V predchádzajúcich dvoch článkoch sme vám chceli objasniť princípy fungovania zobrazovacích technológií televízorov s ich základnými vlastnosťami a následne sme vám ponúkli základné rozhodovacie kritériá pri výbere novej telky. Dnešné televízory však už nie sú iba o hardvéri. Podobne ako mobily, stali sa „smart“ (tzv. inteligentnými) a priberajú do svojich útrob čoraz viac a viac funkcií, čím pomaly nahrádzajú jednotlivé externé zariadenia. Ktoré funkcie stoja za pozornosť pri rozhodovaní?
VYZNAJTE SA V TV – zobrazovacie technológie a 3D
VYZNAJTE SA V TV – parametre obrazu, výbava a ostatný hardvér
Vyznajte sa v TV – softvér (pred dvoma rokmi)
Aký je stav?
Ak by sa televízory vyvíjali tak rýchlo ako smartfóny, už dávno by sme v nich mali nízkonapäťové tabletové procesory so slušnou integrovanou grafikou, decentnú Flash pamäť a otvorený operačný systém, napríklad Android. Žiaľ, hoci k tomuto bodu vývoj pravdepodobne raz dospeje, zatiaľ sa tak deje iba v nepatrných náznakoch. Televízory síce sú trochu smart, ale s možnosťami smartfónov sa nemôžu porovnávať ani náhodou. Takže i keď dokázali do seba integrovať množstvo predtým samostatných zariadení (digitálne tunery, kvalitné reproduktory, webkameru, prehrávač médií, internetový prehliadač, DLNA klient), najmä ich multimediálne schopnosti sú zatiaľ obmedzené. To isté platí o množstve dostupných aplikácií (prípadne hier, ak by sme uvažovali o nahradení herných konzol), ktorých sú v ideálnom prípade stovky, bežne desiatky a v krajnom prípade len pár základných. Nikto nechce do televízora editor videa, ale mohli by sme vymenovať množstvo multimediálnych, informačných či zábavných aplikácií známych zo smartfónov, ktoré by sa na veľkú plochu televízora mimoriadne hodili. Problém je zrejme v absencii určitej štandardizácie a možno aj v chýbajúcom dopyte.
Záver predchádzajúceho odseku je, že hoci smart televízory toho dokážu veľmi veľa, niekedy (a dosť často) je lepším riešením kúpiť lacnejší „hlúpy“ televízor a plnú paletu funkcií si doplniť alternatívnou cestou. Tou môžu byť rôzne na to špecializované „smart krabičky“ s Androidom, malé obývačkové počítače (s OS Linux či dokonca Windowsom už máte naozaj prakticky neobmedzené možnosti) či taká jednoduchá vec ako pripojenie vášho obyčajného stolného počítača, prípadne notebooku. Takéto riešenia vám zaručia obrovské množstvo dostupných aplikácií a tiež plnú podporu multimédií. Ak vám totiž niečo „nepôjde“ na smart TV s uzavretým systémom, máte problém, ktorý zrejme nevyriešite. Ak ale máte obývačkový PC, stačí doinštalovať iný prehrávač/kodek a všetko je v poriadku. Tým však nechceme myšlienku ani súčasnú úroveň smart TV odsúdiť, to rozhodne nie. Či je pre vás lepšie integrované alebo samostatné riešenie zistíte podľa toho, aké sú vaše nároky na úroveň konkrétnej funkcie. Pokúsime sa objasniť to na konkrétnych schopnostiach smart televízorov.
Základný firmvér televízora
Určitý softvér, resp. firmvér má v sebe každý televízor – aj taký, ktorý sa menom „smart“ označovať nezvykne. Základné spracovanie obrazu či napríklad automatické hľadanie kanálov sú samozrejmosťou, zaujímavejšie to však môže byť s nastaveniami. Nové televízory vám umožnia optimalizovať si niekoľko režimov v rôznych úrovniach – pomer strán, teplota farieb, intenzita jasu, vyváženie pravého a ľavého audio kanálu či dokonca kalibráciu farieb, dominanciu jednej z RGB farieb a podobne. Aj v celkovom rozsahu a najmä prívetivosti používateľského rozhrania sa výrobcovia líšia. Na toto však neexistuje žiadny jednoduchý číselný parameter, pomôžu vám len recenzie alebo osobná skúsenosť, prípadne screenshoty.
