Reklama

Slovákom energie zdraželi. Inde elektrina zlacnela takmer o tretinu!

Zdroj | Getty Images | unsplash
Števo Porubský
Zdroj | Getty Images | unsplash
Zdroj | Getty Images | unsplash

Elektrina aj zemný plyn pre domácnosti v Európskej únii v prvom polroku 2026 v priemere zlacneli. Slovensko išlo opačným smerom.

Hoci za rovnaké množstvo energie platíme menej než v mnohých európskych krajinách, pri porovnaní s platmi už naše účty nevyzerajú tak priaznivo.

Samotná cena za kilowatthodinu totiž odpovie iba na časť otázky. Dôležité je aj to, či rastie alebo klesá a koľko si z príjmu musíte odložiť na rovnakú spotrebu. Najnovšie údaje Eurostatu o elektrine a zemnom plyne ukazujú rozdiel medzi samotnou cenou, jej vývojom a dostupnosťou energie pre domácnosti.

Obsah pokračuje pod reklamou

EÚ zlacňovala, Slovensko zdražovalo

Pri porovnaní prvého polroka 2026 s druhým polrokom 2025 zdražela elektrina pre slovenské domácnosti až o 7,1 % a plyn o 3 %. Priemer EÚ za rovnaké obdobie klesol pri elektrine o 2,2 % a pri plyne až o 10,2 %. Rozdiel teda nespočíva iba v tempe. Slovenské ceny sa pohybovali opačným smerom.

Presné ceny z databáz Eurostatu vyzerajú nasledovne. Všetky sumy zahŕňajú dane a poplatky a uvádzame ich za 100 kWh:

H2 2025H1 2026Rozdiel
Elektrina – Slovensko18,53 €19,85 €+7,1 %
Elektrina – priemer EÚ28,96 €28,32 €−2,2 %
Zemný plyn – Slovensko6,08 €6,26 €+3,0 %
Zemný plyn – priemer EÚ12,28 €11,03 €−10,2 %

Zdrojom cien sú databázy Eurostatu pre elektrinu v domácnostiach a zemný plyn v domácnostiach. Percentuálne zmeny vychádzajú z týchto hodnôt.

Plusom je, že slovenská elektrina stála stála približne o 30 % menej než priemer EÚ a plyn približne o 43 % menej. Nižšia východisková cena však nemení nič na tom, že sme za rovnaké množstvo energie začali platiť viac, zatiaľ čo priemer Únie klesol.

Eurostat v tomto porovnaní sleduje domácnosti s ročným odberom elektriny od 2 500 do necelých 5 000 kWh. Pri plyne pracuje s pásmom od 20 do necelých 200 GJ, teda približne od 5 556 do 55 556 kWh. Porovnáva zároveň koncové ceny vrátane sieťových nákladov, daní a poplatkov. Priemer EÚ navyše váži podľa spotreby, takže každý štát nemá rovnakú váhu. Konkrétna domácnosť môže podľa tarify a odberu platiť inú cenu.

Zdroj | Apple

Poklesy o desiatky percent naozaj existujú

Najvýraznejší rozdiel pri elektrine ukazuje medziročné porovnanie Eurostatu. Medzi prvým polrokom 2025 a prvým polrokom 2026 elektrina v Dánsku zlacnela až o neuveriteľnýhc 31,7 %, v Luxembursku o 24,1 % a v Česku o 11,8 %. Na Slovensku v rovnakom porovnaní zdražela o 5,2 %.

Tieto zmeny Eurostat porovnáva v národných menách, aby pohyb výmenného kurzu neskresľoval vývoj ceny pre miestne domácnosti. Pri Česku teda sleduje koruny, pri Slovensku eurá. Zároveň nejde o plošné európske zlacňovanie: medziročne elektrina zdražela v 13 krajinách EÚ, zlacnela v 11 a v troch zostala približne stabilná.

Pri plyne nájdeme veľké poklesy aj medzi susednými polrokmi. Oproti druhej polovici roka 2025 zlacnel v prvom polroku 2026 v Taliansku o 23,2 %, v Španielsku o 17,6 % a v Grécku o 16 %. Talianska cena za 100 kWh klesla zo 14,81 € na 11,37 €. Aj po takomto poklese však zostala výrazne nad slovenskými 6,26 €. Veľkosť zlacnenia a výsledná cena sú dve odlišné veci.

Eurostat zároveň upozorňuje, že ceny plynu opäť vykazujú sezónnosť: v druhom polroku bývajú vyššie a v prvom nižšie. Medziročné porovnanie ale tento vplyv obmedzuje a pre Slovensko tiež nevyzerá priaznivo: priemer EÚ klesol o 3,5 %, slovenský plyn zdražel o 6,6 %. Medzi 23 krajinami EÚ s dostupnými údajmi išlo o tretí najvyšší rast, po Rumunsku a Chorvátsku.

