Pred týždňom sme sa venovali grafickým kartám, ktoré vytvárajú obraz počítača a podieľajú sa na jeho tvorbe stále aktívnejšie. V dnešnej časti pri zobrazovaní zostávame, ale pozrieme sa na samotné zobrazovacie zariadenia – displeje a monitory.
Súboj technológií
Žiaľ, zobrazovacie technológie sa vyvíjajú o niečo pomalšie, než ktorýkoľvek iný segment počítačov. Od prechodu z CRT monitorov na kvalitnejšie a najmä menšie LCD sa prakticky žiadna revolúcia nekonala. Aj tak ale nemožno displeje nazvať „dinosaurami“ bez inovácií. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú samotné technológie.
.png "Subpixel LCD displeja"){kind=tracking}
LCD
Štandardná LCD technológia sa už dnes takmer nepoužíva. Jej princíp spočíva v zobrazovacej vrstve tvorenej tekutými kryštálmi. Za nimi sa nachádza zdroj svetla (neónová trubica). Každý pixel displeja pozostáva z troch subpixelov (červená, zelená a modrá farba). V závislosti od toho, či nimi prechádza prúd, pixely svietia, alebo zostanú tmavé. Kombináciou troch základných farieb s rôznou intenzitou vznikajú odtiene. Nevýhodou je vyššia spotreba, nakoľko trubica displej osvetľuje nepretržite.
LED-LCD
Nadstavbou LCD technológie je dnes najpoužívanejšia, známa ako LED-LCD, i keď ju mnoho výrobcov označuje jednoducho LED, čo nie je úplne správne. Tieto displeje namiesto trubice používajú na osvetlenie kryštálov množstvo LED diód. Dôsledkom toho je podstatná úspora energie, niekedy až o polovicu nižšia. Navyše, pokiaľ sa zobrazuje čierna farba, diódy sú vypnuté. To má za následok ešte nižšiu spotrebu, ale aj vernejšie podanie čiernej.
LED
Skutočná LED technológia (označovaná tiež Full LED) zlučuje zobrazovaciu a osvetľovaciu vrstvu do jednej sady LED diód. Oproti LED-LCD teda ponúka ešte nižší odber energie a o niečo kvalitnejší obraz. LED monitory sú navyše veľmi tenké, ich hrúbka sa pohybuje rádovo v milimetroch.
OLED, AMOLED
Nástupcom LED displejov sú technológie OLED, AMOLED a im podobné. Sú doplnené o organickú vrstvu, vysoko citlivú na svetlo. Obraz na nich vyniká vysokým kontrastom, vernými farbami a takisto sú veľmi energeticky efektívne. Zatiaľ je však jediným výrobcom Samsung, ktorý dopyt po AMOLED displejoch nestíha uspokojovať. Doteraz boli použité prakticky len v mobilných telefónoch, výroba väčších uhlopriečok je problematická. V budúcnosti sa AMOLED pravdepodobne stane štandardom aj v segmente monitorov a televízií.
IPS
Konkurentom, resp. poddruhom LCD displejov sú IPS panely. Takisto využívajú tekuté kryštály a LED podsvietenie, avšak elektródy sú rozmiestnené iným spôsobom. IPS panely dosahujú vernejšie podanie farieb a vyššie pozorovacie uhly, často však aj vyššiu odozvu.
3D
Dnes sa často hovorí aj o 3D zobrazovaní. Na počítačoch však funguje odlišne ako pri televízoroch. Stačí akýkoľvek (aj 2D) monitor so zobrazovacou frekvenciou aspoň 120 Hz a dostatočne výkonná grafická karta (s podporou technológie Nvidia 3D Vision alebo AMD HD3D). Pokiaľ tieto podmienky spĺňate, treba už len dokúpiť aktívne 3D okuliare a USB synchronizačný vysielač (napríklad sadu Nvidia 3D Vision). Monitor bude zobrazovať striedavo obraz pre ľavé a pravé oko, okuliare sa zosynchronizujú s USB vysielačom a sklá striedavo zatemnia. 3D zážitky tak získate pomerne lacno, v porovnaní s aj 1 000-eurovými 3D televízormi. Navyše, hranie 3D hier je oveľa zábavnejšia záležitosť, než len pasívne pozeranie 3D filmu. Z tohto pohľadu má 3D na počítačoch oveľa väčší zmysel, než na televízoroch.
Veľmi pomaly sú zavádzané aj alternatívne 3D technológie. Prvá z nich vyžaduje použitie pasívnych (polarizačných) okuliarov. Displej zobrazuje obidva obrazy naraz, okuliare ich filtrujú (napríklad na základe farebnej zložky). Ešte pokročilejšie je 3D zobrazovanie bez potreby okuliarov, ktorému sme sa venovali v téme o 3D displejoch smartfónov.
Parametre
Základným parametrom je uhlopriečka displeja alebo monitora. Mohlo by sa zdať, že čím väčšia, tým lepšia, nie je to však celkom pravda. Výhody veľkých monitorov sú jasné – znamenajú viac pohodlia. Na druhej strane sú však silné protiargumenty. Pri stolných počítačoch veľký monitor vyžaduje pozorovanie z väčšej vzdialenosti (odporúča sa aspoň 2,5-násobok uhlopriečky), v opačnom prípade môže poškodiť zrak. Na prenosných spotrebuje až 40 % energie práve displej. Darmo teda budete vyberať úsporný procesor a integrovanú grafiku. Pokiaľ si kúpite notebook s veľkým displejom, nadštandardnú výdrž batérie nikdy nedosiahnete. Navyše uhlopriečka displeja priamo ovplyvňuje rozmery, a teda aj hmotnosť notebooku.