Operačný systém a aplikácie
Tým sa dostávame k operačnému systému. Hovoriť o takom niečom v súčasnej dobe je dosť odvážne, ale jedna zo základných definícií otvoreného OS hovorí o možnosti doinštalovania ďalších aplikácií, čo smart televízory určite dokážu. Koľko tých aplikácií je, to už je iná otázka. Želali by sme si, aby sa aj vo svete TV stal štandardom napríklad Android alebo iná Linuxová distribúcia. Ak by sa výrobcovia dohodli a existoval by dostatočný dopyt, Google aj vývojári jednotlivých aplikácií by určite radi prispeli k dielu a rozhranie Androidu i samostatných programov by veľkej nedotykovej obrazovke upravili. V takomto prípade by sme sa z desiatok dostupných aplikácií rýchlo dostali na tisícky. Žiaľ hoci určité „otvorené iniciatívy“ existujú, zatiaľ idú prakticky všetci výrobcovia každý svojou cestou a výsledky sú dosť chabé. Čo teda čakať, aké aplikácie sú dnes pre televízory dostupné? Jednoduchý internetový prehliadač blížiaci sa úrovni smartfónov, sociálne siete, video online služby (YouTube, Vimeo), spravodajské aplikácie, zopár najjednoduchších hier a možno aplikácia pre videokonferencie. Zaujímavejšie by boli platené videopožičovne známe v zámorí, u nás sa k nim však zatiaľ nepripojíte.
Diaľkové ovládanie
Trochu lepšie vo vývoji pokročili možnosti ovládania. Z éry jednoduchých tlačidlových ovládačov cez univerzálne ovládače viacerých zariadení naraz sme sa dostali k nasadeniu technologicky zaujímavejších foriem ovládania. Prvý smer reaguje na potreby ovládať pohodlnejšie smart TV aplikácie či internetový prehliadač – vyústil do vývoja ovládačov s malým integrovaným touchpadom a často aj kompaktnou QWERTY klávesnicou. Ide o jasný krok vpred, no stále ide iba o kompromis. Ak by sme uvažovali o riešení formou obývačkového PC, k tomu stačí pripojiť aj lacný set bezdrôtovej klávesnice a myši za 15 € (existujú aj špeciálne klávesnice s touchpadom) a pohodlie bude niekde úplne inde – v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Druhou novinkou posledných rokov je hlasové ovládanie, podľa našich skúseností však zatiaľ nejde o dobrý nápad. Totiž, aj keď budete na televízor kričať, v hluku jeho reproduktorov vám ťažko bude rozumieť, okrem toho je potrebné použiť angličtinu a počet hlasových príkazov je obmedzený. Možno v budúcnosti prídu výrobcovia na použiteľnejšie riešenia. Podobne je na tom pohybové ovládanie, ktoré využíva napríklad ovládač LG Magic Remote. Ťažko však povedať, či nie je predsa pohodlnejšie stlačiť tlačidlo – zvlášť ak hovoríme o oddychovom zariadení, kto by chcel pri sledovaní telky cvičiť. Naopak, nič nemáme proti štvrtej novinke v ovládaní, a to smartfóny. Vďaka tomu sa do ich po rokoch vracia infračervený port, avšak aktuálne riešenia využívajú predovšetkým technológie na báze Wi-Fi a špeciálnu aplikáciu výrobcu (väčšina je dostupná pre Android a iOS), takže ich kompatibilita je obrovská. Nielen o diaľkovom ovládaní je však spolupráca televízorov a smartfónov či tabletov.
Zdieľanie a zdvojenie obrazu
Široká podpora nadstavby Wi-Fi, technológie DLNA, totiž umožňuje po spárovaní bezdrôtovo na televízore prehrávať obsah zo smartfónu, tabletu či notebooku. Ako nás však dnešná doba naučila, možnosti smartfónov sú obrovské a pokiaľ výrobcovia vytvoria dobré zázemie, vývojári sú schopní odkrývať v nich fascinujúce možnosti. V aplikáciách od výrobcov TV tak môžete niekedy sledovať televízne vysielanie aj v inej miestnosti (buď rovnaký, alebo iný kanál), prípadne na diaľku nahrávať vysielanie a podobne. Zo strany smartfónu je tiež pokroková funkcia okamžitého zdieľania obrazu do televízora a v súvislosti s párovaním myšlienka implementácie NFC do televízorov, ktorý presadzuje napríklad Sony – stačí „priťuknúť“ smartfón, zariadenia sa okamžite spárujú a ďalší prenos už prebieha rýchlym Wi-Fi kanálom. Ťažko povedať, čo ešte blízke roky na tomto poli prinesú.
