Kým Európska únia oslavuje historické míľniky v prechode na zelenú energiu, Slovensko si opäť raz potvrdzuje nelichotivú pozíciu na chvoste rebríčka.
Zdá sa, že byť posledný v kľúčových ukazovateľoch sa stáva naším národným športom. Najnovšie dáta Eurostatu sú toho jasným dôkazom.
V čase, keď sa solárna energia po prvýkrát v histórii stala hlavným zdrojom vyrobenej elektriny v EÚ , Slovensko sa umiestnilo na úplne poslednom mieste v podiele obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny.
Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:
Podľa čerstvých údajov dosiahol v druhom štvrťroku 2025 podiel obnoviteľných zdrojov na čistej vyrobenej elektrine v celej EÚ úctyhodných 54,0 %, čo predstavuje istý nárast oproti 52,7 % v rovnakom období minulého roka. Historický prelom nastal v júni 2025, kedy sa hlavným zdrojom elektriny v Únii stala solárna energia s podielom 22,0 %, čím predbehla jadro (21,6 %), vietor (15,8 %), vodu (14,1 %) aj zemný plyn (13,8 %).
Tieto čísla jasne ukazujú dynamiku a smer, ktorým sa energetika v Európe uberá. Lídrami tohto trendu sú krajiny ako Dánsko, kde obnoviteľné zdroje tvorili až 94,7 % vyrobenej elektriny, nasledované Lotyšskom (93,4 %) a Rakúskom (91,8 %).
A kde sa v tomto pozitívnom príbehu nachádza Slovensko? Presne na opačnom konci. S podielom obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny na úrovni iba 19,9 % sme sa v druhom štvrťroku 2025 stali absolútne najhoršou krajinou v celej Európskej únii. Za nami už nie je nikto. Predbehli nás aj štáty ako Malta (21,2 %) či susedné Česko (22,1 %), ktoré sa tiež nachádzajú na spodných priečkach.
Tento výsledok je o to trpkejší, že hlavným ťahúňom rastu v EÚ bola práve solárna energia, ktorá v rámci obnoviteľných zdrojov tvorila najväčší podiel (36,8 %), nasledovaná vetrom (29,5 %) a vodnou energiou (26,0 %).
Pre úplnosť a spravodlivosť ale treba dodať, že nízky podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku má svoju historickú príčinu a tou je masívna orientácia na jadrovú energiu. Podľa starších, no kontextovo dôležitých dát Eurostatu za rok 2023, tvorila jadrová energia až 65 % z celkovej národnej produkcie energie na Slovensku a pri výrobe elektriny to bolo 62 %. Jadro je síce nízkoemisný zdroj, no podľa metodiky sa neráta medzi obnoviteľné zdroje energie.
Naša dlhodobá stávka na atóm nás tak síce zbavuje priamej závislosti od fosílnych palív pri výrobe elektriny, no zároveň spôsobuje, že v pretekoch o budovanie novej, modernej a decentralizovanej energetiky založenej na slnku a vetre, fatálne zaostávame.
Tento trend sa nepotvrdzuje len pri výrobe elektriny. Aj pri pohľade na celkovú konečnú spotrebu energie, ktorá zahŕňa aj dopravu či vykurovanie, patrí Slovensko do spodnej tretiny krajín EÚ v podiele obnoviteľných zdrojov. Významnú časť našej finálnej spotreby tvorí zemný plyn, ktorý v roku 2023 predstavoval až 29 %.
Najnovšie dáta sú teda neúprosným zrkadlom našej energetickej reality. Kým Európa zažíva solárny boom a oslavuje historické úspechy, Slovensko sa drží svojho starého modelu a v kľúčovom ukazovateli budúcnosti sa ocitá na absolútnom dne. Otázkou zostáva, či je naša silná závislosť od jadra, bez výraznejšej snahy o diverzifikáciu smerom k obnoviteľným zdrojom, dlhodobo udržateľnou stratégiou v EÚ, ktorá sa čoraz jednoznačnejšie uberá zeleným smerom. Byť posledný by nemalo byť našou ambíciou v žiadnej disciplíne.