Slovensko spúšťa zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Ako to funguje na pozadí?

Presne o mesiac, 1. januára 2022 bude na Slovensku spustený systém zálohovania nápojových obalov (deposit return system – DRS). Za nápoje budeme platiť viac, presne o 15 centov. Túto sumu ale po vrátení plastovej fľaše dostaneme späť. Ako to bude fungovať na pozadí, v zálohovacích strojoch? Neverili by ste, ako neuveriteľne sofistikovane.

„Zavedením zálohového systému sa začne písať nový príbeh o Slovensku. Máme šancu stať sa krajinou bez voľne pohodeného odpadu z PET fliaš a plechoviek. PET fľaše a plechovky nie sú zbytočný odpad! Sú to cenné materiály, ktorých recyklácia má zmysel,“ píše sa na webe Slovensko zálohuje. Do 4 rokov chce naša krajina zvýšiť podiel vyseparovaných nápojových obalov zo 60 % až na 90 %. Chce to dosiahnuť tak, že nápojové obaly, teda plastové fľaše a plechovky budú výrobcovia zálohovať. V oboch prípadoch pôjde o sumu 0,15 €, o čo sa zvýši aj predajná cena nápojov.

Môžu vzniknúť ale dve situácie – bude sa predávať menej balených nápojov, taká stolová voda nemá takmer žiadnu pridanú hodnotu pre spotrebiteľa. Zároveň ale budeme vnútorne motivovaní všetky recyklovateľné obaly vracať späť do obehu, teda recyklovať. Za ich zrecyklovanie dostaneme zálohovú platbu späť, teda za každý obal získame 15 centov späť na ďalší nákup.

O tomto sa však dočítate podstatne viac práve na webe Slovensko zálohuje.sk, teda u Správcu zálohového systému, alebo priamo na webe Ministerstva životného prostredia.

Že to má ale zmysel dokazuje grafické znázornenie miery zberu v rôznych krajinách Európy a USA. Kým v takom Nemecku či Holandsku je záloha 0,25 € za obal, vo Francúzsku nie je žiadny, resp. v UK iba 0,05 €. Na grafe vidieť, že tam, kde je poplatok pomerne vysoký aj k životným štandardom, je miera návratnosti obalov extrémne vysoká, 92 – 98 %.

Mimochodom, od januára 2021 sa budú predávať už lne takéto fľaše a plechovky. Všetky ostatné sa dopredajú bez extra zálohy. Nové bude možné recyklovať v automatoch. Iné obaly ako s týmto symbolom (Z) automat nerecykluje, resp. áno, ale nezískate zaň žiadne peniaze.

To o čom sa až tak nehovorí je pozadie zálohovania, zálohové automaty, na ktorých celý tento proces stojí. My sme mali možnosť nahliadnuť do sveta nórskej spoločnosti TOMRA, ktorá má svoj závod aj na Slovensku. A hoci u nás sa práve zálohovacie automaty nevyrábajú, vďaka showroomu vo výrobe sme ich mohli pozrieť zo všetkých strán.

TOMRA bola založená dvomi bratmi Torem a Petterom Plankeovcami v roku 1972. Vyvinuli v garáži prvý zálohovací automat. Dnes spoločnosť funguje v desiatkach krajín sveta, vrátane Slovenska, kde má dominantné postavenie. 7 z 10 automatov sú vraj so značkou TOMRA. Značka pritom patrí medzi tie drahšie. Prečo je to ale tak človek pochopí až keď sa pozrie do vnútra strojov, ktoré TOMRA vyvíja a stavia.

TOMRA vyrába hneď niekoľko sérii zálohových automatov, od tých najmenších (H30), pre maličké prevádzky až po tie najväčšie, ktoré potrebujú aj samostatnú miestnosť (T9 MultiPac či R1).

Orientačné ceny síce poznáme, no vzhľadom na diskrétnosť týchto informácií ich nemôžme prezradiť. Lacné to však nie je. Návratnosť investícií je ale iba niekoľko rokov. Samozrejme, závisí od veľkosti prevádzky a množstva vyzbieraného recyklátu.

Cena zálohových automatov je ale vcelku opodstatnená, veď sa len pozrite na to, čo všetko dokážu…

Základom je veľký dotykový displej, cez ktorý vy ako zákazník s automatom komunikujete. Rozhranie musí byť čo najjednoduchšie, aby ho vedelo ovládať pomaly aj dieťa. Zároveň ale musí byť systém na pozadí extrémne robustný, aby v ňom bolo možné zapracovávať najrôznejšie pokyny.

