Slovensko vs Európa - kto vyrába elektrinu s najnižším CO2?

Nedávno sme sa pozreli na energartický mix Slovenska a zas neskôr ho porovnali so susedmi. Ale keďže AIB zverejnila dáta pre celú Európu, môžme sa pozrieť aj na to, kto na starom kontinente vyrába elektrinu najčistejším spôsobom.

AIB do výpočtu za rok 2025 zahrnulo až 33 európskych krajín a regiónov. Nejde iba o členské štáty EÚ. V dátach nájdeme aj Veľkú Britániu, Nórsko, Švajčiarsko, Island, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu či Čiernu Horu.

Na európskej úrovni AIB uvádza, že výrobný mix v roku 2025 tvorilo 51,66 % OZE (obnoviteľných zdrojov), 20,67 % jadra a 27,66 % fosílnych zdrojov. Vo finálnych zvyškových mixoch však ostalo iba 16,76 % OZE, 33,66 % jadra a 49,58 % fosílnych zdrojov. Tento rozdiel dobre ukazuje, čo robia záruky pôvodu. Čisté atribúty elektriny často odídu zákazníkom, ktorí si ich kúpia a uplatnia. V zvyškovom mixe potom ostane viac fosílnych zdrojov. Nie preto, že by vodná elektráreň prestala vyrábať, ale preto, že jej pôvod už niekto použil vo svojom dodávateľskom mixe.

AIB zároveň uvádza, že v roku 2025 sa explicitne sledovalo 1 530 TWh spotreby elektriny, čo predstavovalo 49 % celkovej spotreby v európskom výpočtovom priestore. Medziročne ide o nárast o 13 %. Výroba zo slnka podľa AIB stúpla o 25 % a výroba z plynu o 37 %, zatiaľ čo pokles nastal najmä pri vode, čiernom uhlí a rope. Jadrová výroba ostala približne stabilná.

Pri čítaní veľkej európskej tabuľky sa preto treba pozerať najmä na dva údaje. Prvým je podiel fosílnych zdrojov vo výrobnom mixe. Druhým je emisný faktor v gCO2/kWh. Podiel OZE je dôležitý, ale sám o sebe nestačí. Krajina môže mať slušný podiel OZE a stále vysoké emisie, ak zvyšok výroby stojí na uhlí. Naopak, krajina s nižším podielom OZE môže mať nízke emisie, ak veľkú časť výroby zabezpečuje jadro. Ako napríklad u nás.

Kto má najnižšie CO2?

Keď sa pýtame, kto vyrába elektrinu s najnižším CO2, musíme sa pozerať na výrobný energetický mix. Nie na dodávateľský mix, nie na zvyškový mix, ale na to, z čoho krajina elektrinu fyzicky vyrobila. Inak by sme do jedného porovnania pomiešali elektrárne, záruky pôvodu, obchodovanie s elektrinou a účtovné priradenie pôvodu ku konečnej spotrebe. Výsledok by síce vyzeral odborne, ale hovoril by o niečom inom.

Slovensko v tomto porovnaní vychádza veľmi dobre. Podľa výrobného mixu AIB malo v roku 2025 priamy emisný faktor 87,04 gCO2/kWh. To je menej ako Rakúsko, Maďarsko, Česko aj Poľsko. Slovensko teda vyrába elektrinu s nižším priamym CO2 než všetci naši susedia. Nie preto, že by sme mali najvyšší podiel obnoviteľných zdrojov v regióne. Nemáme. Dôvod je prozaickejší a technicky jasný: vysoký podiel jadra a nízky podiel fosílnych zdrojov.

Vo výrobnom mixe Slovenska tvorilo jadro 67,39 %, obnoviteľné zdroje 18,17 % a fosílne zdroje 14,44 %. To je kombinácia, ktorá drží emisie nízko. Slovensko teda nepatrí medzi európskych lídrov v OZE, ale patrí medzi krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny. Rozdiel medzi týmito dvoma vetami je dôležitý. Jedna hovorí o štruktúre zdrojov, druhá o výsledných emisiách.

Najnižší výrobný emisný faktor má v dátach AIB Island. Dosiahol iba 0,20 gCO2/kWh, čo je v európskom porovnaní takmer mimo bežnej škály. Dôvod je jednoduchý. Island vyrába prakticky všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov, najmä z vodných a geotermálnych elektrární. V jeho výrobnom mixe tvorili OZE 99,98 % a fosílne zdroje len 0,02 %. To už nie je energetický mix, to je skôr ukážka toho, čo sa stane, keď krajina sedí na geotermálnom poklade a má vhodné prírodné podmienky.

Za Islandom nasleduje Švédsko s hodnotou 4,89 gCO2/kWh. Švédsko kombinuje veľký podiel OZE a jadra, čo je z pohľadu CO2 veľmi účinná kombinácia. OZE tvorili 72,36 %, jadro 26,68 % a fosílne zdroje iba 0,96 %. Podobný obraz vidíme pri Nórsku, ktoré dosiahlo 5,69 gCO2/kWh. Nórsko stojí hlavne na vode, keďže OZE tvorili 98,83 % jeho výroby a fosílne zdroje iba 1,17 %. Švajčiarsko malo 7,25 gCO2/kWh, pričom kombinovalo vysoký podiel vody s jadrom. Francúzsko dosiahlo 13,70 gCO2/kWh najmä vďaka jadru, ktoré tvorilo 68,99 % výroby.

