Werewolf: The Apocalypse – najhoršia hra či len béčková akcia s vlkodlakom?

Werewolf: The Apocalypse – Earthblood je hra s dlhočizným názvom a mnohí recenzenti si na nej už vylámali zuby a vyhlásili ju za najhoršiu hru roka vo februári. To sa stáva každý rok, keď príde v zime slabšia hra a niet čo hrať. Recenzenti sa predháňajú, kto napíše tvrdšiu kritiku, známky lietajú ultranízko a každý sa chce pred čitateľmi ukázať a navyše autorom dokázať, že vydali hru skôr ako mali.

Buďme realisti. Werewolf: The Apocalypse nebude najlepšou hrou roka – ale zďaleka nie najhoršou. Azda je opäť dôležité (rovnako ako pri Cyberpunk 2077) posudzovať, na akej konzole budete hrať. Je totiž možné, že staršie verzie nebudú zvládať vykresľovať niektoré grafické momenty, ale minimálne dve konzoly (Xbox One X a Xbox Series X) hru púšťajú bez problémov.

Skôr ma prekvapuje, aké herné chyby popisujú ostatní hráči, napríklad mizernú AI, ktorá ich nedokáže registrovať, keď chodia okolo nepriateľov. Teoreticky je možné, že mnohí hrali len verziu 1.0 a aktualizácie posunuli hru do lepšej podoby. Verzia 1.04 robí z hry štandardnú akciu, kde sa síce nájdu aj frustrujúce momenty, ale tie už súvisia s rozhodnutím autorov a herným štýlom.

Ekoteroristi vs. korporácie

Na hre je sčasti pofidérnych prvých päť minút: nízky rozpočet sa prejaví v plnej kráse, a zároveň dokáže štart odhaliť zaujímavú predlohu. Hovorí o troch entitách, čo hýbu svetom a jednou z nich je chaos/korupcia (Wyrm), mení ľudí i prírodu. Posadnuté korporácie sa snažia ťažiť suroviny, čím drancujú poriadok vo svete.

Spätý s prírodou sú vlkolaci – predstavia sa vám ako jedna rodina, kde je práve aj hlavný hrdina hry Cahal s manželkou, dcérou či strýkom. Úvodná misia pošle jeho manželku na tajnú misiu proti korporácii Endron, no počas nej sa dostane do pasce a Cahal ju musí ísť zachrániť.

Neskôr sa dej rozvíja očakávaným smerom: korporácie sú zásadne zlé, chamtivé, zároveň sa tu rozvíjajú pletky viacerých firiem, dodávateľov a aktivity sú väčšinou zamerané proti ľuďom i prírode. Len čo počuje Cahal či jeho skupina niečo o striebre, okamžite spozornejú, lebo ide o cenný artikel a najmä vlkolakov dokáže ľahko zraniť.

Dej prináša aj dôležité straty, nie je núdza o obety na strane dobrých a tvrdé postavy na strane zlých, ktorí im idú po krku. Úprimne, je to béčkový scenár, ale nie natoľko odfláknutý, aby vás nedržal v pozore. Do každej misie som bol ochotný ísť a zistiť, kam sa chcú scenáristi posunúť ďalej.

Tri podoby hrdinu

V prvej misii sa naučíte väčšinu potrebných trikov s Cahalom. Je to prchký typ, ktorý sa dokáže meniť na tri podoby: ľudskú podobu si osvojíte ako prvú, v podobe vlka sa dokážete prepchať cez uzučké miesta a ešte je tu sľubovaná podoba vlkolaka (s dvomi módmi), kde získate ohromnú silu a môžete sa postaviť celej presile.

Tri formy sa priebežne striedajú, často si môžete vybrať, v ktorej budete fungovať a na inú sa môžete plynulo premeniť. Napríklad ak sa potrebujete dostať cez šachtu do inej miestnosti, štvornohá podoba vlka je ideálna. Do veľkých priestorov či skladov vstúpite zväčša ako človek a môžete sa začať zakrádať proti vojakom a tá posledná podoba vám bude vyhovovať najmä na veľké akčné prestrelky a bitky.

