Vodíkový Lunar Cruiser od Toyoty bude jazdiť po Mesiaci

Americkí astronauti mali pri misii Apollo 15, ktorá štartovala 26. júla 1971 a na Mesiaci pristála o 4 dni neskôr, prvýkrát k dispozícii elektrické vozidlo Lunar Roving Vehicle (LRV). Rovnakú elektrickú buginu využili aj výpravy Apollo 16 a 17. Boli to „jednorázovky“, bez možnosti nabíjania, ktoré počas svojho života najazdili od 26,55 km do 35,89 km. Zároveň však išlo o prvé dopravné prostriedky na inej planéte.

Lunar Roving Vehicle po EVA-3 (extra-vehicular activity-3). Vzadu sú hrable používané počas misie. Červenú Bibliu na ručnom ovládači v strede vozidla tam umiestnil David Scott. (Wikipedia)

Zabezpečovať pohon vozidiel na iných planétach je poriadna výzva. Elektrina je jasnou voľbou, ale jej zdroje môžu byť rôzne. Kým malé rovery sa môžu spoľahnúť na fotovoltiku, alebo termoelektrické rádioizotopové generátory, pre pohon výkonných transportérov to nie je vhodná voľba. Navyše počas 14-dňovej mesačnej noci sú solárne panely odstavené.

Toyota už od roku 2019 spolupracuje s japonskou vesmírnou agentúrou JAXA na prototype vozidla pre lunárne výpravy. Vývoj trochu mešká, keďže prvé testy prototypu sú plánované na rok 2026, kým pôvodné plány rátali s rokom 2024. Ale mešká aj harmonogram Artemis, ktorý dopraví astronautov na Mesiac. S misiou Artemis III sa takisto počítalo v roku 2024 a nový termín, rok 2025, je tiež neistý.

Rover spoločnosti Toyota s názvom Lunar Cruiser je vyvíjaný v spolupráci s Mitsubishi Heavy Industries (MHI) a do vesmíru by mohol putovať v 2029. Šesťkolesový hermetizovaný transportér je určený na prepravu dvojčlennej posádky, no v prípade núdze môže zobrať na palubu ďalších dvoch astronautov. V kabíne s plochou 7 m² budú môcť astronauti odložiť skafandre. Jedna výprava by mohla trvať až 40 dní, preto musí rover poskytnúť podmienky pre prežitie a pohodlný a funkčný interiér.

Lunar Cruiser  bude využívať na generovanie elektriny vodíkovo-kyslíkové palivové články, takže lunárna noc ho nezastaví. Oproti pozemským vodíkovým autám tu však budú dva rozdiely. Keďže kyslík pre palivové články nebude možné čerpať zo vzduchu, musí byť súčasťou palivovej „nádrže“. Čo je však najzaujímavejšie, pôjde o skutočne bezemisné vodíkové auto, keďže bude využívať regeneračné palivové články (RCF).

Táto prelomová technológia nevypúšťa žiadnu vodnú paru, ale odpadovú vodu zhromažďuje. RCF umožňuje získavať vodík (aj kyslík) elektrolýzou tejto vody pomocou elektriny zo solárnych panelov počas lunárneho dňa.

Lunar Cruiser má mať autopilota, ktorý bude využívať pokročilé rádio-navigačné systémy, údaje z kolies každej nápravy, aj softvér analyzujúci polohu hviezd. Pokročilé senzory budú detegovať riziká v podobe kameňov, alebo kráterov, aby autopilot vybral optimálnu trasu.

Plánovaná životnosť vozidla Lunar Cruiser je minimálne 10 rokov, počas ktorých má najazdiť v mesačnom teréne 10 000 km. Prispejú k tomu aj kovové pneumatiky, vyvíjané v spolupráci s firmou Bridgestone.

Mitsubishi Heavy Industries zároveň pracuje na vlastnom autonómnom pásovom vozidle s názvom LUPEX (lunar polar exploration mission). Tento rover bude zisťovať, či sa na Mesiaci nachádzajú zdroje využiteľnej vody a zbierať dáta o povrchu planéty. Poskytne tiež údaje pre vývoj navigácie Lunar Cruisera a doladenie podvozoku na mesačný terén.