Pozrite si
Ide o myšlienku známu už z 50-tich rokov minulého storočia a to, že naše myšlienky majú fyzické prejavy. Až teraz však rýchly pokrok v neurónových sieťach strojového učenia umožnil realizovať vedcom ich dávny sen – čítať myšlienky.
Výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu – MIT, vyvinuli počítačové rozhranie, umožňujúce „čítať“ slová, ktoré používateľ nevysloví, len si ich pomyslí. Nazvali ho AlterEgo (Druhé ja).
„Motiváciou pre to bolo vybudovanie zariadenia IA (intelligence augmentation, pozn. redakcie) – zariadenia na zvyšovanie inteligencie,“ hovorí Arnav Kapur, šéf tímu vývoja nového systému MIT Media Lab. „Našim nápadom bolo: Mohli by sme mať počítačovú platformu, ktorá by bola vnútorná, ktorá by spojila človeka a stroj v istých smeroch a slúžila by ako rozšírenie nášho poznania?“
Rozhranie je vlastne nositeľné zariadenie komunikujúce s počítačom. Systém má elektródy, tie snímajú neuromuskulárne signály na čeľusti a okolo uší. Získané signály sa odovzdávajú umelej inteligencii, ktorá analyzuje získané dáta a spája špecifické signály so slovami.
Systém dokáže tiež komunikovať s používateľom prostredníctvom signálov, šíriace sa cez kosti, využívajúce tak ich zvukovú vodivosť. Slúchadlá teda dokážu efektívne poskytovať informácie bez toho, aby používateľ prerušil rozhovor.
Pattie Maesová, profesorka mediálneho umenia a vedy a poradkyňa Arnava Kapura hovorí, že si vie veľmi dobre predstaviť komunikáciu so smartfónmi a ďalšími digitálnymi zariadeniami práve cez toto rozhranie. Keď si chce človek niečo vyhľadať, musí zariadenie odblokovať, otvoriť aplikáciu a napísať čo chce. Ak popritom vedie rozhovor, alebo niekoho počúva, presunie pozornosť na tento úkon a nesústredí sa na okolie. Touto novou, rýchlou a tichou formou si urobí človek napríklad poznámku vyplynutú z rozhovoru bez zbytočného rozptyľovania.
Zariadenie je stále obmedzené, 92-percentnú presnosť dosahuje iba s dvadsiatimi slovami. Vedci však hovoria, že sú len na začiatku vývoja.
Pri vytváraní rozhrania museli výskumníci nájsť miesta na tvári, ktoré majú najspoľahlivejšie neuromuskulárne signály. Dosiahli to tak, že požiadali desiatich dobrovoľníkov, aby si pomysleli rovnakú sériu slov štyrikrát. Takto našli sedem konkrétnych miest, schopných rozpoznať neverbálne slová. Výskumníci však už pracujú na zariadení, ktoré dokáže to isté len so štyrmi senzormi pozdĺž čeľuste.
Ďalšie využitie aplikácie je samozrejme veľké. Napríklad v zdravotníctve pre ľudí s rečovými problémami, alebo po ťažkých operáciách, ďalej v prostredí s vysokým hlukom – na letisku, v tlačiarni, či na stavbe. Ak by malo zariadenie rozumnú cenu, isto by si po jednom zadovážila každá manželka a mala tak komplexný prehľad o myšlienkach svojho manžela.
Zdroj