Kúpna sila zmení poradie, ale nie všetko obráti

Cenovky v eurách nevystihujú rozdiely v cenovej hladine jednotlivých krajín. Eurostat preto používa aj štandard kúpnej sily, skrátene PPS. Ide o umelú menovú jednotku, ktorá tieto rozdiely odstraňuje. PPS však nevyjadruje cenu energie ako podiel na plate.

Obsah pokračuje pod reklamou
Zdroj | Getty Images

Slovenská elektrina v prvom polroku 2026 dosahovala 24,66 PPS za 100 kWh. V Dánsku to bolo 18,44 PPS a v Luxembursku 15,47 PPS. Po tomto prepočte teda slovenská elektrina vychádzala približne o 34 % drahšie než dánska a o 59 % drahšie než luxemburská! Pritom v samotných eurách stálo rovnaké množstvo elektriny v Luxembursku 20,23 €, teda o trochu viac než na Slovensku.

Voči priemeru EÚ však Slovensko zostalo lacnejšie aj podľa PPS. Pri elektrine približne o 13 % a pri plyne o 27 %. Slovenský plyn s hodnotou 7,77 PPS za 100 kWh obsadil piate miesto od najnižšej ceny medzi krajinami EÚ s dostupnými údajmi.

Nižšia cena, ešte nižšie platy

Pri porovnaní s platmi však nájdeme ďalší podstatný rozdiel. Podľa údajov Eurostatu o priemerných ročných platoch dosiahlo Slovensko v roku 2025 hodnotu 21 661 €, Nemecko 56 360 €. Eurostat tu pracuje s hrubým platom a prepočítava ho na plný pracovný úväzok. Slovenská hodnota predstavovala iba približne 38 % nemeckej.

Rozdiel v cenách energií bol menší. V prvom polroku 2026 platili nemecké domácnosti za 100 kWh elektriny priemerne 36,18 € a za rovnaké množstvo plynu 11,56 €. Slovenské ceny tak dosahovali približne 55 % nemeckej ceny elektriny a 54 % ceny plynu.

Ak pri rovnakom odbere vydelíme náklady na elektrinu príslušným priemerným hrubým platom, slovenský podiel vyjde približne o 43 % vyšší než nemecký. Pri plyne vyjde približne o 41 % vyšší. Za energiu síce v eurách zaplatíme menej, ale z takto porovnaného slovenského platu na ňu potrebujeme väčšiu časť.

Inak povedané, z našich platov nás stojí elektrina a plyn viac ako spotrebiteľov v mnohých iných krajinách EÚ!

Ide však o náš orientačný výpočet z údajov Eurostatu: spája ceny energií z prvého polroka 2026 s ročnými platmi za rok 2025 a predpokladá rovnakú spotrebu. Skutočnú záťaž rodinného rozpočtu určujú čisté príjmy, počet zarábajúcich aj odber domácnosti. Tento prepočet však ukazuje, prečo samotný rozdiel v cenovkách nestačí na tvrdenie, že Slováci majú dostupnejšie energie než Nemci. Nemajú. Skôr naopak.

Na vlastnej faktúre rozhoduje aj spotreba

Polročný priemer zároveň neznamená, že každému odberateľovi dodávateľ zvýšil cenu o rovnaké percento. Eurostat porovnáva priemerné koncové ceny v spotrebných pásmach. Pri vašom vyúčtovaní preto sledujte rovnakú tarifu, cenu za kWh, pevné platby aj to, koľko energie ste skutočne spotrebovali.

Pri hľadaní úspor oddeľte platby závislé od spotreby od pevných mesačných poplatkov. Keď znížite odber, ušetríte najmä na prvej časti. Na TECHBOX.sk si môžete vypočítať napríklad náklady na jedno umytie riadu. Do výpočtu zadajte vlastnú cenu z vyúčtovania, nie automaticky slovenský priemer Eurostatu. Spotrebu konkrétneho spotrebiča vám pomôže overiť aj smart zásuvka s meraním energie, ktorá zvládne jeho príkon.

Podobne postupujte pri výpočte návratnosti fotovoltiky. Rozhoduje cena elektriny, ktorú nemusíte kúpiť, množstvo vlastnej výroby, ktoré spotrebujete doma, aj hodnota prebytkov. Európsky rebríček vám ukáže širší obraz, o vašich úsporách rozhodnú údaje z vašej domácnosti.

Obsah pokračuje pod reklamou

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.

Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.