Vo vnútri každého stroja je výkonný počítač, ktorý všetko riadi. Napríklad v každom stroji je systém kamier nielen tesne za vstupným otvorom, ktoré snímajú 360° pohľad na vkladaný obal, ale kamery sú aj pri prvom posuvníku.

Ten je mimochodom extrémne odolný, je ho možné umývať, pretože sa neraz stane, že v obaloch, fľašiach a plechovkách sú stále zvyšky nápoja.

Kamery a snímače pri posuvníku sú uložené za špeciálnou optikou, ktorá minimalizuje skreslenie. Vďaka tomu je obal na akomkoľvek mieste na posuvníku jasne viditeľný a rozpoznateľné svojim tvarom.

Ale späť k triedeniu… Kamery hneď za vstupným otvorom rozpoznajú o aký typ obalu ide. Následne kamery a najrôznejšie snímače pri dopravnom mechanizme obal skontrolujú a presne určia o aký obal ide, dokonca obal i odvážia. Ak je v ňom priveľa zvyškov, viac ako 25 %, obal stroj vráti zákazníkovi.

Ak je obal v poriadku, putuje po dopravníku ďalej. Vo väčších strojoch sa obaly triedia priamo na dopravnej linke a až následne sa znehodnocujú. V prípade menších strojov je znehodnotenie PET fliaš a hliníkových plechoviek takmer okamžité.

 

Toto zostane z každého obalu, či už plastového alebo hliníkového.

Plasty i plechovky po znehodnotení putujú do vekých nádob, odkiaľ ich v prípade naplnenia obsluhujúci personál vyberie a vymení za prázdne.

Sklenené fľaše sú v menších strojoch takto umne postupne ukladané do špeciálneho zberného koša, ktorý sa pod váhou fliaš postupne zosúva nižšie a nižšie.

Vo veľkých strojoch putujú na triediacu linku, kde ich obsluhujúci personál triedi do konkrétnych prepraviek.

Zaujímavé je zdôvodnenie toho, prečo musia ísť fľaše do stroja dnom. Stroj totiž rozozná, že ide o sklenenú alebo plastovú fľašu a na pozadí ich roztriedi. Keby išla pomerne ťažká sklenená fľaša hrdlom po dopravníku, mohla by sa pred triedičom vychýliť a celý stroj zablokovať. Keď ide dnom, stať sa to prakticky nemôže (hoci výnimka potvrdzuje pravidlo).

Nakoniec ako zákazník dostanete vytlačený lístok s celkovou sumou recyklovaných obalov.

Toto nie je lístok pre zákazníka, ale pre pracovníka prevádzky, resp. servis. Stroj je natoľko múdry, že vie presne povedať množstvo parametrov o poslednom vloženom obale, vrátane jeho náčrtu tvaru!

Mimochodom, v niektorých krajinách funguje zálohovanie aj cez appku. Vďaka mobilnej aplikácii je minimalizovaná spotreba papierových lístkov a zákazníci majú možnosť v appke vidieť všetko čo za dané obdobie zálohovali.

Pre mňa osobne je najväčším problémom to, že obal nesmie byť výrazne pokrčený, inak ho zálohovací automat nedokáže rozpoznať a ďalej spracovať. Čiastočné pokrčenie je prípustné, musí byť však za každých okolností čitateľný EAN kód.

„Ani sa nebavme o tom, či krčiť alebo nekrčiť fľaše – zvykneme si, že sa nekrčia a vracajú naspäť a o päť rokov to budeme považovať za samozrejmosť,“ povedal v rozhovore pre Slovensko zálohuje Sajfa. Je to absolútna pravda, no Sajfa zatiaľ nevie, že umelá inteligencia je natoľko pokročilá, že ani nie o tých 5 rokov budeme môcť fľaše a plechovky opäť krčiť. Zálohový automat ich bude vedieť rozpoznať aj pokrčené! Toto nám nepriamo potvrdili aj predstavitelia TOMRY, no stále ide o neoficiálne vyjadrenia a ani čas 5 rokov nie je vôbec fixný.

Veríme však, že TOMRA a podobní výrobcovia budú pracovať na tom, aby takýto systém zaviedli do praxe. Je totiž rozdiel skladovať 20 PET fliaš a 20 plechoviek z nápojov nepokrčené a pokrčené. Hmotnosť majú pritom vždy rovnakú a stačilo by napríklad dáta čítať z nepokrčiteľného vrchnáčika PET fľaše alebo pomerne pevného dna hliníkovej plechovky. Zálohovanie a recyklácia sú jednoznačne potrebné, už iba doladiť detaily, aby sme si to vedeli zjednodušiť.

 

Komentáre k článku