História Titanicu je zrejme každému aspoň vzdialene známa. Najslávnejšia „nepotopiteľná“ loď sa zapísala do análov hneď prvou (a poslednou) plavbou. Jej príbeh bravúrne spracoval a na filmové plátno preniesol James Cameron.
Titanic sa potopil v apríli 1912 svojej prvej plavbe z anglického Southamptonu do New Yorku, keď narazil na ľadovec v severnom Atlantiku. Svoju smrť našlo viac ako 1 500 ľudí. Vrak Titanicu pôvodne našiel Dr. Robert Ballard z WHOI (The Woods Hole Oceanographic Institution) a francúzsky tím v roku 1985.
Loď ležala v hĺbke takmer 4 km zhruba 595 km od pobrežia Newfoundlandu v Kanade. Už v júli 1986 sa tím z WHOI vrátil na Titanic a zverejnili cca 80 minút záberov z tejto expedície. Teraz sa zverejnila ďalšia hodina nasnímaných záberov. Ballard v rozhovore pre agentúru Associated Press povedal, že zábery z Titanicu, ktoré zachytili v roku 1986, vzbudzovali zimomriavky.
„Bolo to, ako keby sa na nás ľudia pozerali späť. V skutočnosti to bolo dosť strašidelné,“ povedal. Vo vraku neostali žiadne ľudské pozostatky, ani kosti. Potápači z nich našli len časti oblečenia a topánky. Titanic sa potopil zhruba o 2:20 hod. K objavu v roku 1985 došlo približne o 2:00 hod. Ballard si spomenul, ako jeden z členov posádky pozrel na hodiny a povedal: „Potopí sa o 20 minút“.
Ballard počas misie v roku 1985 prešiel škálou emócií. Pracoval totiž ako námorný spravodajský dôstojník, ktorý bol na prísne tajnej misii financovanej námorníctvom. Mal vypátrať vraky dvoch jadrových ponoriek, ktoré sa potopili v severnom Atlantiku. Pátranie po Titanicu bolo dodatočným nápadom.
Tím WHOI v spolupráci s francúzskou oceánografickou prieskumnou organizáciou Institut français de recherche pour l’exploitation de la mer objavil 1. septembra 1985 miesto posledného odpočinku lode v hĺbke 3 780 metrov. Novo zverejnené zábery boli z spiatočnej expedície v nasledujúcom roku, keď bolo uskutočnených celkovo 11 ponorov na Titanic.
Potápanie za vrakom bolo nebezpečnou akciou. Voda sa blížila k bodu mrazu, no najväčšou výzvou bola odľahlosť nálezu a drsné prostredie vzhľadom na tlak, ktorému boli ľudia a citlivé zariadenia vystavené.
K Titanicu sa potopila hlbokooceánska výskumná ponorka Alvine, posádka z nej diaľkovo ovládala druhú malú ponorku Jason Jr., ktorá sa dokázala dostať aj dovnútra vraku. Tím v Alvine zatiaľ skúmal exteriér lode.
Príbeh Titanicu dodnes fascinuje ľudí z mnohých dôvodov, povedal Ballard. V tom čase to bol najväčší zaoceánsky parník na svete a mal byť prakticky nepotopiteľný. Medzi jeho pasažiermi boli niektorí z najbohatších a najslávnejších na svete. Po obrovskej katastrofe sa svet postupne dozvedal pozoruhodné príbehy o hrdinstve a statočnosti posádky a cestujúcich. Mnohí z nás si určite položili otázku: Čo by som robil na ich mieste?