Toyota C-HR je ešte lepšia a ešte výraznejšia [test]

Toyota si ide bomby a po niekoľkých nových modeloch sa na rad dostal aj imidžový kúsok, ktorý vám buď sadne, alebo nie. Áno, hovoríme o novej Toyote C-HR.

Tá okrem zmien v dizajne prináša aj niekoľko noviniek v oblasti technológií a pohonu. A tým nemyslím len inteligentný pohon všetkých kolies, ale aj možnosť jazdy na čístú elektriku.

Už pri prvom pohľade je jasné, že Toyota C-HR to hrá na imidž. A pritom ani nemusí ísť o tak výraznú farebnú kombináciu, ako v prípade testovaného kúsku. Počas testu som sa totiž v drvivej väčsine stretol len s dvojicou názorov. Prvým bolo rázne odmietnutie dizajnu auta a druhým doslova až nadšenie z toho, ako je krásne.

Nová Toyota C-HR je jednoducho auto, s ktorým v dave v žiadnom prípade nezapadnete. Pritom naozaj nemusí ísť o tak výraznú farebnú kombináciu, ako v prípade testovaného kúsku. Kombinácia oranžovej a čiernej však dovolila ešte viac vyniknúť dokonalej spleti tvarov, plôch a kriviek, ktorých na tomto modeli nájdete naozaj neúrekom. Ostatne podobne tomu bolo aj v prípade predchádzajúceho modelu.

Ak máte radi nezvyčajný, ba až futuristický dizajn, istotne pri výbere malého mestského crossoveru neprehliadnite novú Toyotu C-HR. Nechýbajú ostré línie, pričom v prednej časti zaujme až kolmý tvar, ktorý by mal pripomínať žraloka. Po jeho bokoch sa vynímajú ostro rezané svetlá, ktoré samozrejme disponujú LED technológiou a to vrátane funkcie vyrezávania okolitej premávky.

Tá funguje pomerne spoľahlivo a dokonca tak nepozorovane, že niekedy som sa musel sám presvedčiť, či naozaj svietim diaľkovými svetlami. Čo sa svetelného výkonu týka, tak v tomto prípade naozaj nemám Toyote C-HR čo vytknúť. Prednú časť následne dopĺňa naozaj masívny predný nárazník.

Pri bočnom pohľade evokuje karosériu kupé nielen dvojfarebné lakovanie, ale aj pomerne malé zadné dvere s doslova minimalistickými oknami. Ak teda budete niekoho voziť vzadu, najmä deti, moc si z okolitej krajiny neužijú. Jednoducho osoby menšieho vzrastu nesmú v prípade sedenia na zadných sedadlách trpieť klaustrofóbiou. Ani pri pohľade z profilu nechýba niekoľko výrazných prelisov, ktoré takto ešte viac rozbíjajú jednotlivé tvary karosérie.

Čo však stojí za zmienku sú úplne nové aerodynamické kľučky, ktoré sa automaticky skryjú v momente, keď zaradíte prevodový stupeň. Frajerinka, ktorá vyzerá dobre, predpokladám, že bude aj dobre fungovať, ale mňa osobne dostal zvuk, ktorý začujete vždy po zaklapnutí týchto kľučiek. Je to také silné buchnutie, že pri rozjazdoch som sa normálne zľakol, čo sa deje. Následne si už na tento zvuk zvyknete, ale vždy, keď bude vedľa vás sedieť niekto nový, zaručene ho tým vystrašíte.

Podobne ako akýkoľvek pohľad na novú Toyotu C-HR, ani pohľad zozadu nemôže ostať bez množstva členitých tvarov, ktoré nebudete stíhať spracovať. Zadná časť však vďaka tomu pôsobí masívne a chýbať samozrejme nemôže aj prepojenie zadných svetiel. To však nesvieti celé, ale parkovacie svetlá nájdete len po stranách. V strednej časti nájdete svietiaci nápis, ktorý vám napovie výrobcu a konkrétny model, pre prípad, že by ste zabudli.

