Toyota má vlastné mesto budúcnosti. Obyvateľov sledujú kamery na každom kroku

Toyota pri experimentálnom meste Woven City sľubovala laboratórium mobility, kde sa v bežnom mestskom prostredí budú testovať autonómne vozidlá, robotika, umelá inteligencia, inteligentné domácnosti aj nové energetické služby.

Po rokoch dôkladných príprav už v meste žijú prví obyvatelia, fungujú tam prvé služby a automobilka začína zisťovať, čo všetko znamená prevádzkovať vlastné experimentálne mesto.

Woven City má pomôcť Toyote posunúť sa od výrobcu áut k širšej mobilitnej spoločnosti. Lenže ak má mesto slúžiť ako miesto pre autonómne služby, bezpečnosť a dátovo riadenú infraštruktúru, musí byť zároveň mimoriadne intenzívne sledované.

Podľad do futuristického mesta Woven City priniesol redaktor Tim Stevens z portálu Ars Technica, ktorého tam pozvala priamo Toyota. Jeho návšteva ponúka zaujímavý pohľad za kulisy projektu, ktorý Toyota začala verejne komunikovať ešte v roku 2020. Vtedy Akio Toyoda na CES-e predstavil plán vybudovať na ploche 175 akrov, teda približne 71 hektárov, prototyp mesta budúcnosti. Dnes je dokončená len menšia časť areálu, podľa Stevensovho opisu asi desatina plánovanej plochy, no prvých približne 100 vybraných obyvateľov, označovaných ako Weavers, už v meste býva.

Toyota chce cez Woven City testovať najmä technológie, ktoré majú zlepšiť bezpečnosť dopravy. Podľa Johna Absmeiera, technologického riaditeľa Woven City, samotné senzory v autách nebudú stačiť, ak má automobilka raz prevádzkovať autonómne systémy vo veľkom rozsahu. Ako príklad uviedol situáciu, keď dieťa vybehne spoza nákladného auta. Vozidlo ho nemusí vidieť včas, no kamera umiestnená na ulici by mohla riziko zachytiť a varovať prichádzajúcu dopravu. Ide o praktickú ukážku konceptu vehicle-to-everything, teda komunikácie vozidiel s okolím, infraštruktúrou a ďalšími účastníkmi premávky.

Lenže rovnaká infraštruktúra, ktorá má zvyšovať bezpečnosť, vyvoláva otázky o súkromí. Stevens v jednom križovatkovom bode napočítal osem kamier, ďalšie boli v budovách a aj menšia kaviareň mala podľa neho nad hlavami návštevníkov niekoľko zariadení. Toyota tieto dáta spracúva cez systém Woven City AI Vision Engine, ktorý má monitorovať a vyhodnocovať dianie v priestore. Pri demonštrácii mu ukázali aj použitie v obchode, napríklad na identifikáciu krádeže. Toyota síce tvrdí, že systém nepoužíva rozpoznávanie tváre, no dokáže sledovať ľudí podľa oblečenia a prepájať ich pohyb medzi kamerami.

Automobilka si riziko súkromia uvedomuje. Generálny manažér Woven City Kota Oishi uviedol, že Toyota skúmala postoje ľudí k dátam v rôznych regiónoch. Japonci sú podľa neho v tomto smere bližšie Európanom než obyvateľom niektorých krajín juhovýchodnej Ázie a chcú vedieť, aké dáta sa zbierajú, ako sú chránené a na čo budú použité. Toyota preto vyvinula systém Data Fabric, ktorý má spravovať súhlasy používateľov. Obyvatelia sa môžu rozhodovať, do ktorých služieb sa zapoja a aké dáta sprístupnia.

Zatiaľ to však prebieha vo veľmi špecifickom prostredí. Prví obyvatelia nepredstavujú bežnú mestskú populáciu, ale starostlivo vybranú skupinu účastníkov, ktorí prišli práve preto, aby nové služby skúšali. Podľa Toyoty sa väčšina z nich zapojila do približne dvadsiatich aktuálnych experimentov a napríklad až 98 percent súhlasí s tým, aby v ich domácnostiach fungoval robot vybavený kamerami. Takéto čísla sú z pohľadu vývoja užitočné, no len ťažko ukazujú, ako by na podobne husté sledovanie reagovalo bežné mesto s tisíckami náhodných obyvateľov.

