Takto pred rokom som do rúk dostal vtedy aktuálnu novinku, Sony Xperia 1, prvú vlajkovú loď japonského výrobcu s poriadne natiahnutým displejom a trojitým fotoaparátom. Výrobca, ktorý roky odmietal čo i len duálny fotoaparát zrazu ponúkol svetu úplne nový smartfón, ktorý sa nakoniec ukázal ako silný konkurent pre svetovú špičku.
Po roku prichádza čas na akési zhodnotenie, pohľad späť. A prekvapivo nie je vôbec negatívny, skôr pozitívny. Napríklad displej, ktorému som dlho nevedel prísť na chuť je teraz pre mňa akýmsi základom. Vždy, keď chytím do rúk iný smartfón, nebodaj ešte taký, ktorý má displej 16:9, mám akýsi divný pocit nevhodne navrhnutého pomeru strán. Smartfón s takýmto displejom sa mi zle drží v ruke, ale aj zle používa.
Displej s pomerom 21:9 zatiaľ nik neprekonal. Nájdu sa kúsky s 19,5:9 či 20:9, no viac ako 21:9 zatiaľ nie. Sony to dokázalo a pred vyše rokom prinieslo na trh čosi, na čo nikto nemal odvahu. Navyše displej je typu OLED a má rozlíšenie výborných 1 644 x 3 840 px a podporuje HDR10 a BT2020 v špeciálnom Režime tvorcu. Ten je možné zapnúť automaticky, napríklad vždy keď pozerám Netflix a HDR obsah.
Rozmery Xperie 1 mi ale mierne prekážajú dodnes. Sony tvrdohlavo odmieta aj výrez v displeji a tak potreboval miesto na webkameru a reproduktor. To natiahlo smartfón s 6,5″ displejom až na 16,7 cm placku. Pre zaujímavosť, iPhone XS Max s tiež 6,5″ displejom má na výšku o 1 cm menej. Na druhej strane práve ultraširokouhlý displej pomohol k tomu, že Xperia 1 má šírku len 7,2 cm, vďaka čomu sa v ruke drží lepšie ako iPhone či iné smartfóny.
Dlhý displej má ale svoje neduhy. Napríklad nemáte šancu dočiahnuť na vrch displeja jednou rukou. Nie bez cviku a automatizácie. Po mesiacoch používania sa som si na prehmaty zvykol a nemám s tým takmer žiadne problémy. Dokonca aj klzké telo sa v tomto hodí akosi viac.
Leské telo má svoje pre aj proti. V lete sa vo vlhkých rukách šmýka, preto mám napríklad na zadnej strane kovovú platničku, ktorá ale zároveň slúži pre magnetický držiak v aute. Platnička má aj inú funkciu – chráni zadnú časť pred poškriabaním. Z tela Xperie 1 totiž trčia fotoaparáty, ktoré v kombinácii s prilepeným plieškom držia zadnú časť nad akýmkoľvek povrchom, kde ju položím.
Gorilla Glass sklo totiž nestojí za nič, poškriabe sa rýchlo a ani neviete ako. Teda minimálne ja neviem o tom, že som robil v kameňolome, kde by sa mohol smartfón stretať s kremeňom a inými tvrdými prachovými časťami, ktoré by mohli sklá na Xperii poškriabať. A aj tak ich mám poškriabané, síce iba mikroškrabancami, ale predsa.
Čo sa fotoaparátov týka, tak kombinácia troch je fajn, no pokojne by mi stačil jeden poriadny. Fotoaparát s 16 mm objektívom som využíval iba minimálne, nepotreboval som akosi nikdy zachytávať ešte širšiu scénu ako zvládal nasnímať hlavný fotoaparát s 26 mm ohniskom. Druhým problémom je, že tak 16, ako aj 52 mm objektívy majú za sebou síce 12 Mpx snímače, ale fyzicky podstatne menšie (1/3,4″) ako hlavný 12 Mpx snímač (1/2,6″) a teda aj fotky z nich sú podstatne horšie. Keď som aj potreboval zachytiť širokouhlé zábery, radšej som spravil manuálnu panorámu a v Lighrtoome si ju poskladal dokopy.
