Star Trek má neuveriteľných 60 rokov. Čo z jeho sci-fi už dnes naozaj poznáme?

Keď americká televízia NBC 8. septembra 1966 odvysielala prvú epizódu Star Treku, ľudia ešte ani nevkročili na Mesiac.

Napriek tomu posádka U.S.S. Enterprise už na televíznych obrazovkách lietala medzi hviezdami nadsvetelnou rýchlosťou, teleportovala ľudí na povrch planét a stretávala mimozemské civilizácie. Presne dnes, 8. septembra 2026, od tohto momentu uplynulo 60 rokov.

Zaujímavosťou je, že prvá časť The Man Trap, ktorú NBC pustila 8. septembra 1966, nebola prvým nakrúteným Star Trekom. Gene Roddenberry pripravil už v roku 1964 pilot The Cage s kapitánom Christopherom Pikeom. NBC ho odmietla, no urobila na televíznu dobu veľmi neobvyklú vec a objednala druhý pilot. Až Where No Man Has Gone Before televíziu presvedčil, aby seriálu dala zelenú. Diváci ho však videli až ako tretiu odvysielanú epizódu. 

Čo je vlastne Star Trek?

Ak ste nikdy nevideli ani jednu epizódu, Star Trek nie je iba seriál o vesmírnej lodi Enterprise. Gene Roddenberry vytvoril budúcnosť, v ktorej ľudstvo prekonalo veľkú časť dnešných vnútorných konfliktov a spolu s ďalšími civilizáciami vytvorilo United Federation of Planets, teda Spojenú federáciu planét. Jej výskumnou, diplomatickou a zároveň obrannou organizáciou je Hviezdna flotila, Starfleet.

Jej posádky cestujú po galaxii, skúmajú neznáme svety, hľadajú nový život a nadväzujú kontakt s civilizáciami. To však tvorí iba kulisu. Star Trek od začiatku rozpráva najmä o ľuďoch, politike, predsudkoch, vojne, moci, umelej inteligencii, genetike, náboženstve, právach jednotlivca či hraniciach vedeckého poznania. Mimozemšťania často slúžia ako bezpečný spôsob, ako hovoriť o problémoch našej vlastnej spoločnosti.

Preto tiež neexistuje jedna Enterprise, jeden kapitán ani jedna doba. Kirkova posádka patrí do 23. storočia, Jean-Luc Picard a veľká časť ďalších príbehov do 24. storočia, Enterprise s Jonathanom Archerom sa vracia do 22. storočia a Discovery či Starfleet Academy nás neskôr zavedú až do 32. storočia. Okrem hlavnej, takzvanej Prime časovej línie vytvorili filmy od roku 2009 paralelnú Kelvin Timeline, v ktorej poznáme Kirka, Spocka a ďalšie postavy v odlišnej histórii. 

Za 60 rokov sa z jedného seriálu stal obrovský vesmír

Pôvodný Star Trek: The Original Series vydržal iba tri sezóny od roku 1966 do roku 1969 a vytvoril 79 epizód. V nich sa objavili William Shatner ako James T. Kirk, Leonard Nimoy ako Spock, DeForest Kelley ako Leonard McCoy, Nichelle Nichols ako Uhura, George Takei ako Sulu, James Doohan ako Scotty a neskôr Walter Koenig ako Chekov. Smithsonian dnes dokonca uchováva pôvodný štúdiový model Enterprise, ktorý filmári používali vo všetkých 79 epizódach.

Nasledoval animovaný The Animated Series v rokoch 1973 až 1974. Televízny návrat v plnej sile priniesol až The Next Generation v roku 1987 s kapitánom Picardom. Po ňom prišli Deep Space Nine, Voyager a prequel Enterprise. Po ďalšej prestávke odštartoval v roku 2017 Discovery, nasledovali Picard, animované Lower Decks a Prodigy a v roku 2022 Strange New Worlds, ktoré sa vrátili ku kapitánovi Pikeovi, Spockovi a Enterprise ešte pred Kirkovým obdobím.

