System Shock Remake – ako sa hrá cyberakcia po 30 rokoch

Aké je to hrať titul po 30 rokoch? Vo vylepšenej verzii, v Unreal engine, ale predsa s pôvodnou hrateľnosťou?

System Shock bol v roku 1994 hit ako remeň a vznikla z neho klasika na dlhé roky vopred, no dá sa hrať aj dnes? A ako obstojí so súčasnou konkurenciou typu Cyberpunk 2077?

Shodan vs. hráč

Jedna z najväčších klasík 90. rokov sa prekvapivo nestala sériou, ktorú by všetci hľadali a hrali ďalšie roky. Azda za to môže fakt, že dostala iba jedno pokračovanie (hoci System Shock 2 pasujú mnohí za top hru 1999) alebo že postupne sa žáner presunul do iných iterácií. Ale duchovní nástupcovia typu Bioshock určite vynárajú u nejedného hráča príjemné spomienky.

System Shock je titul, ktorý posiela hlavného hrdinu, hackera, na vesmírnu stanicu, kde sa vzbúrila AI proti posádke. Hľa, aká skvelá téma pre súčasný ošiaľ okolo umelej inteligencie! Ale po poriadku. Hrdina dostal najprv úlohu troška pohackovať v systéme, čo sa dá, no potom dostal pažbou do hlavy, prebudil sa, obzrel okolo a… videl prekvapivo málo života. To už úraduje Shodan, nebezpečná forma AI, ktorá si tu robí pokusy na ľuďoch, stanicu prispôsobuje k svojmu obrazu a vám neostáva nič iné, len ju prebádať a prežiť.

Dej viac ku svojmu rozvoju nepotrebuje – a takmer ani nedoručí, slúži skôr na nastolenie prekérnej situácie. Pochod hráča po vesmírnej stanici už opáčili viaceré ďalšie tituly, najmä s hororovou tematikou ako Alien či Dead Space (ktorý tiež dostal remake, ale už po 15 rokoch). Pôsobí to však intuitívne, strašidelné a pocit bezmocnosti (spočiatku máte slabú výbavu) autori veľmi dobre využívajú.

Obtiažnosť hry je navyše škálovaná zaujímavým spôsobom, keď si volíte váhu nepriateľov, náročnosť misií, stupeň kybernetiky a úroveň puzzle. Je to netradičný prístup, ktorým si môžete nadefinovať ako vám dá zabrať akcia, resp. puzzle či iné atribúty hry. Vďaka tomu si môžete znížiť akciu na nižší level a zapotiť sa skôr pri hádankách, interakcii či blúdeniu po stanici.

Vesmírna stanica ako labyrint

Citadela je totiž koncipovaná ako veľký labyrint a hráči získavajú prístup do ďalších častí postupne. Niekedy hrubou silou, keď poriadnym páčidlom či inou formou rozmlátia zámok, inokedy cez prístupovú kartu (majú rôzne farby, najprv získate jednu, potom ďalšiu; základňa sa otvára podľa plánu autorov) alebo zrazu prídete k číselníku a musíte zadať kód.

No ten sa nepovaľuje v okolí, treba zbierať indície a potom ho zadať – aj na to slúži škálovateľnosť obtiažnosti. Na ľahšej úrovni sa k nemu dopracujete inak ako na tej ťažšej. A dobrá správa pre netrpezlivých drvičov: staručké návody z internetu fungujú!

Na začiatku máte pocit, že ste v System Shocku odblokovali tak 5-6 miestností. Ale potom sa otvoria ďalšie a už sa hra košato otvára. Zavítate do rôznych skladov, laboratórií, liečebných i industriálnych častí. Niekde nájdete zaseknuté páky na výťah či iné mechanizmy, inde sú mašiny využiteľné vo váš prospech ako na liečenie či dobíjanie energie. To sú vaše dva základné ukazovatele a treba si strážiť oba – na zdravie siahajú najmä nepriatelia, energia sa zíde pri využívaní rozličných predmetov.

Práve pri ich zbere cítiť, že toto je fakt old-school titul. Každý predmet zdvíhate samostatne, namierite naň kurzorom a zoberiete. Inventár nie je nekonečný, po čase sa naplní a hra vyhlási, že už pre predmety nemá miesto. Nákres inventára totiž jasne ukazuje, koľko zaberú väčšie a koľko menšie predmety. Ešte tie cyber doplnky sa dajú zobrať v lepšom množstve a ukladajú sa do samostatných slotov. Inak sú všetky predmety dobré na rozkladanie v istom prístroji, z neho vypadnú mince a tie investujete do automatov na vylepšenia (lieky, stamina, protijed, lepšie reflexy, všeličo sa zíde). Užitočný a úspešný ekosystém!