Ak kufor otvoríte neohromí vás síce priestorom súčasných rodinných kombíkov, avšak jeho hodnota 348 litrov dokonale postačí na pravidelný nákup na jeden týždeň pre priemernú rodinku žijúcu v meste. Čo ich však pravdepodobne nepoteší je absencia možnosti prichytenia nákupných tašiek v kufri. Ostane tak iba na vás, či si ich poriadne zaviažete, alebo potom budete, čo bolo pôvodne umiestnené v tej ktorej taške.

Čo sa rozmerov samotných týka, tak je nová generácia prekvapivo o niečo kratšia, ako tá predchádzajúca a zároveň je aj o malý kúsok širšia. Pocitovo to však nepostrehnete. Navyše vďaka tomu práve model C-HR dokonale vyplní medzeru medzi modelmi Yaris Cross a Corolla Cross.

Toyota C-HR si však určite zaslúži pochvalu za odvahu, ktorú po vzore exteriéru preukazuje aj vo svojom interiéri. Aj napriek tomu, že tu rovnako nájdete množstvo na prvý pohľad nesúvisiacich tvarov a materiálov. Osobne ma však potešilo to, že aj napriek tomu, automobilka stále myslí na ergonómiu ovládania. Jednoducho všetko je tak akosi na tom správnom mieste a po niekoľkých kilometroch ste hneď doma.

Chválim najmä to, že v dnešnej dobe obľuby dotykových plôch a ovládania prostredníctvom nich, automobilka vsadila na vyváženú kombináciu veľkej obrazovky multimediálneho systému a tlačidiel. Nechýba tak samostatný panel klimatizácie ovládaný prostredníctvom tlačidiel, ako aj nastavenie palubného počítača a tempomatu prostredníctvom štandardných tlačidiel na volante. Ďakujeme Toyota.

Keď som už pri tom tempomate, tak spomeniem tú jednu vlastnosť, ktorú vozidlá tejto japonskej značky ponúkajú snáď ako jediné, a to je možnosť prepnutia tempomatu z adaptívneho na ten bežný. Niekedy a niekomu možno bude viac vyhovovať, ak ten tempomat funguje v štandardnej konfigurácii. Inak samotný pocit z interiéru je veľmi dobrý, až prémiový. Sedadlá sú naozaj pohodlné, snáď len, keby mali možnosť predĺženia sedáku. Jeho dĺžka totiž nebude pravdepodobne postačovať každému.

Moderný svet reprezentuje okrem multimediálneho systému, ktorý poznáme už z iných modelov značky a stále nevyužíva svoj potenciál na maximum, keďže písmo na ňom je zbytočne veľké, aj digitálny prístrojový panel. Ten ponúka nielen možnosti prispôsobenia a voľbu zobrazenia klasických dvoch budíkov, alebo jedného, ale aj všetky potrebné informácie, ktoré počas jazdy potrebujete.

Pred samotným prístrojovým panelom sa nachádza výbežok, ktorý skrýva v sebe senzory. Tie sledujú vodiča, či počas jazdy skutočne dáva pozor na premávku pred vozidlom. Stačí dlhšie obhliadnutie sa za okolitým svetom a systém vás už bude neúnavne upozorňovať na to, aby ste sa pozerali vpred. Niekedy to je pomerne otravné, ale chápem význam tohto systému.

Keď sme už pri otravných systémoch, tak musím spomenúť systém pre sledovanie maximálnej povolenej rýchlosti. Ten začne pípať už pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti o 1 km/h. Navyše jeho vypínanie je potrebné vykonať po každom naštartovaní a automobilka ho bohužiaľ skryla hlboko v menu. Na jeho obhajobu poviem len toľko, že toto pípanie nie je tak otravné a ani hlasné. Privítal by som však možnosť nastavenia tolerancie, alebo jednoduchší spôsob deaktivácie systému.