Najnovším veľkým prírastkom je Starfleet Academy, ktorá od januára 2026 sleduje novú generáciu kadetov. Súčasný oficiálny katalóg Star Treku eviduje dvanásť hlavných seriálov; mimo neho vznikli aj kratšie formáty ako Short Treks, Very Short Treks či detský Star Trek: Scouts.

Filmová vetva je takmer rovnako rozsiahla. Šesť filmov pokračovalo s pôvodnou Kirkovou posádkou, od The Motion Picture cez The Wrath of Khan až po The Undiscovered Country. Štyri ďalšie filmy prevzala posádka The Next Generation: Generations, First Contact, Insurrection a Nemesis. J. J. Abrams potom v roku 2009 otvoril Kelvin Timeline filmami Star Trek, Star Trek Into Darkness a Star Trek Beyond. To znamená trinásť Star Trek filmov určených pre kiná. V roku 2025 k nim pribudol samostatný streamingový film Star Trek: Section 31 s Michelle Yeoh. 

A Star Trek stále pokračuje. Starfleet Academy odštartovala 15. januára 2026 desiatimi epizódami a Paramount už potvrdil druhú sériu. Strange New Worlds má momentálne štvrtú sériu, ktorá začala 23. júla 2026 a skončí 24. septembra. Potom príde ešte piata a posledná séria.

Pôvodný Star Trek neuspel. Zachránili ho diváci

Pri pohľade na dnešné rozmery značky pôsobí trochu absurdne, že NBC pôvodný seriál po tretej sérii zrušila. Star Trek však potom začali vo veľkom reprízovať ďalšie televízne stanice a seriál si postupne našiel omnoho väčšie publikum, než mal počas premiérového vysielania. Prvý veľký fanúšikovský Star Trek convention prišiel už v roku 1972. 

Seriál mal ešte jednu vlastnosť, ktorá v druhej polovici 60. rokov vôbec nebola samozrejmá. Na mostíku Enterprise spolu pracovali černošská dôstojníčka Uhura, Japonec Sulu, Rus Chekov, Američan Kirk aj napoly mimozemský Spock. To všetko počas studenej vojny a v období veľkého rasového napätia v USA. NASA sama túto skladbu posádky uvádza ako jeden z prvkov, ktorými Star Trek zaujal dobové publikum. 

Vplyv nezostal pri televízii. Keď NASA chcela svoj prvý testovací raketoplán pomenovať Constitution, fanúšikovia začali masívne písať NASA aj prezidentovi Geraldovi Fordovi. Výsledkom bola Enterprise. NASA ju pod týmto názvom predstavila 17. septembra 1976 a pri odhalení nechýbali Gene Roddenberry ani členovia pôvodnej posádky.

Ešte konkrétnejší dopad mala Nichelle Nichols. NASA ju v roku 1977 zapojila do kampane, ktorá mala prilákať do astronautického programu viac žien a ľudí z menšín. V nasledujúcej astronautickej triede z roku 1978 už NASA po prvý raz vybrala ženy aj príslušníkov etnických menšín. Uhura tak pomáhala meniť skutočný vesmírny program dávno po tom, ako Enterprise zmizla z televízneho vysielania. 

Star Trek nám nevyrobil smartfón, ale…

Pri technologických „predpovediach“ Star Treku treba brzdiť nadšenie. Seriál nevynašiel mobilný telefón, tablet, dotykový displej ani videohovor. Mnohé základné technológie existovali alebo sa vyvíjali nezávisle od televíznej sci-fi. Star Trek však veľmi presvedčivo ukázal, ako by ich ľudia mohli raz prirodzene používať.

Najznámejší príklad predstavuje communicator z pôvodného seriálu. Kirk otvoril malé zariadenie a bezdrôtovo komunikoval s Enterprise na obežnej dráhe. Motorola uskutočnila prvý verejný hovor z ručného mobilného telefónu v roku 1973 a v roku 1996 uviedla vyklápací StarTAC, ktorý svojím vzhľadom aj názvom na Star Trek nadväzoval. Tvrdiť, že bez Kirka by sme nemali mobilné siete, by bolo priveľa. Vplyv seriálu na predstavu malého osobného komunikátora však poprieť nemožno. 