Čím ste ďalej, tým skôr zistíte, že z troch podôb hrdinu budete primárne využívať dve: ľudskú a vlkolaka. Prvé fázy hry od vás často vyžadujú, aby ste využívali stealth techniky. Zakrádali sa nenápadné, skolili pár vojakov chmatom zozadu a neskôr dostanete aj kušu s tromi šípmi. Nie je to veľa, na druhej strane hra od vás nechce, aby ste ňou prechádzali ako lukostrelec.

Skôr si občas pomohli a priebežne šípy doplnili. Prídu však aj viaceré frustrujúce momenty: nebezpečné sú skupiny nepriateľov, ktoré vás dokážu odhaliť skôr ako sólo borci. Alebo sú tu rôzne kamery, ktoré sa postupne kĺžu po ploche a vašou úlohou je vyhýbať sa ich záberu. Ak ste dostatočne všímaví, môžete nejednu kameru či dvere vyradiť a bude sa vám chodiť lepšie.

Vrcholom sú niektoré zásadné momenty: prídete k dvom vojakom, no iba jedného viete skoliť zozadu – a druhý si vás hneď všimne. Ak chcete oboch skoliť kušou, tiež to nejde tak ľahko. Táto situácia vás naučí, že občas nie je potrebné zlikvidovať všetkých a radšej sa môžete prepchať okolo nich. Cieľom je najmä niekam sa dostať.

Vlkolak silný alebo rýchly

Najväčšiu zábavu však ponúka prechádzanie hry v koži vlkolaka. Je to mocná postava, ktorá rozdáva bežné i silné údery a tie môžete naplno využiť proti rôznymi protivníkom. Niektorí vojaci si pýtajú len po hube, iní sú odolnejší a nasadzujú proti vám rôzne štíty a majú väčšiu výdrž.

Alebo schovávajú aj rôzne zbrane, ktoré tasia proti vám – červené strely sa dajú vstrebať, ale vražedné sú tie strieborné. Pri nich prichádzate o zdravie dosť rýchlo, preto je potrebné zbaviť sa ich strelcov čo najrýchlejšie a ostatných si môžete nechať na neskôr.

Vlkolakovi sa nabíjajú rôzne ukazovatele. Vďaka jednému sa môžete napríklad uzdravovať, aj počas boja. To fialový ukazovateľ nabíja hnev, ktorý sa stane tiež dôležitý, lebo doručí majestátne útoky keď treba – dá sa aktivovať podľa potreby a vtedy Cahal mláti všetkých s väčšou intenzitou.

S témou hnevu je spojený celý príbeh a kľúčové momenty – Cahal sa občas neovláda a seká ľudí hlava-nehlava. Táto jeho pozícia a štýl hrania pripomína v nejednej misii dobrú hru s Wolverinom. A pri vyšších obtiažnostiach nie je problém prehrávať niektoré levely, ale nie nefér spôsobom.

Keď budete dlhšie hrať, objavíte dve odlišné formy vlkolaka. Cahal môže nahodiť buď agilnejší mód a dosť rýchlo sa pohybuje medzi jednotlivými cieľmi alebo pomalší, no ničivejší. Vtedy sa pohybuje ťažkopádne, ale stále sa hladko presúva a dokáže ničiť čo mu príde pod ruku.

Počas hrania vám pribúdajú špeciálne body, ktoré potom venujete do vývojového stromu a získavate nové schopnosti. Klasika ako z iných hier, ale donúti vás rozmýšľať, ktorým smerom chcete postavu vyvíjať a čo od nej očakávate – bonusy za uzdravovanie, väčšiu silu a pod.

Na love chýb

Nejedna recenzia tvrdí, že Werewolf: The Apocalypse je tupá hra a má zásadné problémy s AI. Údajne môže hráč pochodovať pred nepriateľmi a tí si nič nevšimnú. Nemám také skúsenosti, naopak, správanie vojakov či kamier funguje ako v iných hrách. Možno je občas neľútostné – zbadá vás kamera v stealth pasáži? Koniec hry! Alebo nemáte šancu ísť proti viacerým nepriateľom v ľudskej podobe? Rýchlo ste uzemnení.

