Voyager 1 posiela spoza slnečnej sústavy zvláštne dáta, neodpovedajú realite

ZDROJ | NASA JPL

Vesmírna sonda Voyager 1 putuje vesmírom už takmer 45 rokov a hoci má už dávno za svojou plánovanou životnosťou, vedcom slúži na spoznávanie hlbín vesmíru dodnes. Aj v tejto chvíli posiela na Zem cenné vedecké dáta, no spolu s nimi aj zvláštnu telemetriu, ktorá neodpovedá jej reálnemu pohybu a orientácii.

Medziplanetárna vesmírna sonda Voyager 1 bola do vesmíru vypustená 5. septembra 1977 a hoci bola pôvodne určená na skúmanie Jupitera, Saturnu a ich mesiacov a prstencov, dnes už ako najvzdialenejší ľudský výtvor od Zeme pomáha vedcom pochopiť heliopauzu a výplň medzihviezdneho priestoru.

Kde sa aktuálne Voyager 1 nachádza, ako ďaleko je od Zeme a Slnka a akou rýchlosťou sa pohybuje (vzhľadom k slnku), si môžete pozrieť na webe NASA. Aktuálne je od Zeme zhruba 23,3 miliárd kilometrov, čo je vzdialenosť, ktorú svetlo precestuje v priebehu 20 hodín a 33 minút. Komunikácia sondy so Zemou má tak zhruba 2-dňovú odozvu.

ZDROJ | NASA JPL

Medzihviezdny prieskumník, ako NASA svoju sondu prezýva, funguje spoľahlivo dodnes, prijíma aj vykonáva všetky pokyny zo Zeme a späť posiela cenné vedecké dáta. Vedcov však znepokojuje telemetria z jej polohového artikulačného a riadiaceho systému (AACS), ktoré neodrážajú to, čo sa skutočne deje na jej palube.

Systém AACS zabezpečuje správnu orientáciu sondy, vrátane presného mierenia komunikačnej antény presne na Zem. Posledné dáta zo systému však pôsobia, akoby boli náhodne vygenerované, prípadne neodrážajú žiaden možný stav, v ktorom by sa AACS mohol nachádzať.

Jediným znamením, že Voyager 1 stále mieri svojou anténou na Zem a teda ešte stále putuje vesmírom v správnej orientácii, je sila signálu, ktorá podľa vedcov aj napriek zvláštnej telemetrii nepoklesla. Nesprávne dáta AACS systému dokonca prekvapivo neaktivovali ani núdzový režim, ktorý na sonde vypne všetky doplnkové systémy a vedcom poskytne čas na diagnostiku problému.

https://youtu.be/7Blfky0G3jo

Pohľad do riadiaceho strediska misií Voyager 1 a 2 v roku 2012.

Vedci plánujú naďalej monitorovať dáta a vyšetrovať, kde mohla vzniknúť chyba v zbere a prenose telemetrie. S takouto chybou sa však už v tejto fáze prevádzky tak starej sondy údajne dá počítať a dokonca sa jej vedia aj prispôsobiť a Voyager 1 tak ešte nejakú dobu udržať „pri živote“.

„Obe kozmické lode majú takmer 45 rokov, čo je ďaleko viac, ako odhadovali plánovači misie. Nachádzame sa tiež v medzihviezdnom priestore – prostredí s vysokým vyžarovaním, do ktorého predtým neletela žiadna kozmická loď. Takže pred inžinierskym tímom stoja veľké výzvy. Ale myslím, že ak existuje spôsob, ako vyriešiť tento problém s AACS, náš tím ho nájde.“, uviedla Suzanne Dodd, projektová manažérka pre Voyager 1 a 2 v NASA JPL.

Tím počíta s možnosťou, že zdroj dátovej anomálie neodhalí a bude sa jej musieť prispôsobiť. Ak nájdu jej zdroj, vyriešiť ho môžu pomocou úpravy softvéru, prípadne použitím niektorého z redundantných hardvérových systémov tak, ako to už urobili v roku 2017 pri poruche primárnej trysky, ktorú po 37-ročnej prestávke zastúpili trysky určené na priblíženie sa k planétam.

ZdrojNASA

Komentáre k článku