Prehrávanie multimediálneho obsahu
S prehrávaním videa, hudby či obrázkov sú na tom televízory pomerne dobre. Súčasné modely už aj nižšej strednej triedy zvládajú bežné, najpoužívanejšie formáty týchto troch oblastí. Stačí do USB konektora, prípadne čítačky pamäťových kariet vložiť médium s MP4/AVI videom, JPG fotografiami či MP3 skladbami a nepotrebujete žiadny ďalších prehrávač či počítač. Problém je v tom, že v praxi multimediálne prehrávače televízorov nefungujú vždy tak dobre ako v teórii. Prvý problém plynie z relatívnej uzavretosti operačných systémov televízorov. Takže ak narazíte nielen na formát súboru, ale aj privysoké rozlíšenie či kodek, ktorý televízor nepodporujete, máte smolu, neprehráte ho a pridanie nového prehrávača či kodeku nie je možné. Ďalším problémom, aspoň pre náročnejších zákazníkov, je jednoduchosť týchto prehrávačov. Keďže nejde o samostatné aktualizovateľné aplikácie, ale pevné súčasti firmvéru TV, ich ďalší vývoj a vylepšovanie prakticky neprichádza do úvahy, aspoň teda na „hlúpych“ televízoroch bez smart platformy. Zaujímavým riešením je možnosť dokúpiť si Evolution kit k televízorom Samsungu. Multimédiá televízorov sú teda fajn, ale odtiaľ potiaľ. Je dobré mať k dispozícii rýchlu a jednoduchú možnosť prehrať návšteve (alebo na návšteve) fotky či video, ale veľmi ľahko narazíte na obmedzenia a v takomto prípade zostáva riešením opäť iba pripojenie počítača.
Nahrávanie vysielania
Ďalšia oblasť, ktorá sa teší v poslednej dobe rozvoju. Kedysi sme svoje obľúbené televízne programy nahrávali pomocou VHS videorekordérov, dnes už na to stačí samotný televízor a pripojený rýchlejší USB kľúč, prípadne externý HDD. Žiaľ aj tu si musíme trochu „kopnúť“ a vedie nás k tomu osobná skúsenosť. Keď sme pred dvomi rokmi hľadali nový televízor do rodiny, uprednostnili sme istú značku práve kvôli možnosti USB nahrávania, ktorá bola vtedy v nižšej strednej triede ešte veľmi zriedkavá – a to aj na úkor kvality obrazu a ďalších vlastností. Žiaľ prišlo sklamanie a z nahrávania nie je nič. Nefunguje totiž na princípe zaznamenávania obrazu, ale ukladania zobrazovaného obsahu. To znamená, že televízory nedokážu nahrať ľubovoľný obsah z ľubovoľného zdroja, ale nahrávajú na základe výberu programu z EPG (Elektronického programového sprievodcu – ide o akýsi elektronický katalóg relácií). V našom prípade obsahoval televízor iba terestriálny digitálny tuner, takže v kombinácii s externým satelitným tunerom sme mohli na nahrávanie zabudnúť, rovnako ako na záznam obrazu z hernej konzoly a akýchkoľvek ďalších zdrojov. Takže ak plánujete využívať túto funkciu, jedine v kombinácii s jedným z integrovaných digitálnych tunerov.
Softvérová stránka televízorov sa teda zlepšuje, ale každá funkcia prináša so sebou nutnosť akceptovať kompromisy. Pokiaľ budete mať vysoké alebo špecifické požiadavky, kombinácii televízora a určitého obývačkového počítača sa asi nevyhnete. Treba teda hľadať, skúšať, počítať a uvažovať, čo sa vám oplatí viac. Aj tak ale považujeme za pozitívum, že si na moderných TV ľahko prehráte obsah z USB kľúča alebo nahráte obľúbenú reláciu. Snáď sa väčšej dávky vývoja dočkajú aj televízne aplikácie, určite by si to zaslúžili. Nabudúce náš krátky seriál dokončíme zhrnutím prvých troch častí a pokúsime sa odhadnúť, kam bude svet TV kráčať ďalej a ako by mohol vyzerať o pár rokov.
Foto: Archív, Archos, CNET, LG, Panasonic, Philips, Samsung, Sony, TECHBOX