Skupiny nepriateľov sú nebezpečné a správajú sa podľa očakávaní. Nad ich hlavami vidíte ikonu: ak je biela, ešte vás nezaznamenali. Oranžová už vyvolá podozrenia. Môžete sledovať dráhu pohybu, ktorá vám pomôže pri likvidácii, ale proti trom a viacerým sa v stealth móde neoplatí útočiť. Otázne sú skôr momenty, kedy sa dvaja nepriatelia rozprávajú, jedného skolíte – a ten druhý si uprostred dialógu nič nevšimne. To je lacný trik a potom zneškodníte aj druhého bez problémov.

V hre navyše funguje špeciálna vízia Penumbra. Taký pohľad na bojisko vám odhalí čo sledujú kamery alebo prepojenia dverí na systémy. V spojení s mnohými nepriateľmi ide o menší oriešok. Ak vás neodhalí vojak, už tu číha kamera. A v zlomku sekundy, kedy si vás vojak všimne a zahlási poplach, nestačíte tasiť kušu.

A tak nejeden príchod na bojisko vyzerá tak, že najprv dvoch-troch vojakov odstavíte potichu, no po štarte poplachu sa prepnete do vlkolaka a všetkých zničíte. Je to lacný trik, a hra priamo ráta, že väčšinu hry budete chcieť hrať za vlkolaka a ničiť všetko v okolí. A ten efekt, ktorým sa prepnete na vlkolaka, sa dlho nezunuje.

Grafika za pár šupiek

Najväčšie negatívum príde pri audiovizuálnej stránke. Tu treba byť patrične kritický, grafika je fakt stará asi 10 rokov. Modely postáv patria k PS3/X360 generácii a najmä tváre postáv sú veľmi slabé. O mimike ani nehovoriac, keď už niekto pohne brvou, je to úspech.

O lip-sync či iných technológiách sa netreba baviť, ste radi, že postavy majú aspoň nejaké emócie. Béčkové vyznenie sa navyše podpisuje aj pod ich oblečenia či jednotlivé lokality. Stan, továrne či les, všetko splýva. A je veľká škoda, že väčšina hry vás posiela do interiérov na rôzne infiltrácie, takže väčšinou sa hýbete v skladoch, šachtách a variabilita je nízka.

Potom sa netreba diviť, že mnohí majú pocit, že hrajú dva-tri levely dookola, hoci scenár sa hýbe vpred, motivácie či úlohy menia či striedajú rozličné postavy. Na béčkovom vyznení pritom nie je nič zlé, ale najmä v druhej polovici je cítiť menej variability.

Aspoň že vojakov striedajú monštrá Fomori, ktorí sú odolnejší a silnejší, takže boj sa trošku mení a oceníte svoj silnejší repertoár. Inak je to klasika. A ešte bossovia dokážu prekvapiť, ozruty s dlhšími ukazovateľmi zdravia sú niekedy náročnejšie na porazenie a vyžadujú si dosť pohybu i správnych úderov.

Béčková akcia na tri večery

Je to málo na hru na 8-9 hodín? Áno, aj nie. Ak niekto posúdi hru z grafického hľadiska, je to starina a s novými AAA hrami sa nedá porovnávať. Ale ak hľadáte akciu na oddych a osvojíte si pár mechanizmov, nejde vôbec o katastrofu. Pripomína možno éru rýchlych filmových hier z čias PlayStation 2 a 3, kedy sa sypali X-Men hry s Wolverinom. Niektoré boli lepšie, iné priemerné. Tam zapadne aj Werewolf: The Apocalypse – Earthblood. Ale na najhoršiu hru roka čakáme ďalej…

Distribútor: Nacon
Cena: 50 EUR

Werewolf: The Apocalypse – Earthblood vyšiel na Xbox Series, Xbox One, PS5, PS4 a PC. Recenzovaná bola Xbox One verzia na Xbox One a Xbox Series X s patchom 1.04.