Hlavný fotoaparát ma ale potešil. Tak ako sa dokázal pobiť s vraj najlepšími na trhu, tak sa dokázal postaviť aj full-frame zrkadlovke, kde síce prehral, ale s hrdosťou. Nemôžem povedať, že s kažou jednou fotkou, ktorú som za tých 12 mesiacov som úplne spokojný čo sa týka farieb, šumu, ostrosti apod. no vzhľadom na to, že dlhé roky používam ako primárne smartfóny Sony Xperie, viem povedať aký obrovský rozdiel to je.
Xperia 1 sa vrátila späť do top fotomobilov, kde pred dlhými rokmi kraľovala. Nie je síce na tróne, ale ukazuje, že má aspoň ambície. Predošlé vlajkové lode akosi tieto ambície nemali vôbec. Stačí si spomenúť napríklad aj na Xperiu XZ2, no pospomínať by som si vedel na viacero iných menej podarených modelov.
Fotoaparát zvláda kvalitné zábery hlavne v dobrých svetelných podmienkach, v prítmí často automatika púšťa zbytočne dlhý čas tak sú zábery rozostrené/roztrasené aj kvôli pohybu snímanej scény. Plusom je zabudovaná optická stabilizácia, ktorú tiež Sony roky ignorovalo, za nevýhodu ale považujem stále absenciu RAW snímania natívnou fotoappkou. Ostávam tiež veľkým zástancom hardvérovej spúšťe, no často po jej dlhšom stlačení pre zapnutie foťáku v zamknutom režime musím čakať aj 3-4 sekundy, kým sa zapne. A je po momentke.
Po hardvérovej stránke nie je nič, čo by mi na Xperii 1 chýbalo. Snapdragon 855 a 6 GB RAM je stále dosť výkonný setup aj na dnešnú dobu. Samozrejmosťou je microSD karta pre rozšírenie 128 GB pamäte. Nechýba ani gigabitové LTE, Wi-Fi 5, Bluetooth 5.0 či NFC. Možno niekomu chýba 3,5 mm audio port, ale mne však nie.
Vlastne je tu čosi, čo by malo Sony ešte vylepšiť – snímač odtlačku prsta. Ten je v samostatnom „tlačidle“ nad ON/OFF tlačidlom na bočnej strane. Prvým neduhom je, že je samostatné, druhým to, že jeho citlivosť a schopnosť detekcie odtlačku je, nazval by som to, náhodná. Raz funguje ako hodinky, inokedy odtlačok nerozpozná ani za svet. Pritom to nie je jediné zariadenie s odtlačkom prsta a iné s tým mojím nemajú problém, takže problém nebude vo mne.
Batéria s kapacitou 3 330 mAh mi bez problémov vydrží deň, niekedy aj viac ako deň bez nabíjačky. Chýba mi ale bezdrôtové nabíjanie, to by sa mi celkom hodilo či už v aute, kde presedím zhruba pol hodinu do práce a druhú pol hodinu z práce, počas ktorej by sa batéria vedela dobiť (nie, nechce sa mi a nemyslím vždy na to pichať do mobilu USB kábel vždy keď sadnem do auta). Veľkým plusom je, že za rok aktívneho používania neklesla jej kapacita tak, aby som to pocítil. Predsa len systém ochrany batérie Sony Adaptive Charging funguje.
Sony Xperia 1 ma po roku používania úprimne potešila. Hoci raz bola v servise kvôli nezvyčajnej chybe dotykovej vrstvy, ktorú ale servis v rámci záruky bez problémov opravil. Návykový displej, slušný výkon, konečne kvalitný fotoaparát, normálna výdrž a neklesnutie výdrže ani po viac ako roku… To sú výraznejšie plusy ako tých niekoľko drobných nedostatkov, s ktorými som sa ale akosi naučil žiť.