PADD, teda Personal Access Display Device z The Next Generation, dnes vyzerá ako obyčajný tablet. Posádka na plochých prenosných displejoch čítala správy, zobrazovala dáta a pracovala s dokumentmi. O nič menej povedomo dnes pôsobia dotykové panely LCARS na mostíku Enterprise. Dotykové displeje existovali už pred seriálom, ale seriál v roku 1987 ukazoval prostredie, v ktorom fyzické tlačidlá takmer úplne nahradili veľké softvérové rozhrania. Dnes sa stačí pozrieť na palubovku moderného auta.

Ešte zaujímavejší osud dostal tricorder. Doktor McCoy či neskôr Beverly Crusherová pomocou malého prístroja skenovali pacienta a získavali diagnostické údaje bez veľkých laboratórnych zariadení. XPRIZE neskôr vypísal desaťmiliónovú Qualcomm Tricorder XPRIZE, ktorú otvorene inšpiroval Star Trek. Víťazný systém DxtER kombinoval senzory a umelú inteligenciu a v rámci projektu dokázal vyhodnocovať až 34 zdravotných stavov. Stále to nie je lekársky tricorder z 24. storočia, ale podobnosť cieľa už vôbec nie je iba kozmetická.

Star Trek používa aj Universal Translator, ktorý prakticky okamžite prekladá rozhovor s mimozemšťanom. Reálny svet ešte tak ďaleko nie je, no princíp už poznáte. iPhone dnes zvláda Live Translation v správach, telefonátoch a FaceTime a podporované AirPods dokážu prekladať osobnú konverzáciu priamo počas rozhovoru.

Podobnú cestu absolvoval replicator, ktorý na Enterprise vytvorí jedlo alebo predmet prakticky na požiadanie. Dnešná 3D tlač funguje úplne inak: nič nevyrába z čistej energie, ale vrstvu po vrstve ukladá dodaný materiál. Napriek tomu Smithsonian upozorňuje, že predstava replikátora priamo inšpirovala časť vývoja a kultúry okolo 3D tlače potravín, plastov, kovových dielov či biologických tkanív.

Do podobnej kategórie môžeme zaradiť hlasové ovládanie počítačov, inteligentných asistentov, nositeľnú elektroniku pripomínajúcu komunikačné odznaky či veľkoplošné displeje. Najväčší úspech Star Treku preto nespočíva v zozname „vynálezov“. Tvorcovia ukazovali techniku ako obyčajnú súčasť života. O desaťročia neskôr používame množstvo zariadení presne týmto spôsobom.

Warp pohon si však ešte stále neobjednáte

Tu už začína tvrdší stret seriálu s fyzikou. Warp drive umožňuje Enterprise prekonávať medzihviezdne vzdialenosti rýchlejšie než svetlo. Podľa špeciálnej relativity však žiadny objekt s hmotnosťou nemôže lokálne zrýchliť cez rýchlosť svetla.

Fyzik Miguel Alcubierre v roku 1994 ukázal matematický model, pri ktorom by loď nemusela prekonávať svetlo lokálne. Priestor pred ňou by sa zmršťoval a za ňou rozpínal. Znie to podozrivo ako návod zo strojovne Enterprise, lenže praktické problémy sú obrovské. Klasický Alcubierrov model potrebuje exotické formy energie vrátane negatívnej energie a nepoznáme spôsob, ako vytvoriť, rozbehnúť a ovládať požadovanú warpovú bublinu. Scientific American vysvetľuje fyziku warp pohonu

Transporter je ešte ďalej. Vedci síce v roku 1998 demonštrovali skutočnú kvantovú teleportáciu stavu svetla a dnes dokážeme teleportovať kvantovú informáciu medzi qubitmi, no neteleportujeme hmotu. Kvantový protokol navyše potrebuje klasickú komunikáciu, takže informáciu neposiela rýchlejšie než svetlo. Rozložiť človeka na atómy, preniesť jeho kompletný stav a na druhom mieste ho bezchybne poskladať zostáva sci-fi. 

