Pozrite si
Pamätáte si ešte časy, keď bol 144 Hz monitor vrcholom sna každého hráča? Ten skok zo 60 Hz bol gigantický – obraz bol zrazu maslovo plynulý a myš reagovala s dovtedy nevídanou presnosťou.
Táto frekvencia sa stala akýmsi zlatým štandardom a na dlhú dobu sa zdalo, že sme našli dokonalú rovnováhu.
Technologický svet ale nespí. Po 144 Hz prišli 240 Hz a 360 Hz, ktoré si osvojila profesionálna e-šport scéna. Potom sme sa dostali do fázy, ktorá pripomína skôr sci-fi. 540 Hz, 600 Hz, 720 Hz a dokonca aj experimentálne modely s frekvenciou 750 Hz.
Obsah pokračuje pod reklamou
Normálny človek sa musí opýtať: „Na čo je to dobré?“
Je vôbec v ľudských silách vnímať rozdiel medzi 500 a 700 obrázkami za sekundu? Alebo sme sa opäť stali len divákmi v absurdných pretekoch výrobcov, ktorých jediným cieľom je mať na krabici väčšie číslo ako konkurencia?
Motor menom marketing
Nepochybne, hlavným motorom tejto naháňačky je marketing. V presýtenom trhu s hernými monitormi, kde sú si panely od rôznych značiek často podobné ako vajce vajcu, je obnovovacia frekvencia jedným z najľahšie komunikovateľných parametrov.
Je to jednoduché, merateľné a pôsobivé na prvý pohľad. „Náš monitor má 720 Hz, ten ich len 600 Hz.“ A zákazník, ktorý sa v technológiách hlbšie neorientuje, môže ľahko nadobudnúť dojem, že vyššie číslo automaticky znamená lepší produkt.
Je to teda hra, ktorú sme už videli mnohokrát. Či už to boli megapixely vo fotoaparátoch a neskôr smartfónoch, alebo gigahertze v procesoroch, história ukázala, že extrémne hodnoty jedného jediného parametra málokedy zodpovedajú reálnemu prínosu pre používateľa. Sú to preteky o technologickú nadvládu a prestíž – o to, kto môže hrdo vyhlásiť, že je naj na svete.
Je v tom aj praktický prínos?
Kľúčovým konceptom je tu tzv. zákon klesajúcich výnosov. Rozdiel medzi 60 Hz a 120 Hz je obrovský, pretože čas medzi jednotlivými snímkami klesne zo 16,6 ms na 8,3 ms. Tento skok je okamžite viditeľný a citeľný. Aj skok zo 120 Hz na 240 Hz, teda z 8,3 ms na 4,1 ms je stále postrehnuteľný, najmä pre súťaživých hráčov rýchlych FPS hier ako Valorant či Counter-Strike.
Ale čo ďalej?
Skok z 240 Hz na 360 Hz (z 4,1 ms na 2,7 ms) je už na hranici ľudského vnímania. Následný skok z 360 Hz na 720 Hz (z 2,7 ms na 1,38 ms) predstavuje rozdiel len 1,32 milisekundy.
Je možné, že absolútna svetová špička e-športu tento minimálny rozdiel v latencii pocíti. Pre týchto hráčov môže aj teoretická výhoda jednej milisekundy znamenať rozdiel medzi výhrou a prehrou v turnaji o milióny. Pre nich to nie je len o plynulosti obrazu, ale o čo najaktuálnejších informáciách, ktoré mozog dostáva.
Pre 99,999999 % z nás je však tento rozdiel prakticky nerozoznateľný. Navyše, je tu jeden obrovský háčik – máte hardvér, ktorý dokáže generovať napríklad 700 snímok za sekundu? V graficky nenáročných tituloch ako Valorant to na najvýkonnejších zostavách pri nízkych detailoch možné je, ale v akejkoľvek modernej AAA hre je to čistá utópia. A ak niekto tvrdí, že 750 Hz vás spraví automaticky lepším hráčom, tak nie, spraví vás iba ľahším o pár stovák eur. Výkon prstov a hlavy sa stále nenakupuje v gigaherzoch.
Obsah pokračuje pod reklamou
Prečo sú tieto preteky napriek všetkému dobré?
Bolo by však krátkozraké označiť celé toto snaženie len za marketingový nezmysel. Aj keď si 720 Hz monitor nikdy nekúpime, nepriamo z neho profitujeme všetci. Prečo?
Aj pre posúvanie technologických hraníc. Aby bolo možné vyrobiť takýto extrémne rýchly panel, výrobcovia musia riešiť základné problémy ako extrémne zrýchliť odozvu tekutých kryštálov, ako minimalizovať ghosting alebo ako vyvinúť elektroniku, ktorá to všetko zvládne riadiť. Tieto inovácie sa postupne dostávajú aj do lacnejších a pomalších modelov. Dnešný bežný 165 Hz panel tak má vďaka tomuto vývoju neporovnateľne lepšiu odozvu ako jeho predchodca spred piatich rokov.
Extrémne monitory vyžadujú aj extrémny výkon. To núti výrobcov grafických kariet a procesorov optimalizovať svoje produkty pre čo najvyšší počet FPS. Taktiež to tlačí na vývoj nových štandardov prenosu obrazu, ako sú novšie verzie DisplayPortu, ktoré zvládnu taký obrovský dátový tok.
Tieto technológie si môžu nájsť uplatnenie inde. Pre virtuálnu a rozšírenú realitu (VR/AR) je extrémne vysoká obnovovacia frekvencia kľúčová na potlačenie nevoľnosti (motion sickness). Výskum, ktorý je dnes poháňaný herným priemyslom, môže položiť základy pre displeje novej generácie.
Potrebujeme to? Nie. Je to pre nás dobré? Áno
Pre drvivú väčšinu hráčov sú frekvencie nad 240 Hz, a tobôž nad 360 Hz, absolútne zbytočné. Peniaze investované do 720 Hz monitora by priniesli oveľa väčší úžitok, ak by sa minuli na výkonnejšiu grafickú kartu, monitor s vyšším rozlíšením (1440p alebo 4K) alebo s lepšími farbami (OLED).
Tieto šialené preteky v hertzoch nie sú primárne o nás, bežných ľuďoch. Sú kombináciou marketingového boja, demonštrácie technologickej sily a, čo je najdôležitejšie, neúmyselného motora pokroku. Aj keď sa nad číslom 750 Hz len pousmejeme, mali by sme si uvedomiť, že vďaka tomuto šialenstvu budú naše budúce, cenovo dostupné monitory opäť o niečo lepšie. A to je v konečnom dôsledku výhra pre všetkých.
TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.