Pozrite si
Nakoniec sa to podarilo! 5. júna o 16:52 SELČ raketa Atlas V spoločnosti United Launch Alliance (ULA) po nespočetných odkladoch odštartovala z komplexu SLC-41 na Cape Canaveral Space Force Station na Floride a na obežnú dráhu vyniesla prvú pilotovanú misiu novej kozmickej lodi Starliner. Loď by sa mala pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) dnes (6.6.2024) zhruba o 18:15 SELČ.
Na palube lode Crew Space Transportation (CST)-100 Starliner sa nachádza dvojica astronautov NASA – Barry „Butch“ Wilmore a Sunita „Suni“ Williams. Tento letový test s posádkou (CFT) je prvou pilotovanou misiou ULA s novou loďou a uskutočnil sa po celej rade odkladov kvôli technickým problémom, aj keď nie všetky sa týkali samotnej kozmickej lode Starliner.
Obsah pokračuje pod reklamou
Posledný odklad spôsobila v sobotu napríklad závada na jednom z počítačov v štartovom komplexe, keď sa odpočet zastavil len tri minúty a 50 sekúnd pred plánovaným štartom.
Priebeh štartu si môžete pozrieť v česky komentovanom videu na kanáli Kosmonautix.cz. Samotný štart začína v čase 28:35.
Rovnaký testovací let Demo-2, pri ktorom na lodi Crew Dragon leteli k ISS astronauti Douglas G. Hurley a Robert L. Behnken, uskutočnila SpaceX už 30. mája 2020. Odvtedy lode Crew Dragon dopravili na ISS, aj na samostatnú obežnú dráhu pol stovky astronautov, vrátane niekoľkých vesmírnych turistov.
V súčasnosti už SpaceX hrá inú ligu, kde súťaží sama so sebou, pretože nemá relevantnú konkurenciu. Práve 6. júna sa má uskutočniť štvrtý testovací let najväčšieho kozmického dopravného systému v histórii. 120 metrov vysoký dopravný systém tvorí booster Super Heavy s kozmickou loďou Starship. Štartovať sa má zo základne SpaceX Starbase v Boca Chica v Texase a opäť pôjde o testovací let bez posádky.
Program Starliner, ktorý má NASA zaistiť popri Crew Dragonu od SpaceX ďalšiu kozmickú loď pre lety na ISS, sprevádzajú značné prieťahy. Zmluvu s Boeingom, ktorý je výrobcom lode, uzavrela NASA už v roku 2014 a prvý testovací let bez posádky sa uskutočnil v roku 2019. Loď síce vtedy dosiahla obežnú dráhu a úspešne sa vrátila na Zem, ale cieľ misie, spojenie s ISS, sa dosiahnuť nepodarilo.
Tento cieľ Boeing dosiahol v roku 2022 a odvtedy sa snaží uskutočniť pilotovaný letový test CFT. Ten sa konečne podarilo zrealizovať až 5. júna 2024. Prvý let s posádkou na ISS je pre spoločnosť Boeing kľúčovým míľnikom a posledným krokom pred získaním povolenia na pravidelné štarty. Ak všetko dobre dopadne, NASA zaradí loď Starliner do programu prepravy astronautov na palubu ISS a späť na Zem.
Posádka testovacieho letu Starliner – veliteľ misie Barry Wilmore a pilotka Sunita Williams
V jednej misii bude cestovať štvorčlenná posádka, hoci kapacita lode je, podobne ako v prípade lode Crew Dragon, až sedem astronautov.
CST-100 Starliner používa pri ceste na obežnú dráhu raketu Atlas V spoločnosti ULA (spoločného podniku Boeing a Lockheed Martin). Tá sa skladá z prvého stupňa (boostera) a druhého stupňa Centaur. Booster má priemer 3,81 metra a dĺžku 32,4 metra, pričom po bokoch centrálnej časti sú v tomto prípade dva posilňovače s motormi na tuhé palivo. Celkovo môže mať Atlas V v najsilnejšej konfigurácii až 5 posilňovačov. Každý z nich poskytuje ťah 1,55 meganewtonov (MN). Centrálny stupeň používa jeden motor RD-180 ruskej výroby (zásoby ešte pred vojnou na Ukrajine) s dvoma tryskami poháňaný vysoko čisteným petrolejom RP-1 a tekutým kyslíkom, ktorý dodáva ťah 3,83 MN na hladine mora.
Druhý stupeň Centaur má priemer 3 m a dĺžku 12,6 m. Konfiguráciu Atlas V pre túto misiu poháňajú dva motory RL10A-4-2 na vodík a kyslík, z ktorých každý produkuje ťah 100,5 kN. Centaur obsahuje aj núdzový detekčný systém (EDS), ktorý monitoruje kritické nebezpečenstvá, aby odhalil hroziacu alebo nastávajúcu poruchu. EDS tiež poskytuje kritické údaje počas letu, ktoré podporujú odhodenie výstupného krytu a iniciuje oddelenie kozmickej lode CST-100 Starliner.
Ostáva dúfať, že sa pilotovaný test Starlineru vydarí a k ISS tak budú v budúcnosti lietať s posádkou tri typy kozmických lodí, vrátane Sojuzov a Crew Dragonov.
Zdroj