Slovensko za rok pridalo 246 MW zelených zdrojov! Slnko ťahajú domácnosti

Slovensko má za sebou ďalší silný solárny rok. V roku 2025 u nás pribudlo 246,08 MW nových zdrojov elektriny z obnoviteľných zdrojov, z toho približne 243 MW tvorila fotovoltika.

Do siete bolo pripojených takmer 16-tisíc nových fotovoltických zdrojov a celkový výkon slovenských solárnych elektrární sa dostal na približne 1 357 MW.

Inými slovami, slnko už na Slovensku nie je okrajová poznámka v energetickej tabuľke, ale gigawattová téma. A nie, nevyrieši všetko. Ale ignorovať ho už môžeme iba vtedy, ak máme radi energetickú archeológiu. 

Najzaujímavejšie na tom nie je samotné číslo 243 MW, ale to, kto ho vytvoril. Podľa dát SAPI ťahali rast najmä domácnosti. V kategórii malých zdrojov pribudlo až 15 062 nových fotovoltických inštalácií s celkovým výkonom 124,16 MW! To je viac ako polovica celého nového solárneho prírastku za rok 2025.

Priemerný výkon takejto inštalácie vychádza približne na 8,2 kW, teda presne do kategórie bežnej strešnej fotovoltiky na rodinnom dome. Malý zdroj je pritom v slovenskej praxi zariadenie do 10,8 kW, určené najmä pre domácnosti a menšie firmy, pričom distribučné spoločnosti ho pripájajú jednoduchšie než väčšie zdroje. 

SAPI odhaduje, že vlastnú lacnejšiu elektrinu zo slnka dnes využíva už viac ako 70-tisíc slovenských domácností. To je dôležité číslo, lebo ukazuje posun v rozmýšľaní. Ľudia už nechcú iba čakať, aká bude cena elektriny, čo vymyslí štát, či bude dotácia, aká bude regulovaná cena a aká ďalšia excelová gymnastika sa objaví na faktúre. Čoraz častejšie chcú časť spotreby vyrábať sami. Strecha, menič, panely, prípadne batéria a menej nervózne pozeranie na budúci cenník. Žiadna romantika, skôr čistá ekonomika. 

Treba však povedať aj nepríjemnú časť. Rok 2025 bol silný, ale celkový prírastok nových obnoviteľných zdrojov bol nižší než v roku 2024. Predvlani pribudlo podľa SAPI 280,16 MW, vlani 246,08 MW. To je pokles približne o 12 %. Domácnosti rástli, keďže ich prírastok stúpol z 113,60 MW na 124,16 MW, ale firemná a väčšia energetika už nevyzerá tak veselo. Lokálne zdroje, teda najmä firemné fotovoltiky určené na pokrývanie vlastnej spotreby, klesli zo 142,71 MW v roku 2024 na 101,81 MW v roku 2025. Počet takýchto zdrojov spadol z 1 398 na 918.

Ešte slabší obraz vidíme pri väčších komerčných zdrojoch. Komerčné fotovoltické elektrárne pridali iba 13 projektov s výkonom 17,31 MW. Zdroje mimo fotovoltiky, teda napríklad bioplyn, vietor alebo malé vodné elektrárne, pridali spolu len 2,8 MW. To je v čase, keď sa všade rozpráva o energetickej bezpečnosti, dekarbonizácii a lacnej elektrine, dosť chudobné menu. Niečo ako keď si v reštaurácii objednáme obedové menu a dostaneme príbor s citrónom.

Problém teda nie je v tom, že by sa na Slovensku obnoviteľné zdroje nehýbali. Hýbu sa. Problém je, že sa hýbe najmä tá časť, ktorú si vedia ľudia a firmy relatívne rýchlo postaviť na vlastnej streche. Väčšie projekty narážajú na pripojenie, poplatky, regulačnú neistotu a ďalšie povinné slovenské kolečko pre každého, kto si dovolí chcieť vyrábať elektrinu vo väčšom. SAPI upozorňuje, že väčšie projekty sa preto posúvajú pomalšie, než by krajina potrebovala. 

MW nie je MWh!

Aby sme čísla nečítali nesprávne, MW nie sú MWh. Výkon nie je výroba. Keď pribudne 243 MW fotovoltiky, neznamená to, že Slovensko dostane 243 MW stále, vo dne v noci, v januári aj v júli. Solár vyrába vtedy, keď svieti. Pri slovenských podmienkach sa pri fotovoltike bežne používa orientačný prepočet približne 1 kWp na 1 200 kWh ročne.