Inak, čo sa asistenčných systémov týka, tak nová Toyota C-HR po vzore svojich súrodencov z Japonska ponúka celú plejádu pomocníkov. Nechýba sledovanie mŕtveho uhla, aktívne vedenie v jazdných pruhoch, vynikajúci head-up displej so všetkými potrebnými informáciami, či systém kamier zobrazujúci 360° okolie vozidla. Dokonca je Toyota C-HR schopná zobraziť aj to, čo je pod ňou. Samozrejme tam nemá kameru, ale nahráva si obraz, čo môže v niektorých situáciách pomôcť.

Rovnako môžu pomôcť počas parkovania v meste aj parkovacie senzory, ktoré zvládajú napríklad aj informovanie o prichádzajúcej premávke, alebo v prípade, že si počas parkovania nevšimnete prekážku, dokážu pomerne agresívne vozidlo zastaviť. Osobne som to otestoval, keď počas parkovania stúpil za Toyotu chodec a auto tak duplo na brzdy, až som sa zľakol.

Aj napriek tomu, že na test som dostal veľmi dobre známu hybridnú verziu, Toyotu C-HR si môžete objednať aj ako plug-in hybrid. Ak teda bývate nedaľeko mesta bez problémov budete vedieť absolvovať 90 km na čistú elektriku. Späť však k testovanému modelu, ktorý disponoval pomerne známou hybridnou technológiou. Základom je atmosferický motor s objemom 2,0 litra, ktorý dospel už do svojej 5-tej generácie. Celkovo tak výkon systému dosahuje pomerne zaujímavej hodnoty 197 koní. Samozrejme vďaka e-CVT prevodovke je prudšie zrýchlenie podobne, ako pri iných modeloch značky spojené s vyššou hlučnosťou.

Môžete si však byť istý, že ak sa nebudete pozastavovať nad zvukovým prejavom auta, svižnosť, ktorú vám Toyota C-HR ponúkne vás bude tešiť. Samotný systém je však skôr stvorený pre plynulú jazdu, kedy sa budete aj vy môcť tešiť z viac, ako zaujímavých priemerných spotrieb. Toyoty v našich testoch už pravidelne patria k tým, ktoré dokonca podlezú hodnoty udávané výrobcom. Inak tomu nebolo ani v prípade modelu C-HR, kde po absolvovaní viac ako 800 spoločných kilometrov svietila priemerná spotreba na úrovni 4,9 l/100km.

To je určite zásluhou viac ako bohatých skúseností, ktorými automobilka Toyota za roky vývoja svojho hybridného systému disponuje. Naozaj Toyote C-HR svedčí plynulá jazda, aj keď nemá problém vás v prípade potreby podržať. Navyše sa v jej prípade môžete spoľahnúť na naozaj podarený podvozok, ktorý je síce tuhšie naladený, ale napriek tomu komfortný aj na našich často nie dokonalých cestách.

Novinkou v prípade testovaného modelu je systém inteligentného pohonu všetkých kolies označovaný i-AWD. Štandardne je teda poháňaná predná náprava a v prípade potreby sa vie elektromotor postarať o pohon tej zadnej. Samozrejme to nie je riešenie, s ktorým budete zdolávať kadejaké off-roadové trate, ale v prípade klzkého povrchu, alebo vyššieho stúpania vám môže tento pohon pomerne dobre pomôcť.

Nová Toyota C-HR opätovne posúva úroveň o niečo vyššie. Ak hľadáte auto, ktoré vám umožní odlíšiť sa v dave a nevadia vám zvedavé pohľady, určite si novú C-HR vyskúšajte. V prípade výberu tak získate komplexné, komfortné a hlavne bohato vybavené auto, s ktorým bude radosť zdolávať kilometre. Navyše ak patríte ku kľudným vodičom, odmenou vám bude aj veľmi dobrá spotreba vďaka prepracovanému hybridnému systému.