Vedci z University of Bristol v spolupráci s Telecomm ParisTech a Sorbonne University vyvinuli Skin-On, umelú kožku s vlastnosťami ľudskej pokožky.
Vedci použili biologický prístup k vývoju viacvrstvovej silikónovej membrány, ktorá napodobňuje vrstvy v ľudskej koži. Je tvorená povrchovou textúrovanou vrstvou, elektródovou vrstvou z vodivých vlákien a vrstvou podkožia. O výsledkoch práce informovali na konferencii UIST, ktorá sa koná v týchto dňoch (19. až 23. október) v New Orleans.
Rozhranie Skin-On je prirodzenejšie ako pevné puzdro, no vie rozpoznať množstvo gest, ktoré už vyskúšali aj bežní používatelia. Výsledkom je, že umelá pokožka umožňuje zariadeniam „cítiť“ uchopenie používateľa – jeho tlak a umiestnenie. Dokáže rozlíšiť rôzne interakcie, napríklad šteklenie, hladkanie, ale aj štípanie.
„Umelá koža bola široko študovaná v oblasti robotiky, ale so zameraním na bezpečnostné, snímacie alebo kozmetické uplatnenie. Toto je prvý výskum, o ktorom vieme, že sa zameriava na využitie realistickej umelej pleti ako novej metódy vstupu na rozširovanie zariadení,“ povedal jej hlavný autor, Marc Teyssier.
Vedci vytvorili puzdro na telefón, počítačovú dotykovú podložku a inteligentné hodinky, aby ukázali, ako môžu dotykové gestá na rozhraní Skin-On prenášať komunikáciu s ľuďmi alebo s ich avatarmi.
„Jedným z hlavných spôsobov využitia smartfónov je sprostredkovaná komunikácia pomocou textu, hlasu, videa alebo ich kombinácie. Implementovali sme aplikáciu na zasielanie správ, kde používatelia môžu na umelej pokožke vyjadrovať rôzne hmatové emócie. Intenzita dotyku riadi veľkosť emodži. Silná priľnavosť vyvoláva hnev, zatiaľ čo šteklenie pokožky ukazuje smejúce sa emodži a poklepaním sa vytvorí prekvapené emodži,“ vysvetľuje Marc Teyssier.
Vedci tvrdia, že ďalším krokom bude ešte realistickejšia pleť. Začali sa už zaoberať vnorením vlasových a teplotných funkcií, ktoré by mohli stačiť na to, aby zariadeniam naskočila husia koža.
Vývoj rozhrania pokračuje ďalej a kým sa Skin-On uplatní v praxi, bude trvať ešte nejaký čas. Autori pripomínajú, že ich štúdia ponúka všetky kroky potrebné na replikáciu ich výskumu a pozývajú vývojárov so záujmom o Skin-On, aby sa s nimi spojili. Bolo by zaujímavé, keby túto výzvu prijali aj slovenskí vedci.