Slovensko sa s hodnotou 87,04 gCO2/kWh nedostalo do úplnej európskej špičky, ale v širšom porovnaní patrí medzi krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny. Pred nami sú najmä krajiny s extrémne silnou vodnou, geotermálnou alebo jadrovou výrobou. Za nami však ostávajú aj viaceré štáty, ktoré majú vyšší podiel OZE než Slovensko. To je presne tá časť príbehu, ktorú treba vysvetľovať opatrne. Podiel OZE je dôležitý, ale emisný výsledok závisí aj od toho, čím krajina vyrába zvyšok elektriny.

Rakúsko je dobrý príklad. Vo výrobnom mixe malo 82,03 % OZE a nulové jadro. To znie na prvé počutie výrazne lepšie než slovenských 18,17 % OZE. Lenže Rakúsko malo zároveň 17,97 % fosílnych zdrojov, kým Slovensko 14,44 %. Výsledkom je, že rakúsky výrobný emisný faktor dosiahol 94,21 gCO2/kWh, teda mierne viac ako slovenských 87,04 gCO2/kWh. Rozdiel nie je dramatický, ale pointa je jasná. Rakúsko tlačí emisie nadol obnoviteľnými zdrojmi, Slovensko jadrom. V roku 2025 vyšlo Slovensko v priamych výrobných emisiách o trochu lepšie.

Maďarsko malo vo výrobnom mixe 35,51 % OZE, 40,45 % jadra a 24,04 % fosílnych zdrojov. Priamy emisný faktor dosiahol 140,86 gCO2/kWh. Maďarsku výrazne pomáha jadro a rastúca fotovoltika, ktorá tvorila až 28,21 % výroby, ale vyšší podiel plynu ho drží nad slovenskou hodnotou. Česko dosiahlo 510,29 gCO2/kWh, hoci má silné jadro. Problémom je uhlie, ktoré vo výrobnom mixe stále zohráva veľkú úlohu. Poľsko je ešte vyššie, na úrovni 605,72 gCO2/kWh, pretože jeho výroba stále výrazne stojí na uhlí a nemá jadro.

Najvyššie hodnoty v európskom porovnaní nájdeme pri krajinách, kde elektrinu stále výrazne vyrába uhlie alebo iné fosílne zdroje. Srbsko malo 849,99 gCO2/kWh, Bosna a Hercegovina 755,68 gCO2/kWh, Poľsko 605,72 gCO2/kWh a Česko 510,29 gCO2/kWh. V týchto prípadoch nestačí pozerať sa na to, či krajina pridáva solárne alebo veterné zdroje. Dôležité je, koľko fosílnych elektrární ešte tvorí základ výroby. Uhlie je v CO2 účte tvrdá položka.

Z tabuľky vyplýva niekoľko vecí. Najnižšie emisie nemajú automaticky krajiny s najvyšším podielom OZE, hoci veľmi vysoký podiel OZE často pomáha. Rozhoduje celý mix. Island, Nórsko či Dánsko sú príklady krajín, kde obnoviteľné zdroje tlačia emisie extrémne nízko. Francúzsko a Slovensko ukazujú, že podobne nízky emisný výsledok môže zabezpečiť aj jadro. Švédsko, Fínsko alebo Švajčiarsko ukazujú, že najlepšie funguje kombinácia nízkoemisných zdrojov.

Slovensko je v tomto rebríčku na desiatom mieste z krajín zahrnutých v tabuľke. To je pri našom relatívne nízkom podiele OZE veľmi dobrý výsledok. Zároveň však platí, že tento výsledok stojí najmä na jadre. Ak by sme sa pozerali len na obnoviteľné zdroje, Slovensko by nevyzeralo nijako výnimočne. Ak sa však pozeráme na CO2 pri výrobe elektriny, Slovensko patrí medzi lepšiu časť Európy.

Zaujímavé je aj Nemecko. Má vysoký podiel OZE, konkrétne 57,23 %, no zároveň 42,77 % fosílnych zdrojov. Priamy emisný faktor tak dosiahol 304,94 gCO2/kWh. To je výrazne viac ako na Slovensku, vo Francúzsku, vo Fínsku, v Rakúsku či v Španielsku. Nemecko teda ukazuje, že samotný rast OZE nestačí, ak krajina zároveň stále vyrába veľa elektriny z uhlia a plynu.

Na opačnom konci rebríčka vidíme krajiny, kde fosílne zdroje stále dominujú alebo majú veľmi vysoký emisný dopad. Srbsko malo vo výrobnom mixe 70,04 % fosílnych zdrojov, Bosna a Hercegovina 59,06 %, Poľsko 67,18 % a Česko 39,82 %. Česko síce zachraňuje jadro, ale vysoký podiel uhlia ho v CO2 rebríčku posúva hlboko pod Slovensko. Poľsko má už slušný podiel OZE, ale bez jadra a s dominantným uhlím ostáva vysokoemisnou krajinou.

Pri čítaní týchto údajov treba dodať dôležitú metodickú poznámku. AIB pri CO2 uvádza priame emisie z výroby elektriny. Nejde o kompletné životnocyklové emisie. Čísla teda nezahŕňajú výrobu technológií, výstavbu elektrární, ťažbu surovín, prepravu palív, iné skleníkové plyny ani straty v sieti. Na porovnanie výroby elektriny podľa metodiky AIB však dávajú veľmi dobrý obraz o tom, ktoré krajiny vyrábajú elektrinu s nízkym alebo vysokým priamym CO2.

Z pohľadu Slovenska je záver jasný. V porovnaní so susedmi vyrábame elektrinu čistejšie. V porovnaní s celou Európou nepatríme k absolútnej špičke ako Island, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko či Francúzsko, ale stále sme v nízkoemisnej časti rebríčka. Slovensko teda nie je európsky líder v obnoviteľných zdrojoch, ale je krajinou s nízkoemisnou výrobou elektriny.