Šéf Instagramu na súde tvrdí, že sociálne siete nie sú „klinicky návykové“

Meta sa tento február ocitla naraz v dvoch veľkých súdnych procesoch, v ktorých jej žalobcovia vyčítajú rovnakú vec: produktové rozhodnutia na Facebooku a Instagrame podľa žalobcov pomáhajú vytvárať kompulzívne používanie a u časti ľudí zhoršujú psychické zdravie.

Obrana firmy však stojí na jednoduchej línii – výraz „závislosť na sociálnych sieťach“ podľa nej nie je správny a v klinickom zmysle ani neexistuje.

Prvý spor prebieha v Novom Mexiku, kde štátna generálna prokuratúra tvrdí, že Meta svojimi mechanikami a nastavením platformy prispela k poškodeniu detí a dokonca uľahčovala ich zneužívanie. Druhý sa odohráva v Los Angeles, kde mladá žena vystupujúca pod iniciálami K.G.M. žaluje Meta a ďalšie firmy za to, že dizajn ich aplikácií v nej podporil návykové používanie a následne aj problémy ako úzkosť, depresiu či body dysmorfiu. Ide o takzvaný „bellwether“ prípad, ktorého výsledok môže naznačiť smer ďalších žalôb, ktorých v USA pribúda.

V Los Angeles už vypovedal šéf Instagramu Adam Mosseri. Podľa New York Times na súde odmietol, že by sociálne siete boli „klinicky návykové“ a prirovnal to k tomu, ako sa ľudia vedia „zaseknúť“ na dobrom seriáli. Zároveň tvrdil, že Instagram funkcie pre mladých testuje a zavádza ochranné prvky, napríklad obmedzenia obsahu či nočné tlmenie notifikácií.

V Novom Mexiku zasa Meta vytiahla tvrdší argument. Jej právnik Kevin Huff porote povedal, že „závislosť na sociálnych médiách neexistuje“, lebo tento pojem nie je v DSM, diagnostickom manuáli používanom v USA. Keďže táto diagnóza nie je oficiálne pomenovaná, firma sa snaží spochybniť, že vôbec existuje problém, ktorý by súd mal riešiť ako „závislosť“.

Americká psychiatrická asociácia (APA) však uviedla, že sociálna mediálna závislosť síce nie je v DSM-5-TR vedená ako diagnóza, čo však neznamená, že neexistuje. Výskumníčka psychofyziológie Tania Moretta upozorňuje, že diagnostické manuály skôr formalizujú konsenzus, než aby určovali hranice toho, čo môže byť klinicky významné. Podľa nej už existujú dáta, že porucha používania sociálnych médií sa u časti ľudí spája so zmenami v systémoch odmeňovania a regulácie impulzov a s reálnymi dopadmi na fungovanie, od spánku po školu, prácu či psychickú pohodu.

Dôležitou poznámkou je, že ani kritici netvrdia, že „závislí“ sú všetci, ktorí na sociálnych sieťach trávia voľný čas. Podstatou sporu je, či platformy vytvárajú prostredie, ktoré zvyšuje riziko problémového používania u zraniteľnejších skupín a či sú firmy zodpovedné za to, keď k tomu prispievajú konkrétne dizajnové rozhodnutia (nekonečný feed, odporúčacie algoritmy, notifikácie, filtre, optimalizácia na čas v aplikácii).

V procesoch sú práve z tohto dôvodu kľúčové interné dokumenty. V prípade v Los Angeles sa riešili aj diskusie o skrášľovacích filtroch, ktoré napodobňujú estetické zákroky a môžu posilňovať nespokojnosť s telom u mladých. V interných materiáloch mali manažéri varovať, že uvoľnenie pravidiel bude vyzerať ako uprednostnenie rastu pred zodpovednosťou. Napokon však firma obmedzenia zrušila a žalobcovia to používajú ako príklad toho, ako sa bezpečnostné riziká v praxi vážia proti rastu produktu.

Meta medzitým tvrdí, že v prípade K.G.M. boli jej ťažkosti spôsobené najmä rodinnou situáciou a traumou, nie sociálnymi sieťami. Z právneho hľadiska je to zásadná línia obrany. Ak sa podarí presvedčiť súd, že príčina leží inde, zodpovednosť za škodu sa rozpadne. Na druhej strane žalobcovia stavajú na tom, že aj keď sociálne siete nie sú jediný faktor, môžu byť významným zosilňovačom, najmä pri mladých ľuďoch.

V najbližších dňoch má v Los Angeles vypovedať aj Mark Zuckerberg. Obe konania budú pokračovať ešte niekoľko týždňov a sú len začiatkom širšej vlny. Meta čelí ďalším žalobám od štátov aj školských obvodov.