Nové fotovoltické kapacity z roku 2025 tak môžu v typickom roku vyrobiť rádovo okolo 290 GWh elektriny. V porovnaní so spotrebou Slovenska za rok 2024, ktorá podľa SEPS dosiahla 27 373 GWh, je to niečo vyše jedného percenta. Prírastok zelených zdrojov elektriny za minulý rok teda nie je riešenie energetiky Slovenska, ale nie je to ani štatistická omrvinka. 

Slovensko je pritom v zaujímavej pozícii. V elektrine sme nízkoemisná krajina najmä vďaka jadru a vode, nie preto, že by sme boli európskym šampiónom vo vetre a slnku. Podľa SEPS sa v roku 2024 na Slovensku vyrobilo 30 319 GWh elektriny, pričom jadrové zdroje dodali 18 387 GWh, vodné 5 372 GWh, fosílne 4 185 GWh a ostatné obnoviteľné zdroje 2 272 GWh. Slovensko bolo zároveň čistým exportérom elektriny.

To je výborná správa pre stabilitu sústavy, ale zároveň to neznamená, že máme hotovo a môžeme ísť domov. Spotreba bude rásť s elektromobilitou, tepelnými čerpadlami, elektrifikáciou priemyslu, dátovými centrami a výrobou tepla či vodíka. 

SAPI vo svojej štúdii Green Scenarios pripomína, že podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bol na Slovensku v roku 2024 nízky v porovnaní s európskym priemerom, hoci naša elektrina patrí vďaka jadru a vode medzi emisne čistejšie. Za rok 2025 už môžu byť rozdiely iné, ale stále budú. Slovensko nemá problém s tým, že by jeho elektrina bola masívne uhoľná. Má problém s tým, že nové flexibilné a lacné zdroje pribúdajú pomalšie, než by sa hodilo pre budúcu spotrebu a konkurencieschopnosť priemyslu. 

K rastu domácich inštalácií pomohol program Zelená domácnostiam. SIEA uvádza, že v novom projekte je z Programu Slovensko k dispozícii viac ako 107,7 milióna eur, no vývoj ukázal klasický slovenský problém: záujem je väčší než tempo a objem podpory. SIEA zároveň oznámila, že projekt má pokračovať na jeseň 2026, pričom k 7,4 milióna eur z nevyužitých poukážok má pribudnúť ďalších viac ako 20 miliónov eur, spolu teda viac ako 28 miliónov eur. To znie dobre, ale pri dopyte domácností to nemusí byť veľa.

Pribúdajú aj dôležité batérie

Popri fotovoltike začali výraznejšie pribúdať aj batérie. Podľa SAPI pribudlo v roku 2025 v domácnostiach odhadom 50 až 60 MWh batériovej kapacity, hoci Slovensko oficiálne takéto štatistiky systematicky nezbiera.

Pri priemyselných batériových úložiskách pribudlo 24 projektov s výkonom takmer 33 MW a kapacitou približne 41 MWh. Rok predtým to bolo 13 projektov s výkonom 20,35 MW. Toto je možno menej efektné ako lesklé panely na streche, ale pre energetiku čoraz dôležitejšie. Batéria rieši presne to, čo fotovoltika sama nevie: posunúť časť dennej výroby do času, keď ju domácnosť alebo firma skutočne potrebuje. 

Slovensko teda v obnoviteľných zdrojoch rastie, ale nerastie rovnomerne. Domácnosti zabrali, menšie firemné inštalácie stále majú zmysel, no veľké projekty a zdroje mimo fotovoltiky ostávajú brzdené. Ak chceme viac lacnej elektriny pre priemysel, služby, dopravu a domácnosti, nestačí nalepiť panely na tisíce striech a tváriť sa, že energetická politika je vybavená.

Potrebujeme aj väčšie zdroje, rozumné pripájanie, férové poplatky, flexibilitu, batérie a pravidlá, ktoré sa nemenia podľa smeru vetra. Hoci vietor by sa nám, mimochodom, tiež zišiel. A ako soľ by sa nám žišla aj podpora V2G i V2H, kedy by elektromobily vedeli byť obrovskou zásobarňou elekriny pre domácnosti i samotnú sieť.