Presne pred 90 rokmi sa na ulici amerického mesta Oklahoma City objavil nenápadný kovový stĺpik, ktorý navždy zmenil pravidlá hry v mestských uliciach.
Za vtedy pre niekoho prehnaný poplatok päť centov ponúkal hodinu parkovania. Bol to prvý parkovací automat na svete.
Tento jednoduchý mechanický vynález nielenže vyriešil narastajúci dopravný chaos, ale stal sa aj trvalým symbolom mestského života, zdrojom príjmov pre radnice a predmetom frustrácie pre generácie vodičov.
V prvej polovici 30. rokov 20. storočia totiž americké mestá zažívali boom automobilizmu. Auto sa stávalo dostupným pre čoraz širšiu vrstvu obyvateľstva, no infraštruktúra miest na takýto nápor nebola pripravená.
Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:
V centre Oklahoma City, podobne ako v mnohých iných mestách, vznikol špecifický problém. Zamestnanci miestnych obchodov a kancelárií ráno zaparkovali svoje vozidlá na najlepších miestach priamo v centre a nechali ich tam stáť celý deň. Pre skutočných zákazníkov, ktorí chceli prísť na nákup, tak nezostávalo žiadne voľné miesto.
Obchodníci z centra mesta sa sťažovali na radnici, že prichádzajú o tržby. Mesto sa snažilo situáciu riešiť časovými obmedzeniami, no ich vynucovanie bolo pre políciu náročné a neefektívne. Bolo zrejmé, že je potrebné radikálne a inovatívne riešenie.
Muž s víziou, Carlton Cole Magee
Riešením tejto úlohy bol poverený Carlton Cole Magee – právnik, novinár a predseda dopravnej komisie mesta. Hoci nebol inžinierom, mal jasnú víziu. Vyhlásil rovno súťaž na Oklahomskej univerzite o návrh zariadenia, ktoré by dokázalo regulovať čas parkovania. Keďže žiadny z návrhov nebol dostatočne dobrý, pustil sa do práce sám. V spolupráci s niekoľkými profesormi a mechanikmi vytvorili čosi unikátne.
Výsledkom ich úsilia bol totiž robustný, čisto mechanický prístroj poháňaný hodinovým strojčekom. Po vhodení mince – niklového päťcentu – sa mechanizmus aktivoval a ukazovateľ začal odpočítavať 60 minút. Po uplynutí času sa na viditeľnom mieste objavila červená zástavka signalizujúca, že čas parkovania vypršal. Zrodil sa Park-O-Meter No. 1.
16. júla 1935 bol historický deň. Prvý parkovací automat bol nainštalovaný na rohu ulíc First Street a Robinson Avenue v Oklahoma City. V priebehu niekoľkých dní ich v meste pribudlo približne 150.
Reakcie verejnosti boli zmiešané. Obchodníci boli nadšení, no vodiči sa búrili. Mnohí považovali vyberanie poplatkov za parkovanie na verejnej ulici za krádež a protiústavné obmedzovanie ich slobody. Okamžite sa objavili prvé súdne spory, ktoré spochybňovali zákonnosť parkomatov.
Magee, ako skúsený právnik, však argumentoval, že nejde o daň, ale o regulačný poplatok za využívanie obmedzeného verejného priestoru. Súdy mu napokon dali za pravdu, čím otvorili cestu pre parkovacie automaty do celého sveta. Niektorí frustrovaní vodiči dokonca prístroje poškodzovali v nádeji, že sa ich zbavia, no mesto ich vždy opravilo.
Úspech v Oklahoma City bol okamžitý a inšpiratívny. Už v roku 1936 boli parkomaty nainštalované v ďalších veľkých mestách ako Dallas a Fort Worth. Do začiatku 40. rokov boli v Spojených štátoch desiatky tisíc parkovacích automatov. Po druhej svetovej vojne sa tento koncept preplavil cez Atlantik a postupne ovládol aj európske mestá.
Počas 90 rokov prešiel parkomat celkom slušnou evolúciou. Z ťažkých mechanických strojčekov sa stali elektronické zariadenia na solárnu energiu, ktoré prijímali rôzne druhy mincí. Dnes sme svedkami ďalšej transformácie – fyzické automaty sú nahrádzané zónovým parkovaním, kde platba prebieha pohodlne cez mobilné aplikácie a kontrola pomocou skenovania evidenčných čísel vozidiel.
Hoci sa technológia zmenila, základný princíp, ktorý Carlton Magee pred 90 rokmi zaviedol, zostáva rovnaký – regulácia a spoplatnenie parkovania v najvyťaženejších lokalitách. Parkomat sa stal neoddeliteľnou súčasťou miest či obcí.
Je tichým, no neúprosným nástrojom na riadenie dopravy, dôležitým zdrojom príjmov pre mestské rozpočty a večným dôkazom toho, že aj jednoduchý nápad môže mať doslova globálny dopad.