Pozrite si
Situáciu okolo umelej inteligencie, robotizácie a samoučiacich sa systémov výstižne charakterizoval český ekonomický analytik Tomáš Sedláček. V jednom z rozhovorov uviedol, že taxikári sa dnes búria proti Uberu a ďalším aplikáciám, ktoré ich vďaka konkurencii oberajú o prácu.
Pritom si spravidla vôbec neuvedomujú, že sviečka života ich profesii veľmi rýchlo dohára.
Nebude to však Uber a spol, ktorí zatlčú klasickej taxislužbe posledný klinec do rakve, ale autonómne autá a ich zdieľanie za úhradu, alebo medzi priateľmi a rodinou aj bezplatne. Ide pritom o scenár, ktorý sa začne napĺňať už v budúcej dekáde.
Inak to nebude ani vo vzduchu. Aj konštruktéri slovenského Aeromobilu hovoria o možnosti autonómneho lietania, ale drony s autopilotom, ktoré budú slúžiť ako aerotaxíky, vyvíja viacero menších, aj veľkých firiem. Vážnymi hráčmi medzi nimi sú Airbus a Uber.
Lenže automatizované lietanie sa má dotknúť aj veľkých lietadiel a tento bezpilotný scenár sa možno stane skutočnosťou skôr, než sa nazdáte. Nová správa spoločnosti UBS naznačuje, že lietadlá sa do roku 2025 stanú bezpilotnými.
Nebude to zas až taká dramatická zmena, ako by sa zdalo. Počítače riadia v lietadlách množstvo funkcií a systémov už dávno a akonáhle lietadlo dosiahne letovú výšku, zvyčajne prechádza na riadenie autopilotom. Kapitán so svojím zástupcom preberajú riadenie len počas štartovacieho a pristávacieho manévru a počas letu len dohliadajú na jeho priebeh.
Možno menej známou je skutočnosť, že v mnohých lietadlách riadi autopilot stroj aj v neočakávaných, núdzových situáciách. Počítač a senzory, pokiaľ fungujú, dokážu pri vyhodnocovaní viacerých parametrov súčasne reagovať rýchlejšie a spoľahlivejšie, ako človek.
S pokračujúcim vývojom umelej inteligencie a informačných technológií bude autopilot čoskoro spoľahlivejší ako živý pilot. Ten asi bude v kabíne naďalej prítomný, hoci tam bude skôr „na ozdobu“ a pre istotu. Pravda je však taká, že možno hlavnú úlohu zohrá psychológia.
V ankete len 17 percent opýtaných uviedlo, že by absolvovali bezpilotný let. U mladšej generácie odchovanej na technológiách zabodovala umelá inteligencia viac. Asi 30 percent mladých by bolo ochotných letieť dopravným lietadlom bez ľudských pilotov.
Mnoho ľudí má obavy z lietania a tie by sa podstatne zvýšili, ak by mali cestovať lietadlom bez ľudskej posádky. Lenže práve tam vývoj smeruje. Podľa USB môžu autonómne lietadlá ušetriť leteckým spoločnostiam až 35 miliárd dolárov ročne.
Väčšina úspor by pochádzala zo znížených nákladov na poistenie a nevyplatených miezd pre pilotov. V prechodnom období zrejme pasažieri pred odletom nejakého pilota uvidia, ale možno bude namiesto dvojice v kabíne prítomný len jeden a časom ho možno nahradí len hlas virtuálnej postavy, prihovárajúci sa cestujúcim z palubných monitorov.
Je zvláštne, že pri predstave autonómne riadeného mestského aerotaxíka, alebo aj automobilu, máme menšie obavy ako z veľkého dopravného lietadla kompletne riadeného autopilotom. Pritom dopravné situácie v hustej veľkomestskej premávke hrozia oveľa vyššou hustotou kolíznych situácií, ako let vo vyhradenom koridore na voľnom nebi.
Vývoj autonómneho lietania ešte nejaký čas potrvá, ale nakoniec sa umelá inteligencia v tomto spôsobe riadenia leteckej dopravy stane realitou. Dopyt po profesii pilota potom výrazne poklesne.
Zdroj