Pozrite si
Naprogramovať a vyskúšať správanie sa autonómnych áut v bežných situáciách je relatívne jednoduché. Vyskytujú sa totiž prakticky neustále. Iné to je v zriedkavých nebezpečných situáciách. Tie sa v bežnej premávke vyskytujú vzácne, preto musia autá najazdiť mnoho tisíc kilometrov, kým na ne narazia.
Napríklad havária s následkom smrti sa štatisticky vyskytuje iba raz za 100 miliónov kilometrov. Testovanie to enormne zdržuje, aj predražuje. Ak však chceme bezpečnosť áut bez vodiča dotiahnuť čo najbližšie k dokonalosti, musíme otestovať aj tie nepatrné zlomky percent dopravných situácií. Inak ľudia autopilotom nebudú dôverovať.
Autopilot je fajn, ale volant je istotou
Podľa prieskumov, čím sú vodiči starší, tím menej dôverujú autonómnym autám. Ale aj z tých, ktorí im veria, by chcelo mať 94,5% k dispozícii volant a pedále, aby mohli mať auto pod kontrolou.
Vedci z University of Michigan (U-M) našli spôsob ako toto testovanie skrátiť naozaj dramaticky, a to 300- až 100 000-násobne. Výskumníci sa domnievajú, že 1000 km najazdených ich metódou by mohlo vyvážiť testovacie jazdy s dĺžkou 300 000 až 100 miliónov km v reálnom živote.
Za jediný deň by tak mohli najazdiť ročný objem testovacej prevádzky spoločnosti Waymo, čo v roku 2016 činilo 635 000 míľ (1 021 933 km).
Namiesto holistického prístupu, ktorý meria všetko naraz (a často ide o mnoho kilometrov bez zmysluplnej udalosti), nová metóda rozdeľuje jazdné situácie na jednotlivé komponenty, ktoré sa dajú testovať často a opakovane simulovať. Nový spôsob testovania automobilov s autonómnym riadením by mohol znížiť náklady na validáciu až o 99,9 percent.
Výskum sa realizuje v testovacom mestečku Mcity s rozlohou vyše 12 hektárov v rámci verejno-súkromného partnerstva pod vedením University of Michigan.
Aby spotrebitelia prijali vozidlá bez vodiča, bude podľa výskumníkov z U-M potrebné preukázať s 80% istotou, že takéto autá sú o 90% bezpečnejšie ako ľudskí vodiči. Na dosiahnutie tejto úrovne dôvery by testovacie vozidlá museli najazdiť v simulovanom, alebo v skutočnom prostredí 11 miliárd kilometrov. To by trvalo roky.
https://www.youtube.com/watch?v=oktuH5qGXvk
Okrem toho plne autonómne vozidlá budú vyžadovať odlišný typ testovania ako figuríny v crash testoch používaných pre dnešné autá. Namiesto odpovedí na to, „čo sa stane pri havárii?“ sa budú musieť hľadať riešenia, ako čo najlepšie havárii zabrániť.
Testy inej úrovne
Podľa Ding Zhaoa z výskumného týmu je to čosi podobné, akoby sme dnešné testy konvenčných áut prirovnali k meraniu krvného tlaku a tepu u lekára, kým testovanie autonómnych áut pripomína skôr IQ testy.
Projekty University of Michigan´s Transportation Research Institute s názvom Zavádzanie bezpečnostného pilotného modelu (Safety Pilot Model Deployment) a Integrované bezpečnostné systémy založené na vozidle (Integrated Vehicle-Based Safety Systems) vychádzajú z rozsiahleho výskumu.
Vedci v ňom analyzovali údaje z viac ako 40 miliónov kilometrov najazdených v reálnom prostredí za účasti takmer 3000 vozidiel a dobrovoľníkov. Trvalo to dva roky. Z výsledkov výskumu vyplýva, že najväčším nebezpečenstvom pre autonómne autá sú vozidlá s ľudským vodičom.
Výskumníci zhodnotili dve najbežnejšie situácie, ktoré by mohli viesť k vážnym nehodám: automatizované auto pripájajúce sa za auto s vodičom a naopak vozidlo s ľudským vodičom zaraďujúce sa do kolóny za autonómne auto.
Napriek zrýchleniu testovania definitívne doladenie autonómnych áut ešte nejaký čas potrvá. Bude potrebné porovnávať výsledky zrýchlených a reálnych testov a uskutočniť výskum, ktorý by zahŕňal ďalšie jazdné situácie.
Dobrou správou je, že sústredené úsilie vedcov a inžinierov nakoniec nedôveru zákazníkov aj úradov zrejme prelomí. Potom si budeme môcť minimálne v dopravných zápchach, alebo pri jazde na diaľnici dopriať bezpečný relax.