V najbližších desaťročiach bude zrážka Zeme s asteroidom snáď len námetom katastrofických sci-fi filmov, v opačnom prípade by sme to s najväčšou pravdepodobnosťou „nerozchodili“. Vedci však nenechávajú nič náhode a zhromažďujú všetky dostupné údaje o potenciálne nebezpečných vesmírnych objektoch.
Väčšina programov na pozorovanie asteroidov zo Zeme využíva buď vizuálne monitorovanie asteroidov, alebo mikrovlny. Observatóriá na celom svete poskytujú dáta centru NASA pre štúdium objektov v blízkosti Zeme CNEOS (Center for Near Earth Object Studies). Ďalšou alternatívou sú krátkovlnné rádiové frekvencie vrátane tých, ktoré poskytuje NASA Deep Space Network. Obe metódy slúžia na mapovanie veľkosti, polohy a dráhy asteroidov. Ale aj keď poskytujú cenné údaje o potenciálnom nebezpečenstve dopadu asteroidu, „vidia“ iba jeho povrch. Inak povedané, nehovoria nič o vnútornej štruktúre týchto objektov.
A práve takéto údaje by sme potrebovali, ak by sme chceli niekedy nebezpečný objekt rozbiť napríklad pomocou výbuchu, prípadne zmeniť jeho dráhu nárazom ťažkej sondy.
S tým by mohol pomôcť americký projekt HAARP (High-frequency Active Auroral Research Program), ktorý je obľúbenou témou niektorých konšpirátorov. Tí tvrdia, že ide o tajnú elektromagnetickú zbraň využívajúcu Teslove výskumy, alebo prostriedok na ovládanie počasia.
HAARP, ktorý momentálne prevádzkuje University of Alaska vo Fairbankse, pritom zďaleka nie je tajný projekt. Používa sa na analýzu ionosféry a naozaj má schopnosť vysielať dlhovlnné rádiové signály. Takéto signály sú schopné preniknúť do objektov a umožňujú pozorovateľom získať predstavu o ich vnútornej štruktúre.
Pred niekoľkými dňami vysielalo anténne pole HAARP na Aljaške sériu dlhovlnných rádiových signálov k asteroidu, ktorý prechádzal len v dvojnásobnej vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Predpokladá sa, že signály prenikli do asteroidu, čo vedcom poskytne predstavu o jeho vnútornom zložení a poskytne im informácie, ktoré by mohli byť jedného dňa rozhodujúce pri obrane planéty pred kolíziou.
Cieľom pozorovania bol malý asteroid 2010 XC15 s priemerom asi 152 metrov, ktorý preletel 27.12.2022 vo vzdialenosti 772 323 km od Zeme. Kolízia v tomto prípade nehrozila, ale u iných objektov nie je vylúčená.
V hľadáčiku astronómov je asteroid Apophis, ktorý 13. apríla 2029 preletí okolo Zeme vo vzdialenosti len 32 187 km. To je už „tesnotka“, pretože prelet sa uskutoční bližšie, ako je obežná dráha geosynchrónnych satelitov. Apophis bol kedysi považovaný za riziko, na základe aktualizovaných dát z pozorovaní však vedci predpokladajú, že nebude pre nás hrozbou prinajmenšom najbližšie storočie.
Vesmír nám tak dáva čas na vývoj monitorovacích, aj vykonávacích technológií, aby sme reálnu hrozbu v budúcnosti dokázali odvrátiť. Prvým podobným testom bola misia NASA DART, ktorá v septembri narazila kozmickou sondou do asteroidu Dimorphos. Pokus bol úspešný, a podarilo sa mierne zmeniť dráhu satelitného asteroidu Dimorphos, ktorý obieha okolo „materskej“ planétky Didymos.