Tipnete si, za koľko sa na dark webe predávajú kradnuté slovenské karty?

Obchodovanie s odcudzenými platobnými kartami na nelegálnych trhoch získava podľa najnovších dát novú dynamiku. Výskum spoločnosti NordVPN ukazuje výrazné posuny v cenách naprieč svetom, ktoré spôsobujú najmä miestne podmienky presadzovania práva a dostupnosť ukradnutých údajov.

V praxi cenu určuje to, ako ľahko môžu byť ukradnuté údaje zneužité na overenie a speňaženie, respektíve to, ako rýchlo sa bežný majiteľ karty môže stať obeťou. Ako sú na tom majitelia slovenských kariet?

Podľa analýzy z mája 2025, založenej na viac než 50-tisíc záznamoch o kartách z trhov typu dark web, sa priemerná cena ukradnutej platobnej karty pohybuje okolo globálneho priemeru približne 8 dolárov. Tento priemer však skrýva výrazné regionálne rozdiely. Kým niektoré krajiny zaznamenali prudké medziročné nárasty, iné, medzi nimi aj Slovensko, vykazujú pokles. Slovensko sa nachádza približne v strede rebríčka a z 133 krajín obsadilo 86. miesto, pričom priemerná cena karty z nášho trhu klesla zo sumy uvedenej v roku 2023 na 7,90 dolára v roku 2025.

Najväčšie percentuálne zvýšenie ceny za posledné dva roky eviduje Nový Zéland, kde sa cena vyšplhala o viac než 444 %. Výrazné nárasty registrujú aj Argentína a Poľsko. Na opačnom konci spektra sú štáty, kde sú karty stále veľmi lacné, napríklad Konžská republika, Barbados či Gruzínsko, kde sa priemerná cena pohybuje okolo 1 dolára. Najdrahšie ponuky pochádzajú z Japonska, kde sa cena blíži k hranici približne 23 dolárom, čo výskumníci pripisujú menšej ponuke a prísnejším kontrolám emitentov kariet.

Cenotvorbu na čiernych trhoch najlepšie vysvetľuje jednoduchý vzorec ponuka-dopyt doplnený o rizikový faktor. Ak je v danej krajine málo ukradnutých údajov alebo sú banky a vydávatelia kariet pokročilejší v odhaľovaní podvodov, cena jednej funkčnej karty stúpa. Naopak, trhy s masívnymi únikmi a hromadnou ponukou (typicky USA, Španielsko či niektoré ďalšie veľké trhy) tlmia jednotkovú cenu. Vysoký objem ukradnutých kariet teda často znižuje jednotkovú cenu a uľahčuje vstup pre menej skúsených páchateľov.

Mechanika zneužitia, teda takzvaný carding, je podľa výskumu priemyselná a dobre rozdelená. Údaje sa kradnú a zhromažďujú, následne ich validátori testujú pomocou botov, ktoré dokážu za krátky čas preveriť tisícky kariet. Len overené karty putujú k tým, ktorí ich speňažia, či už cez nákupy darčekových poukazov, nákup tovaru, prevody do kryptomien alebo priame výbery z bankomatov.

„Na hlavných trhoch odcudzená karta stojí asi ako lístok do kina. Karty sa často predávajú hromadne, majú dlhú platnosť a hotovosť nimi možno vybrať lokálne. To znamená, že s pár dolármi vo vrecku sa zločinci rozhodujú medzi filmom v kine alebo vydláždenou cestou k podvodu, prevzatiu účtov alebo rovno výberu cudzích peňazí,“ vysvetľuje Adrianus Warmenhoven, expert na kyberbezpečnosť zo spoločnosti NordVPN.

Zaujímavým zistením výskumu je, že približne 87 % kariet v analyzovanom súbore malo dobu platnosti dlhšiu než 12 mesiacov. To zvyšuje ich atraktivitu na predaj a opakované zneužitie, pretože dlhá platnosť dáva zločincom väčší časový priestor na overenie a speňaženie. Analýza vychádzala z metaúdajov uverejnených v inzercii na trhoch typu dark web. Výskumníci priamo nekupovali žiadne individuálne záznamy ani nezískavali kompletné údaje o konkrétnych kartách. Dátový súbor obsahoval celkovo 50 705 záznamov.

Odborníci pripomínajú, že najlepšou ochranou pred finančnými stratami je ostražitosť. Pravidelná kontrola výpisov a zapnuté okamžité notifikácie dokážu odhaliť podozrivú aktivitu včas, aby ste kartu mohli zablokovať ešte predtým, než vznikne škoda. Ak to vaša banka podporuje, bezpečnosť zvýšite aj používaním jednorazových kariet alebo platobných služieb ako Apple Pay, Google Pay či PayPal, ktoré citlivé údaje vôbec neprenášajú