Tajné ruské satelity sa rozpadajú na nízkej obežnej dráhe. Dôvody sú neznáme

Problémy s kozmickým odpadom na obežnej dráhe kontinuálne narastajú a v nemalej miere k nim prispievajú aj špeciálne vojenské, či špionážne satelity. Spomeňme len testy protidružicových zbraní, ktoré vytvorili tisíce trosiek. Ale kozmický odpad vzniká aj spontánne.

V decembri 2013 odštartovala z ruského kozmodrómu Pleseck na severe krajiny menšia ruská raketa Rokot. Na palube niesla tri malé vojenské komunikačné satelity, ale pozorovatelia zaregistrovali, že misia zrejme vypustila na obežnú dráhu aj štvrtý objekt. Rusko to neskôr priznalo a objekt bol označený ako satelit Kosmos 2491. Pravdepodobne vojenský satelit začal vykonával nové orbitálne manévre, ako zdvíhanie a znižovanie obežnej dráhy, či približovanie.

O pol roka neskôr, v máji 2014 vyniesol ďalší Rokot na obežnú dráhu tri komunikačné satelity a štvrtý objekt, označený Kosmos 2499. A do tretice v apríli 2015 putoval do vesmíru tretí záhadný satelit, označený ako Kosmos 2504.

Tieto satelity, ktoré sa stali známymi ako „objekty E“, keďže boli piatym objektom katalogizovaným z týchto štartov popri hornom stupni a troch komunikačných satelitoch, zaujali národnú bezpečnosť USA. Nie je však jasné, aký je ich účel, alebo čo sledujú Rusi testovaním približovacích manévrov. Niektoré z týchto manévrov sú podrobne katalogizované na webovej stránke Russian Space. Podľa niektorých odborníkov by sa mohlo jednať o prototypy orbitálnych zbraní.

Iní experti síce vylučujú, že tieto satelity sú súčasťou vesmírnych zbraňových systémov, ale aktuálne aj tak vzbudzujú isté obavy. V roku 2019 Kosmos 2491 uvoľnil približne 20 kusov trosiek. Teraz 18. letka vesmírnej obrany americkej armády potvrdila , že Cosmos 2499 sa začiatkom januára rozpadol. K rozpadu došlo na obežnej dráhe vo výške 1 169 km a výsledkom bolo 85 kusov sledovateľných trosiek, uviedla vojenská letka, ktorá má za úlohu sledovať všetky ľuďmi vyrobené objekty na obežnej dráhe Zeme.

Podľa odborníka na vesmírny odpad Briana Weedena z nadácie Secure World Foundation, ktorý študoval satelity „objekt E“, udalosti, pri ktorých dochádza k úniku trosiek z Kosmosu 2491 a Kosmosu 2499, neboli spôsobené kolíziami na obežnej dráhe. Zdá sa, že ide skôr o technické zlyhania, spôsobené konštrukčnou chybou družíc v palivových nádržiach alebo iných systémoch. Tie môžu po niekoľkých rokoch vo vesmírnom prostredí prasknúť.

Z hľadiska nárastu orbitálneho odpadu pravdepodobne nejde o katastrofické udalosti. Z malých satelitov nie je veľa kusov odpadu, ktoré by mohli ohrozovať iné satelity, alebo ISS. Problém je inde. Tieto úlomky budú mať dlhú životnosť, pretože vznikli na pomerne vysokej orbite, vysoko nad hustejším vrstvami atmosféry. Napríklad úlomky vyprodukované čínskym protisatelitným testom v roku 2007, keď bol zničený 750-kilogramový satelit vo výške 865 km, môžu zostať na obežnej dráhe ešte desiatky rokov. Podobne tomu bude aj s troskami z ruských satelitov nazývaných „objekty E“.

Naopak, konštelácia Starlink, ktorú intenzívne buduje SpaceX, bude paradoxne menšou hrozbou, hoci už doteraz putovalo na obežnú dráhu 3 875 satelitov. Niektoré boli medzitým deorbitované a SpaceX tvrdí, že ani po skončení životnosti nebudú satelity hrozbou v podobe vesmírneho odpadu. Sú vybavené vlastným pohonom a v prípade poruchy, alebo ukončenia životnosti sa presunú na takú nízku orbitu, že do piatich rokov zhoria v atmosfére.