Rozlíšenie
Popri fyzickej veľkosti displeja je nemenej dôležitá aj jeho virtuálna veľkosť – rozlíšenie. Je vyjadrené počtom pixelov (zobrazovacích bodov) v riadkoch a stĺpcoch. V súčasnosti sa používajú panely s rozlíšením od 1 024 x 600 bodov (netbooky) po Full HD 1 920 x 1 080. Vyššie rozlíšenie znamená pri zachovaní uhlopriečky jemnejší, teda krajší a ostrejší obraz. Príliš jemné rozlíšenie však spôsobuje malé, horšie čitateľné písmo. Väčšina operačných systémov však umožňuje jeho veľkosť upraviť. Vysoké rozlíšenie je tiež záťažou pre grafickú kartu. Preto, ak hľadáte monitor k staršiemu počítaču, skontrolujte maximálne podporované rozlíšenie jeho grafickej karty. Spomínaná záťaž v prenosných počítačoch jemne znižuje výdrž batérie. Naopak, príliš malé rozlíšenie môže náročnejším používateľom spôsobovať problémy v aplikáciách. Napríklad, na netbooku musíte pri prehliadaní webu stránky posúvať oveľa častejšie, než na veľkom monitore.
Odozva a snímkovacia frekvencia
Odozva je oneskorenie – čas, ktorý displej potrebuje na prechod medzi čiernou a bielou farbou. V praxi nadobúda hodnoty do 8 ms (milisekúnd), tieto hodnoty plne postačia. Podobnou veličinou je snímkovacia frekvencia – podobne ako pri videu, je to počet zobrazených obrázkov za sekundu. Tá bola problémom skôr pri CRT monitoroch, LCD-čkam a novším pokojne postačí frekvencia 60 Hz, pre 3D zobrazovanie dvojnásobok.
Kontrast, farby, jas
Parametre obrazu. Všeobecne platí, že čím sú vyššie, tým lepšie. Plne vyhovujúca je podpora 16,7 milióna farieb, viac by aj tak ľudské oko len veľmi ťažko rozoznalo. Pri jase sa stretávame s dvomi jednotkami – cd/m2 a nit. Obe sú jedno a to isté, pričom by číselná hodnota nemala klesnúť pod 250 nitov (250 cd/m2). Čo sa týka kontrastu, poznáme statický a dynamický. Žiaľ, takmer všetci výrobcovia uvádzajú len hodnotu dynamického kontrastu. Nakoľko sa radi vyžívajú v číslach, treba tieto hodnoty brať s rezervou – rozdiel medzi kontrastom 1 000 000:1 a 10 000:1 nie je až taký veľký, ako by sa mohlo zdať.
Pozorovacie uhly
Pokiaľ počítač používa len jedna osoba, sediaca priamo pred ním, je všetko v poriadku. V prípade sledovania viacerými naraz naberajú na dôležitosti pozorovacie uhly displeja. Je to údaj o maximálnom horizontálnom a vertikálnom uhle, z ktorého obraz pozorujete bez akéhokoľvek skreslenia. Kráľom tejto oblasti sú IPS panely s hodnotami až 178°. Vtedy sa môžete na monitor pozerať takmer kolmo a stále vidíte plne kontrastný, jasný a farebný obraz.
Ostatné parametre
Dôležitým parametrom je spotreba displeja. Všeobecne platí, že novšia technológia, menšia uhlopriečka a nižšie rozlíšenie znamenajú nižší odber energie. Pri notebookoch sa žiaľ neudáva, pri monitoroch sa pohybuje v desiatkach W.
Voľba správneho monitoru by mala zohľadňovať aj jeho konektorovú výbavu. Popri (žiaľ) nestarnúcom analógovom VGA pripojení sa používajú aj digitálne prenosy cez HDMI, DVI, USB či DisplayPort. Rovnakým konektorom by mala disponovať aj vaša grafická karta, v opačnom prípade sú riešením rôzne redukcie a prevodníky.
Nezabudnime ani na síce veľmi jednoduchú, ale o to dôležitejšiu vec – prevedenie displeja. Z nepochopiteľného dôvodu je obrovské množstvo súčasných notebookov vybavených lesklým displejom, odrážajúcim slnečné svetlo. Prácu to dokáže poriadne znepríjemniť, navyše je v tomto prípade nutné zvýšiť jas, čím sa pomerne výrazne skracuje výdrž batérie. Matné displeje (alebo antireflexná vrstva) sú jasným víťazom.
Pokiaľ hovoríme o monitoroch stolných počítačov, tie sa vyznačujú aj ďalšími fyzickými parametrami – rozmermi (najmä populárnou hrúbkou), hmotnosťou, variabilitou (otočný podstavec, natáčanie panelu atď.) či možnosťou montáže na stenu (rozmery kompatibilného VESA držiaku).
Výrobcovia svoje monitory vybavujú tiež množstvom obrazových technológií a doplnkových funkcií, len ich vypísanie by však zabralo celý článok. Často však ide len o nevýrazné marketingové zbrane. Pokiaľ sa vám podarí zohľadniť všetky vyššie uvedené kritériá výberu a nájdete monitor za dobrú cenu, vôbec vás doplnkové technológie nemusia zaujímať.
Foto: ASUS, HP, faqhdtv.com, Nvidia, Philips, Toshiba, Wikipédia