Známe latinské príslovie (Per Aspera Ad Astra), ktoré sme si požičali v titulku článku platí v prípade projektu „hviezdnej lode“ Starship, vyvíjanej spoločnosťou SpaceX, takmer doslova.
Firma charizmatického miliardára Elona Muska pracuje na jej vývoji (vrátane motorov Raptor) už niekoľko rokov a o prekážky veru nie je núdza. Len pred pár dňami (29. mája) na testovacej rampe v texaskom Boca Chica explodoval počas skúšky prototyp lode Starship SN4 a nešlo o prvý podobný incident.
Testovacia stolica mala slúžiť pre skúšobný Starship s poradovým číslom SN4 aj ako štartovacia rampa. Loď pritom mala na konte od 26. apríla už niekoľko úspešných tlakových testov. Následne 5. mája ako prvá loď tohto typu zvládla úspešný statický zážih jedného motora Raptor a neskôr ešte niekoľko ďalších. Posledný statický zážih vykonaný 29. mája večer bol naozaj posledným. Asi minútu po jeho ukončení došlo k masívnemu úniku pohonných hmôt a k výbuchu, pri ktorom explodovala aj testovaná loď.
Neúspech však v SpaceX neberú ako tragédiu. Okrem toho, že bol vzápätí kompenzovaný historickým pilotovaným letom Crew Dragon, Elon Musk sa už skôr vyjadril, že uprednostňuje rýchly vývoj, sprevádzaný aj chybami, pred opatrným testovaním, ktoré speje k cieľu dlhé roky.
Tento zdĺhavý postup vidíme u väčšiny tradičných výrobcov kozmických nosičov, ale týka sa aj nových hráčov. Spomeňme, ako neuveriteľne dlho trvá projekt suborbitálneho miniraketoplánu SpaceShipTwo pre „vesmírnu“ turistiku, alebo podobný projekt Blue Origin.
Podľa E. Muska používa pri vývoji kozmickej lode Starship a prvého stupňa (boostera) Super Heavy podobnú iteráciu (mohli by sme ju vnímať ako metódu pokus-omyl), ako pri vývoji nosiča Falcon 9. Ten je dnes komerčne veľmi úspešnou raketou s vertikálne pristávajúcim, viacnásobne použiteľným prvým stupňom.
Hlavným cieľom je Mars
Ak si spomenieme na často zdôrazňovanú víziu Elona Muska, že chce prostredníctvom SpaceX osídliť Mars, všetky doterajšie pôsobivé výsledky firmy vyzerajú len ako zahmlievací manéver, alebo prostriedky, ktoré majú vydláždiť cestu k tomuto cieľu.
Musk vidí ľudí na Marse už v roku 2030 a v polovici storočia tam očakáva miliónovú komunitu. A to sú oproti zaužívanej praxi „lenivej“ kozmonautiky (s výnimkou projektu Apollo) úplne iné méty. K ich dosiahnutiu je potrebná nová generácia nosiča, aj kozmickej lode. Čosi ako Starship s nosičom Super Heavy.
Booster Super Heavy s výškou 70 metrov, vybavený štyrmi veľkými rebrami, šiestimi pevnými pristávacími nohami a až 31 motormi Raptor je sám rovnako vysoký ako celá dvojstupňová raketa Falcon 9, alebo Falcon Heavy.
Nosič Super Heavy bude mať pri štarte 3x vyšší ťah ako Falcon Heavy, využívajúci tri prvé stupne s 27 motormi Merlin a 2x vyšší ťah ako najsilnejšia raketa v histórii, Saturn V z projektu Apollo.
Ani samotná loď Starship s výškou 50 m a priemerom 9 m nie je žiadny trpaslík. Loď s kapacitou až 100 pasažierov (vrátane posádky) bude najväčším kozmickým plavidlom, aké sa dostalo na obežnú dráhu.
Starship s vertikálnym štartom aj pristávaním chce SpaceX využiť aj pri letoch na Mesiac – ponúka ju ako prostriedok pre kozmonautov v projekte NASA Artemis, a dokonca by mohla fungovať aj pri superrýchlych transoceánskych letoch na Zemi.
Ale hlavným cieľom je kolonizácia Marsu, pri ktorej Musk počíta s posielaním flotíl až stovky kozmických lodí súčasne počas štartového okna. A to už naozaj vyzerá ako sci-fi.
Stihne obežnú dráhu do konca roku?
Aby sa to podarilo, musí SpaceX najskôr zvládnuť vyrobiť spoľahlivú finálnu verziu oboch častí tandemu Starship – SuperHeavy. Zdá sa, že pri plnení tohto cieľa nezaháľa.
Generálny riaditeľ spoločnosti SpaceX Elon Musk potvrdil, že booster Super Heavy pre Starship dostane svoju vlastnú montážnu vežu VAB (vehicle assembly building), v ktorej sa bude bezprecedentný 70-metrový nosič montovať.
Zatiaľ sme mohli sledovať iba práce na prototypoch lodí Starship, ktoré budú tvoriť hornú časť dvojstupňového konceptu. Jeho prvý stupeň – Super Heavy je však minimálne rovnako kritický.
Starship je podstatne menšia ako Super Heavy a bude mať 5- až 10-krát menej motorov Raptor, ale skúsenosti z jej montáže budú cenné aj pre stavbu samotného boostera,
Montážna veža VAB pre Super Heavy by mohla byť pripravená na stavbu prvého prototypu veľkej rakety už v júli alebo v auguste, v prípade komplikácií sa však termín môže o pár týždňov posunúť. Ak ale sledujeme niekoľkoročné posuny pri vývoji napríklad ruských (ale aj iných) ťažkých rakiet, SpaceX postupuje ako technologický predátor.
Teraz musí SpaceX dokončiť opravu štartovacej platformy poškodenej pre májovej explózii Starship SN4, ale v montážnej hale už má nachystané prototypy SN5 a SN6.
Keď Starship SN5 dokončí akceptačné testy, statické zážihy a svoj prvý 150 m vysoký skok, nasledovať bude let do výška 2 km, prípadne rovno do 20 km. Ak sa súbežne bude dariť s vývojom Super Heavy, teoreticky by sa prvý let Starship na obežnú dráhu mohol uskutočniť ešte do konca roku.