Tretina nákladných áut je pripravená na elektrifikáciu. Tak čo nás brzdí?

Nové dáta zo štúdie ukazujú, že tisíce nákladných áut v oblasti Toronta by mohli prejsť na elektrický pohon už dnes a to aj v náročných zimných podmienkach.

Súčasné modely dokážu pokryť bežné dopravné potreby a až 40 % z nich by sa dalo nabíjať priamo na domovskej základni, bez závislosti od verejnej infraštruktúry. Kde teda vzniká prekážka? Ukazuje sa, že nie v technológii, ale v nedostatočnej politickej podpore.

Štúdia Electrifying Fleet Trucks od Pembina Institute analyzuje správanie nákladných vozidiel v oblasti Greater Toronto and Hamilton Area (GTHA) a skúma, ktoré triedy sú technicky pripravené na prechod na batériové elektrické vozidlá (BET). V krátkodobom horizonte, teda do roku 2027, je podľa konzervatívneho scenára možné elektrifikovať 35 % vozidiel triedy 3, 20 % vozidiel triedy 4, 20 % v triede 5, 15 % v triede 6 a približne 10 % najťažších vozidiel tried 7 a 8.

Tieto odhady už počítajú s výrazným znížením dojazdu v zime, konkrétne so stratou až 50 % pri teplotách okolo −20 °C. Aj pri tomto predpoklade však štúdia ukazuje, že väčšina vozidiel v GTHA neprekračuje hranicu 160 kilometrov denne, čo je limit, ktorý zvládnu aj dnes dostupné modely.

Dôležitým faktorom je aj dostupnosť nabíjania. Štúdia ukazuje, že približne 40 % nákladných áut má vhodný profil na nabíjanie priamo na domovskej základni, bez potreby verejného nabíjania. Priemerný čas, ktorý vozidlá strávia na základni, je osem hodín denne, čo je dostatočný priestor na nočné nabíjanie aj pri súčasných nabíjacích výkonoch.

Analýza pritom nezostáva len pri súčasnosti. V strednodobom horizonte (do roku 2034) by mohla elektrifikácia dosiahnuť 59 % v triede 3, 49 % v triede 4, 43 % v triede 5, 36 % v triede 6 a viac než 30 % aj v najťažších kategóriách. V dlhodobom horizonte, po roku 2035, stúpa potenciál na 90 % v triede 3, 86 % v triedach 4 a 5, 75 % v triedach 6 a 7 a 68 % v triede 8.

Kľúčovým zistením štúdie je, že správanie vozidiel sa líši podľa regiónov. Aj v rámci samotného GTHA sa napríklad dojazdy, trasy a časy státia výrazne odlišujú medzi mestami ako Brampton, Mississauga alebo Markham. Preto štúdia odporúča plánovanie elektrifikácie postaviť na reálnych dátach a lokálnych analýzach, nie na celoštátnych priemeroch.

Z pohľadu dopadu na zdravie a ekonomiku je motivácia jasná. Prechod na elektrické pohony by eliminoval emisie výfukových plynov, ktoré podľa údajov pre GTHA každoročne spôsobujú približne 700 predčasných úmrtí a 2800 hospitalizácií. Zdravotnícky systém to stojí odhadom 4,6 miliardy dolárov ročne.

Autori štúdie zároveň ukazujú, že ciele stanovené v provinciách ako Quebec a Britská Kolumbia – 35 % nových predajov nákladných áut na elektrinu do roku 2030 – sú realistické aj pre Ontário. Kľúčom je zavedenie rozdielnych cieľov pre rôzne triedy vozidiel: napríklad 50 % pre triedy 3 a 4, ale len 5 až 10 % pre ťažšie kategórie. Takýto „stupňovitý“ prístup by zabezpečil splnenie celkového cieľa bez nerealistického tlaku na najnáročnejšie segmenty trhu.

Pre európske mestá, ktoré čelia znečisteniu ovzdušia, tlaku na znižovanie emisií a zároveň modernizácii mestskej logistiky, predstavuje skúsenosť z Toronta dôležitý argument: začať sa dá hneď, najmä v segmentoch, ktoré sa denne vracajú na základňu a majú predvídateľný dojazd. Rozhodujúce bude, či verejné politiky vytvoria prostredie, v ktorom sa tento potenciál aj skutočne využije.