, nie je dôvod cenu znižovať. Switch predáva rekordné čísla už ôsmy rok a PS5 je najrýchlejšie predávanou konzolou svojej generácie.

Svoje v cenovom vývoji napokon robí aj trhová dynamika medzi konkurentmi. Microsoft v posledných rokoch prakticky rezignoval na konzolovú vojnu – namiesto toho sa zameriava na Game Pass, cloudové hranie a stratégiu „play anywhere“, kde sú jeho hry dostupné aj na PC a mobiloch. Sony, naopak, ostáva hardvérovo orientovaná spoločnosť, pre ktorú je PlayStation stále centrálnym produktom. Aj keď začala uvoľňovať svoje exkluzivity na PC, robí to oneskorene a cielene, aby neoslabovala postavenie konzoly. A keďže má v konzolovom segmente jasnú dominanciu, jednoducho nemá dôvod zlacňovať.

Zdá sa, že v súčasnej generácii konzol sa už klasického zlacňovania nedočkáme. PlayStation 5 aj Xbox Series X/S sa držia na vysokých cenách a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali v závere svojho životného cyklu prepadnúť na polovicu, ako to bolo kedysi bežné. Zaujímavé však bude sledovať, čo prinesie ďalšia generácia.

Otázkou je, či budú súčasné konzoly po uvedení nových modelov ešte v predaji za ceny, v aké hráči dúfajú, alebo sa zopakuje aktuálny scenár, kde aj starší hardvér ostáva drahý a bez zásadných zliav. To, či sa zmení prístup Sony a Microsoftu k cenovej politike, ukáže až PlayStation 6 a nový Xbox (ak sa Microsoft rozhodne v tejto lige zotrvať), no skúsenosť z posledných rokov naznačuje, že nádej na „výhodný nákup“ sa pre hráčov stáva čoraz menej reálnou.