Pohyb po základní vám znepríjemňujú aj bezpečnostné kamery, CPU procesory a iné prvky. Keď ich začnete likvidovať, ostraha sa začne znižovať a vtedy máte šancu dostať sa ďalej. Akurát nečakajte, že všetky časti budú viditeľné od začiatku – treba skúmať aj prvky na mape a skúšať hľadať v miestnostiach čo sa dá. Hoci hra na najnižšie obtiažnosti ponúkne šancu dať si zobraziť smerovanie a waypointy, má to ďaleko od tých dnešných hier, kde vás hry vedú za ruku a šípky odrátajú aj počet metrov.

Akčná hra, ale pomalšie

System Shock Remake je v jadre aj akčnou hrou, nie iba o bádaní na vesmírnej stanici. Podľa obtiažnosti sa na vás vyrojí iný počet protivníkov a s rozličnou vervou. Po gebuli môžu dostať trubkami, palicami, neskôr sa hlásia aj pištole, brokovnice, samopaly (toto je klasické trio 90. rokov). K tomu pulzné i elektrické zbrane a objavia sa aj granáty. Munície nebýva veľa, preto treba dobre zvážiť, akého nepriateľa čím zlikvidujete – na ľahších fakt stačí trubka, tuhší si už pýtajú iný záber. A čo je najdôležitejšia, aj vzdialenosť – dobrá pulzná puška, ktorú nabijete pri elektrostanici sa môže rýchlo stat favoritom.

Proti vám sú rozliční nepriatelia – pripomínajú najprv zombies, neskôr sa objavia aj cyborgovia, roboti či iné zmutované potvory a zvery. Nie sú to príliš bystré typy na nižších obtiažnostiach, ale dokážu vám zavariť a niekedy prídu aj vo väčších počtoch. Ak zomriete, objaví sa ikonická obrazovka s hrozivou AI Shodan a prebudíte sa v regeneračnej komore v leveli. Pri príchode do nových častí je esenciálne nájsť ju čo najskôr, aby ste nemuseli ísť príliš ďaleko dozadu. Pozitívne je, že hra rešpektuje starý systém – všetko zozbierané, zabité či aktivované ostáva v platnosti, žiadne resety nepriateľov či levelov.

Medzi akčnými a bádateľskými vložkami vás čakajú dve iné formy hrateľnosti. Prvým sú puzzle, kde sa snažíte prepájať rozličné obvody a nasmerovať prúd do konkrétneho bodu. Druhou je prechod do cyber strieľačky, ktorá pripomína inú klasiku 90. rokov, Descent. Funguje tak, že sa snažíte prestrieľať rozličnými vírusmi a zničiť konkrétne veci, potom nájsť cestu späť. Miestami je dosť náročné orientovať sa vo farebnej spleti chodieb, takže práve to vracanie mi robilo občas problémy.

Ako Unreal Engine oživil starinu

Ak ste staručký System Shock hrali, pamätáte, že vyšiel v období prvých dvoch DOOM hier. Takže hrubá grafika, ale rozpoznateľné tvary postáv, pixelované zbrane a ako-tak pozliepané textúry na stenách. Remake sa snaží vyhladiť čo najväčšie množstvo objektov a funguje to väčšinou tak, že z diaľky vyzerajú dobre a máte pocit, že hráte novšiu hru – fakt nemá engine v štýle Cyberpunk 2077 (mnohí budú chcieť porovnávať týmto smerom, ale nie je to dobrý smer, nakoľko hrateľnosť aj prístup k svetu sú odlišné) a starší dátum výroby cítiť. Najmä keď sa priblížite k objektom, vtedy sa už rozpadajú na staršie body.

Na druhej strane je cítiť istý rozpočet a System Shock nie je iba snaha o rýchle prašule, kde autori pridajú tu a tam vyššie rozlíšenie. Prostredia majú dobrú atmosféru, aj postavy či nepriatelia sú lepší. Hra má určite lepšie vyznenie ako dnešná indie produkcia, ktorá úmyselne naháňa staromódne pocity cez retro grafiku. Môže za to logika i dizajn prostredí.

Ovládanie je na PC dobré a s gamepadom prešlo určitými výzvami, ale dobre priradené funkčné tlačidlá sa o veľa postarajú. To, že musíte veľa klikať a riešiť drobnosti v inventári, je fakt. Horšie vyznie miestami slimačie tempo alebo nutnosť manuálne klikať na minitlačidlá v priestore – reakcie sú okamžité, no nie vždy sa trafíte na prvý raz. To isté platí aj pre niektoré puzzle, že aktívne prvky neodhalíte hneď alebo sa nedajú na prvú ranu stlačiť. Miestami to vie byť frustrujúce – a v tomto old-school veľmi neoceníte.

Ale celkovo je táto verzia azda najlepším spôsobom ako si pripomenúť jednu z najväčších akčných klasík 90. rokov. Starí hráči určite ocenia mnohé nuansy a vylepšenia, nováčikovia budú miestami prekvapení, ako sa všetko hrá a zapadá do seba – práve im patrí určité varovanie, že hrajú staručkú hru v novom kabáte, a to znamená občas aj ospravedlniť menšie chybky.

System Shock Remake vyšiel vlani na PC a 21. mája 2024 na Xbox Series, Xbox One, PS5 a PS4.