Woven City nie je len dopravný testovací areál. Toyota ho buduje aj ako miesto, kde sa majú stretávať startupy, výskumníci a firmy. V meste sú coworkingové priestory, dielne, 3D tlačiarne a takzvaný Innovation Garage, kde sa majú nápady rýchlo meniť na prototypy. Jeden z obyvateľov, Daisuke Tanaka, podľa Ars Technica pôsobí ako sprostredkovateľ medzi tvorcami a firmami. Každý druhý piatok organizuje stretnutia, z ktorých môžu vzniknúť nové spolupráce. Ako príklad spomenul vývoj automatu, ktorý by kombinoval predajný systém s fotovoltikou, aby mohol fungovať aj mimo bežnej elektrickej infraštruktúry.

V meste sa testujú aj konkrétne zariadenia. Obyvatelia skúšajú donáškové roboty, robotické systémy do domácnosti, inteligentné karaoke, ktoré vyberá piesne podľa nálady, alebo klimatizačné riešenia zamerané na obmedzenie peľu v interiéri. Práve posledný príklad dáva v Japonsku praktický zmysel, keďže senná nádcha je tam rozšírený problém. Toyota zároveň ukazuje aj kompaktné trojkolesové vozidlo Swake s nakláňacou opierkou, maximálnou rýchlosťou približne 20 km/h a dojazdom okolo 6 kilometrov. V daždi však redaktorovi jazdu neumožnili.

Počasie je zatiaľ jedným z limitov projektu. Stevens opisuje, že počas daždivého dňa zostali viaceré roboty mimo ulíc, zdieľané stanice pre Swake boli prázdne a časť technológií sa jednoducho nepoužívala. To je pri meste, ktoré má simulovať reálne podmienky budúcej mobility, dôležitý detail. Ak majú roboty, autonómne systémy a osobné mobilné zariadenia fungovať v každodennom živote, musia zvládať nielen slnečné demonštrácie, ale aj dážď, vlhkosť a menej ideálne podmienky.

Zaujímavou ukážkou praktického prístupu Toyoty je robot Guide Mobi. Ten funguje ako akýsi sprievodca pre elektromobily Toyota bZ4X. Vozidlá samy nemajú dostatočnú výbavu na autonómne presúvanie z garáže k miestu vyzdvihnutia, preto ich vedie externý robot vybavený lidarom, kamerami a ďalšími senzormi. Auto nasleduje jeho digitálnu stopu a obyvateľ si ho môže prevziať pri obrubníku. Toyota tým obchádza potrebu vybaviť každé vozidlo drahými senzormi, no zároveň vytvára pomerne komplikovaný systém, ktorý dáva zmysel najmä v kontrolovanom prostredí.

Parkovanie elektromobilov je prepojené aj s energetikou. Toyota označuje garáž vo Woven City ako virtuálnu elektráreň. Strecha má solárne panely a vozidlá sú pripojené k obojsmerným nabíjačkám, takže môžu spoločne slúžiť ako veľké úložisko energie. Podľa Toyoty by takýto systém dokázal znížiť špičkovú spotrebu Woven City až o 10 percent. V budúcnosti by sa podobná služba mohla ponúkať firmám s veľkými flotilami elektromobilov. Ešte predtým však bude potrebné vyriešiť, ako nabíjacie káble zapájať a odpájať plne autonómne.

Samotné mesto pôsobí podľa opisu technicky precízne a architektonicky upravene, no zatiaľ aj prázdne. Stevens uvádza, že v uliciach nevidel deti, psov, ľudí na nákupoch ani bežný mestský ruch. Elektrické e-Palette autobusy zastavovali na zastávkach bez cestujúcich a balkóny bytov nepôsobili obývaným dojmom. Treba však pripomenúť, že ide o ranú fázu projektu. Sto obyvateľov je na mesto veľmi málo a Woven City má v prvej fáze smerovať k približne 300 a neskôr až k 2 000 rezidentom.

Toyota preto zatiaľ nepostavila mesto v bežnom zmysle slova. Vytvorila kontrolované vývojové prostredie, v ktorom môžu technológie narážať na reálnejšie situácie než na uzavretom testovacom okruhu. To je jeho najväčšia hodnota aj najväčšie obmedzenie. Dáta, ktoré Toyota získa, môžu pomôcť pri vývoji bezpečnejšej mobility, robotiky a energetických služieb. Zároveň však vznikajú v prostredí, kde sú obyvatelia vybraní, motivovaní spolupracovať a obklopení technológiami, s ktorými by bežná verejnosť nemusela súhlasiť tak ľahko.