Pozrite si
Vodíkové autá sa považujú za ďalší spôsob alternatívnej ekologickej dopravy. Ich hlavná výhoda oproti teraz bežne dostupným elektromobilom má byť v rýchlejšom tankovaní a väčšom dojazde. Aktuálny test českého YouTubera ukazuje súčasné problémy tohto pohonu.
Autá na vodík sú rovnako elektromobily, pričom rozdiel je práve v zdroji elektrickej energie. Zatiaľ čo teraz rozšírené elektromobily berú elektrickú energiu z batérie, vodíkové autá si ju vyrábajú cez palivové články chemickou reakciou z vodíka. Mnohé svetové koncerny sa však rozhodli upustiť od vodíka v osobnej doprave a naplno sa venujú vývoju batériových elektromobilov.
Aj napriek tomu sa vodíkové elektromobily nachádzajú v ponuke niektorých automobiliek. Príkladom je sedan Toyota Mirai druhej generácie, ktorú sme si aj mohli vyskúšať. Ide o jediné auto tohto druhu na Slovensku, no svoje vodíkové SUV má v ponuke Hyundai. U nás síce z dôvodu absencie vodíkových čerpacích staníc ešte nie je k dispozícii, v Česku sa už nejaký ten čas testuje.
Vodíkové Hyundai Nexo sa rozhodol zobrať na niekoľko sto kilometrov dlhý test český YouTuber Electrodad. S autom vyrážal z Prahy smerom do mesta Passau, odkiaľ pokračoval do Viedne a následne do Brna, kde sa jeho test musel predčasne skončiť. Vodíkové Nexo má WLTP dojazd 666 kilometrov, čo je vzhľadom na horšiu aerodynamiku veľmi dobré číslo.
Electrodad odhaduje, že pri diaľničnej rýchlosti by sa dojazd mohol pohybovať okolo 400 kilometrov, avšak pri úspornej jazde by pokojne mohol prekročiť aj 700 kilometrov. V zimnom období je výhodou, že palivové články produkujú odpadové teplo, ktoré je možné využiť na vyhrievanie interiéru. Vďaka tomu je rozdiel medzi dojazdom v zime a lete o niečo menší ako pri bežných batériových elektromobiloch.
Palivový systém v Hyundai Nexo, ale aj v iných obdobných vozidlách, pracuje pod tlakom 700 barov. S rovnakým tlakom musia pochopiteľne pracovať aj čerpacie stanice. Prvé tankovanie, ešte pred jazdou, prebiehalo na čerpacej stanici v meste Neratovice, kde je starší model s tlakom iba 350 barov. Vďaka tomu je možné natankovať palivové nádrže iba na polovicu kapacity, teda na polovičný dojazd.
S tým sa počítalo a prvá zastávka na plné dotankovanie bola práve v meste Passau. Tu tankovanie prebiehalo bez problémov a za plnú nádrž postačujúcu na asi 570 kilometrov zaplatil 54,15 €. Pohodlne teda pokračoval do Viedne, kde sa inak plynulá cesta poriadne zvrtla. Po príchode sa zdalo, že všetko pôjde bez problémov, no po pár sekundách sa tankovanie zastavilo.
Krátko pred príchodom k vodíkovej čerpačke tu tankovalo iné auto a vysokotlakové nádrže neboli pod dostatočným tlakom. Nie je jasné, či išlo o chybu alebo o normálny stav. Podľa podpory ale má ísť o starú stanicu, kde je s tlakom problém. Odporučili mu preto ísť na inú stanicu, ktorá síce nebola zaznačená v mobilnej aplikácii, ale mala byť funkčná. Bohužiaľ, čerpacia stanica bola vypnutá a následne sa rozhodol ísť domov s tým, že auto budú musieť odtiahnuť z Brna do Prahy.
Budúcnosť osobnej vodíkovej dopravy je ohrozená kvôli najnovšej zmene Európskej komisie, ktorá chce vodík podporovať primárne v ťažkom priemysle a nie v osobnej doprave. Na Slovensku sme mali mať už tento rok dve vodíkové čerpacie stanice. V Bratislave a v Košiciach mali vyrásť do konca septembra, no napokon sa tak zatiaľ nestalo.