Ninja je jeden z najobľúbenejších hrdinov a povolaní vo videohrách, hoci nemá taký obrovský priestor ako napríklad mág či klasický barbar/bojovník. Ťažko určiť čím to je. Využívajú ho iba japonské tímy a aj to len občas? Alebo nevedia tvorcovia poriadne využiť jeho schopnosti? Ani západní vývojári sa už neštítia japonskej tematiky – viď. skvelý kúsok Ghosts of Tsushima. Tak kde sú všetci ninjovia?
Niektorí autori sa vydajú cestou tichého ľstivého bojovníka, iní dajú prednosť silnému typu, ktorí sa mečom či katanou prediera početnými presilami. Sporadicky sa dostane ninja aj do MMO hier, skôr ako alternatívne či neskoršie povolanie, ako ukázala naposledy Final Fantasy XIV Online. No tento rok sa zišli hneď dva tituly, kde ninjovia hrajú prím, no oba tituly sa od seba náramne odlišujú.
Sifu – starnúci ninja a náročné kung-fu
Sifu má na starosti nezávislý tím Slocap a k hrdinovi pristupujú vskutku zaujímavým spôsobom. Hneď v prológu vám dajú ovládať chlapíka, ktorý sa prebíja k senseiovi a skrytému chlapcovi. Odohrá sa nečakaná vražda a prídu štylizované, rovno hrateľné úvodné titulky. Tie vás naučia súbojový systém – slúžia ako silný tutoriál, kde sa vám vždy v nasledujúcom kole objaví iný typ súpera a na ňom si idete cvičiť jednotlivé chvaty. Okrem ľahkých a ťažkých úderov sa tu naučíte zraziť či podraziť súpera, uhýbať sa útokom, využiť kotúľ v správnom čase, blokovať údery a zasadiť protiútok.
Hra v tomto smere ukáže svoju silnú stránku, no zároveň je niekedy výzvou. Niektoré dorážacie útoky si vyžadujú paralelné využitie dvoch tlačidiel, a to nehovorím o postupnom stláčaní kombinácií, kde sa v rýchlom slede snažíte posunúť páčku určitým smerom a hneď na to využiť dvojité tlačidlo, prípadne opäť s nasmerovaním na oponenta. Toto je hra, ktorá si vyžaduje ergonomických borcov so znalosťou svojho gamepada a mixov ako z bojových hier – ak budete hrať na Switch v handheld móde ako ja, je to azda tá najťažšia verzia, ale máte unikátnu možnosť zobrať si ninju hocikam so sebou.
Inak sa Sifu odohráva v súčasnej dobe, čomu je prispôsobená aj grafika, prostredie i scenár. Moderné zákutia mesta vás berú do špinavých ulíc, pekných interiérov, atmosféra sa mení podľa štvrtí. Hra je delená na kapitoly, ktoré sa snažíte so zaťatými zubami naštudovať i prejsť. Zároveň však okolie slúži aj ako hrateľná súčasť – počas boja sa môžete skrývať či využiť nábytok, šmariť stoličku do súpera, aj využiť nejednu pohodenú metlu či nádobu ako prostriedok na šmarenie o hlavu. Vaše zdravie je ešte prepojené so silnými záverečnými údermi – ak ich využívate, vtedy sa vám obnoví, takže hra vás takto motivuje využívať mechanizmus dvoch tlačidiel naraz. Nie je na okrasu, keď svieti X+A kombo, treba ho využiť a vyťažiť z neho čo sa dá.
Zatiaľ to vyzerá ako solídna tuhá kung-fu akcia, no teraz príde zásadný element – váš hrdina postupne starne a každá smrť mu pridá rôčik na veku. Takže ste istým spôsobom limitovaní koľko ráz môžete zomrieť, kým dohráte hru. Dôvodom je magický prívesok, ktorý vás síce oživí, ale za istú cenu. Keď hru začínate ako 20-ročný mladík, je to v pohode. No prídete do ťažšej kapitoly, zrazu ste v strednom veku a odtiaľ už nechýba ďaleko do staroby, kde sa cítite horšie, máte kratší ukazovateľ zdravia a hrá sa vám ťažšie. Keď máte po 60-ke, získate veľa skúsenosti, no nižšiu výdrž a niekde po sedemdesiatke vám postava zomiera. A vtedy príde esenciálna otázka – čo sa dá robiť inak a musím hrať od začiatku?
Áno, aj nie. Na jednej strane sa hrdina vyvíja, takže keď opakovane pôjdete do známych prostredí a súbojov, máte viac skúseností. Takže hra od vás očakáva, že do kapitol pôjdete znova a zvládnete ich lepšie. Za to sa potom odmení tým, že menej zomierate a kapitolu môžete skončiť v nižšom veku. To je kľúčové, lebo tú ďalšiu potom začnete rovnako. Ak ste teda prvý raz skončili záťah niekde v 45-ke, nie je to márne, ale možno ďalší pokus skončíte v 35-ke a máte viac času do konca hry. Alebo inak. Na prvé zahranie absolvujete tri kapitoly, no neskôr možno štyri. Sami si takto môžete zvážiť, ktoré súboje vás iritovali a necháte ich tak – a kde vidíte šancu uspieť a byť efektívnejší.