Cloaking device má aspoň vzdialených príbuzných. Vedci vytvorili metamateriály, ktoré dokážu odvádzať niektoré elektromagnetické vlny okolo objektu a výrazne znížiť jeho viditeľnosť pre určitú vlnovú dĺžku alebo smer. Nedokážu však skryť vesmírnu loď pred ľudským okom zo všetkých uhlov a v celom viditeľnom spektre. Fyzika tu kladie nepríjemné limity. 

Holodeck zatiaľ nahrádzame VR a AR headsetmi. Dokážeme vytvoriť presvedčivý obraz a priestorový zvuk, nie však miestnosť, v ktorej sa hologram zmení na fyzicky hmatateľnú stoličku alebo človeka. Nemáme ani generátor umelej gravitácie podobný tomu na Enterprise, inerciálne tlmiče, ktoré by posádku chránili pred extrémnym zrýchlením, ani „subspace“ komunikáciu umožňujúcu okamžité rozhovory medzi hviezdnymi systémami.

A potom zostáva samotný vesmír Star Treku: Vulcania, Klingoni, Romulania, Cardassiania, Borgovia, Dominion, Q Continuum, stabilné priechodné červie diery či celé civilizácie roztrúsené po Galaxii. Všetko to patrí do fikcie. V tomto smere nám realita zatiaľ dopriala podstatne menej spoločnosti.

V roku 1966 sme nepoznali ani jednu potvrdenú planétu pri inej hviezde

Tu sa porovnanie Star Treku so skutočnou vedou stáva ešte zaujímavejšie. Roddenberryho vesmír považoval planetárne sústavy za samozrejmosť. Posádka Enterprise prakticky každý týždeň nachádzala nový svet. Astronómovia v roku 1966 síce predpokladali, že planéty pri iných hviezdach pravdepodobne existujú, ale nemali potvrdenú ani jednu.

Prvé potvrdené exoplanéty našli astronómovia pri pulzare v roku 1992. V roku 1995 prišla 51 Pegasi b, prvá potvrdená planéta pri hviezde podobnej Slnku. O tridsať rokov neskôr už NASA prekročila hranicu 6 000 potvrdených exoplanét a v júli 2026 ich evidovala približne 6 300. Tisíce ďalších kandidátov čakajú na potvrdenie. 

Najdôležitejší rozdiel medzi Star Trekom a naším vesmírom zostáva až komicky jednoduchý: nevieme, či je niekde inde život. Máme tisíce potvrdených exoplanét, vieme analyzovať atmosféry vzdialených svetov, poznáme podpovrchové oceány v Slnečnej sústave a našli sme organické molekuly na rôznych miestach. Nemáme však jediný potvrdený dôkaz mimozemského života, inteligentnej civilizácie ani návštevy Zeme mimozemšťanmi.

Šesťdesiatku Star Trek oslavuje dokonca na obežnej dráhe

Oslavy 60. výročia tomu zodpovedajú. V Los Angeles sa dnes premieta „The Man Trap“, teda epizóda, ktorou sa 8. septembra 1966 celé televízne dobrodružstvo začalo, spolu s predstihovou projekciou ôsmej epizódy štvrtej série Strange New Worlds. 

V londýnskom Science Museum sa fanúšikovia pokúsia o Guinnessov rekord v počte ľudí, ktorí súčasne urobia vulkánsky pozdrav. Viac než 750 amerických kín zaradilo obnovené 4K verzie prvých štyroch filmov Star Trek. 

A kruh sa uzatvára na mieste, ktoré bolo pri štarte seriálu ešte čistou budúcnosťou. Astronautka Európskej vesmírnej agentúry Sophie Adenot si dnes na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice pripne kapitánsky Delta badge, ktorý v Strange New Worlds nosil Anson Mount ako Christopher Pike. 

V roku 1966 teda Star Trek ukazoval ľudí, ktorí bežne žijú a pracujú vo vesmíre, v čase, keď NASA ešte len pripravovala Gemini XI. O šesťdesiat rokov neskôr naozaj máme ľudí trvalo pracujúcich na orbitálnej stanici, roboty na Marse, sondy v medzihviezdnom priestore a poznáme tisíce planét pri iných hviezdach. Enterprise však stále nemáme. Zatiaľ.