Pozrite si
Roboty, aj systémy umelej inteligencie sa budú musieť naučiť dobre čítať naše emocionálne stavy a primerane na ne reagovať, ak sa majú plnohodnotne integrovať do našich životov. Riešenie výskumníkov z kórejského Ulsan National Institute of Science and Technology (UNIST) pomôže tento cieľ priblížiť. Výskum bol publikovaný v časopise Nature Communications.
Nové nositeľné zariadenie od výskumníkov z Kórey sa nazýva „personalizovaný systém rozhrania tváre integrovaného do pokožky“ (personalized skin-integrated facial interface, PSiFI). Rozhranie PSiFI môže výrazne vylepšiť emocionálnu inteligenciu technologických zariadení. Výskumný tím vytvoril napínateľný nositeľný senzorový systém na tvár, ktorý využíva trenie pokožky a monitorovanie vibrácií na vyhodnotenie ľudských emócií a generovanie signálov. Nositeľné zariadenie pozostáva zo sady tenkých, čírych, flexibilných senzorov, ktoré priľnú k tvári na ľavej a pravej strane hlavy.
Obsah pokračuje pod reklamou
Prevažná časť každého senzora sa prilepí medzi oko a ucho a vetvy sa rozprestierajú nad každým okom, dole k čeľusti a okolo zadnej časti hlavy. Systém obsahuje prvý obojsmerný triboelektrický snímač napätia a vibrácií, ktorý umožňuje vnímať a kombinovať údaje verbálneho a neverbálneho prejavu.
Senzory môžu byť vyrobené na mieru, aby vyhovovali akejkoľvek tvári. Pripájajú sa k integrovanému systému, ktorý bol trénovaný na dekódovanie ľudských emócií na základe vzorcov napätia v ľudskej tvári a vibrácií hlasu. Systém je plne poháňaný napínaním materiálu snímača, ktoré cez piezoelektrický jav produkuje elektrický signál a nepotrebuje externé napájanie. Podľa výskumníkov UNIST ide o prvý úplne nezávislý nositeľný systém rozpoznávania emócií.
Okrem učenia robotov a AI rozpoznávať naše emócie sa tieto nositeľné senzory môžu uplatniť aj v zariadeniach pre virtuálnu realitu (VR). Predstavte si vývoj komplexnejších VR headsetov, ktoré by dokázali monitorovať naše emócie a podľa toho upravovať naše virtuálne svety. Výskumníci počas testovania použili svoj nový systém snímania emócií na poskytovanie odporúčaní kníh, hudby a filmov v rôznych virtuálnych prostrediach na základe toho, ako sa cítil jeho nositeľ.
Snahy čítať emócie tu boli už aj v minulosti. Spomeňme úspech japonského robota Pepper, čítajúceho emócie, ktorý bol uvedený v roku 2014.
Keďže technológie budú lepšie chápať naše emocionálne stavy, roboty budú môcť adekvátnejšie reagovať na naše nálady. Takýto pokrok by mohol odstrániť bariéry pre prijímanie robotov ľuďmi. Z mechanického stroja sa stane priateľský spoločník, ktorý sa s vami porozpráva na témy zodpovedajúce vašej aktuálnej nálade.
Možno by sa technológia na čítanie emócií mohla využiť aj ako druh detektora lži, ktorý dekóduje, ako sa človek skutočne cíti, bez ohľadu na to, ako sa pretvaruje.
Vedúci štúdie inštitútu UNIST Jiyun Kim hovorí: „Pre efektívnu interakciu medzi ľuďmi a strojmi musia byť zariadenia rozhrania človek-stroj (HMI) schopné zhromažďovať rôzne typy údajov a spracovávať zložité integrované informácie. Táto štúdia ilustruje potenciál využitia emócií, čo sú zložité formy ľudských informácií v nositeľných systémoch novej generácie.“
Spôsoby, akými môžu emocionálne inteligentné technológie ovplyvniť naše životy, sú takmer také neobmedzené ako rozsah emócií, ktoré denne zažívame. Nosenie nalepovacích senzorov na tvári síce pravdepodobne nebude cestou, ako emocionálne komunikovať s digitálnym svetom na dennej báze, ale výskum UNIST určite pomôže dosiahnuť pokrok pri vývoji empatických strojov.