Kapitol je päť a majú vhodnú dĺžku na opakovanie i repete celkovej hrateľnosti. Zároveň sa výborne hrajú s estetikou a dizajnom jednotlivých prostredí. Medzi kapitolami ste vo svojom úkryte, odkiaľ vyrážate do ulíc, ale objavíte aj zákutia ako sklady, tanečný parket s efektívnymi súbojmi, potýčky v daždi a nebudú chýbať ani atmosférické chrámy či svätyne. V tomto smere si autori dizajn naštudovali výborne.
Je fajn, že na prvé zahratie vám Sifu servíruje aj kúsky príbehu, lebo spočiatku netušíte, či ste nastúpili na bežnú cestu pomsty alebo ponúkne čosi viac. Ale je tu päť bossov, päť postáv a motivácia pretrvá až do záverečných titulkov. Hoci ešte lepší príbeh by túto hru povýšil na vyšší level…
PLUSY: tuhý, ale dobrý súbojový systém, pútavý štart a skadanie príbehu, herný systém so zdravím a starnutím, štruktúra hry a opakovanie kapitol
MÍNUSY: ťažšie ovládanie, kamera nie je vždy nápomocná
Sifu vyšiel vo februári 2022 na PS5, PS4 a PC, 8. novembra 2022 aj na Switch (recenzovaná verzia).
Kamiwaza – ninja ako iný Robin Hood?
Táto hra je remakom PS2 titulu a pôvodne vyšla iba v Japonsku, takže máme unikátnu šancu objaviť jej kvality. Na dnešné pomery prináša sčasti old-school hrateľnosť a netreba sa zľaknúť ani jej grafiky – od prvých minút je cítiť, že nehráte 4K novinku, ale na druhej strane má celkom dobrý spád a hltáte jej misie celkom ľahko.
Úvod slúži ako lekcia, misia vám ukáže fintičky ako prísť do rezidencie a hladko ju vyrabovať. Musíte sa učiť ako sa ticho pohybovať, omráčiť nepriateľa, skákať do tieňov či nenápadných miest. Zbierať aj predmety a umne pracovať s batohom na chrbte. Čím viac toho zbierate, tým je ťažší a vy ste celkovo nemotornejší. Preto musíte vedieť batoh aj odhodiť, získať lepšiu pohyblivosť a napríklad skopnúť si cenný predmet zavesený na stene. Hra je v tomto smere milo naivná – dobrá kopačka v priestore a už vám padá maska do náruče. Ale je to rozhodne iný štýl, na aký ste zvyknutí z nových hier.
Táto ninja hra sa odohráva v inom prostredí i časovom rámci – vitajte v tzv. Edo perióde Japonska (medzi 1603 a 1868), kedy sa chlapík menom Ebizo najprv pretĺkal životom ako člen zlodejskej bandy a potom stal svedomitým otcom nájdenej dcéry. Žije ako stolár, vedie poctivé remeslo, ale situácia ho núti vrátiť sa na zlodejské chodníčky kvôli predraženému lieku pre dcéru Suzunu. V uliciach Mikada sa rozhodne brať bohatým a chrániť chudobných (taký japonský Robin Hood) a využiť svoje znalosti z minulého života. Nie je to áčkový scenár, ale motiváciu hrať vám rozhodne dodá.
Z veľkej časti sa hra sústredí na stealth. Takže budete sa snažiť mapovať prostredia, hľadať skrýše, byť pomerne ticho a lákať nepriateľov do pascí. Využijete rôzne pomôcky, tiene, sledujete ich pohyb a celkovo chcete mať navrch. Občas sa dá zvoliť aj šprint do bezpečia, no ťažký batoh vám vtedy už môže prekážať. Vrcholom je mechanizmus Just Stealth, kedy súčasne prejdete okolo nepriateľa, ešte ho aj okradnúť v extrémne krátkom čase. Ak nebudete pozorní a dôjde k boju, treba použiť nejaké chvaty, ale nepriatelia majú zväčša navrch. Nečakajte tu veľa súbojov a nemáte ani obrovské zdravie.
Kamiwaza je staršia hra a hoci má mapu, nie je príliš intuitívna. Akoby vás chcela zasadiť do roly nevedomého ninju, ktorý pobehuje v teréne, snaží sa nájsť cenný predmet a speňažiť ho, ale stále sa dostáva do trablov a k prekážkam. K tomu prispieva občas neposlušná kamera či rôzne sa správajúci nepriatelia, ale výsledok je, že k záveru sa nejako dostať dá. Ak budete pozorní, môžete opakovať misie, zlepšiť si hrdinu a dokonca sa príbeh vetví, má rozličné konce pre trpezlivých.
Jasné, PS2 pôvod sa podpisuje na archaickom vyznení – grafika je priemerná a favorizuje skôr Switch verziu, kde máte nižšie očakávania od textúr či kvality postáv, hlavne že je svižná, drží si 30 fps a neseká na TV, ani v pohybe. Japonský dabing pridá na atmosfére, aj hudba ju dokreslí. Ak poznáte tituly ako Tenchu či Way of the Samurai od rovnakých tvorcov, pridajte si viac stealth prvkov a viete asi čo čakať. Pre ostatných je to taká cesta späť v čase – ale spočiatku chytľavá a nie vôbec márna.
PLUSY: sympatický hrdina a jeho misia, často odľahčený herný štýl, stealth i boj v dobrej miere, príbeh a jeho vetvy
MÍNUSY: sčasti archaická hrateľnosť, priemerná grafika, občas hnevá kamera
Kamiwaza: The Way of the Thief vyšiel po 16 rokoch na PS4, Switch a PC.