Pozrite si
Pred pár rokmi som sa snažil vysvetliť ako je to s SD kartami a ich komplikovaným, ba až nekonečným pomenovaním. Keďže tento článok dodnes vyhľadávate, je dobré ho obnoviť a vysvetliť nové skratky. Tie totiž z 5 rokov pribudli a nie je ich málo.
Takže poporiadku… „Štandard SD, teda Secure Digital bol predstavený koncom roka 1999 spoločnosťami ako Panasonic, SanDisk či Toshiba ako náhrada za MMC karty. Až neskôr vznikla spomínaná SD Association, ktorá združuje už omnoho viac výrobcov, hovorí sa okolo čísla tisíc. Mimochodom, členské v SD Association je 2 000 USD ročne.“ Toto už poznáte a ak náhodou nie, kliknite na náš starší článok, kde je všetko okolo SD kariet vysvetlené.
SD asociácia však pravidelne upravuje štandardy a vyvíja nové. Aj preto už dnes nemáme iba SD, SDHC či SDXC, ale už aj SDUC karty.
V tomto prípade toto označenie upravuje maximálnu veľkosť karty.
- SD karty majú do 16 GB.
- SDHC (Secure Digital High Capacity) môžu disponovať kapacitou do 32 GB.
- SDXC (Secure Digital eXtended Capacity) môžu mať do 2 TB.
- SDUC (Secure Digital Ultra Capacity) môžu mať od 2 do 128 TB.
To sú popisy týkajúce sa veľkosti. Popisy týkajúce sa rýchlosti čítania a zápisu sú rozdelené na niekoľko sekcií. Základné delenie je rímskymi číslicami.
- SDHC, SDXC a SDUC karty môžu byť aj bez dodatočného označenia a ich maximom je 25 MB/s.
- SDHC, SDXC a SDUC s dodatkom I alebo UHS-I dokážu prenášať dáta rýchlosťou do 104 MB/s.
- SDHC, SDXC a SDUC s dodatkom II alebo UHS-II dokážu prenášať dáta rýchlosťou do 312 MB/s.
- SDHC, SDXC a SDUC s dodatkom III alebo UHS-III dokážu prenášať dáta rýchlosťou do 624 MB/s.
- Vrcholom sú SDHC, SDXC a SDUC s dodatkom EX I alebo Express I, ktoré dokážu prenášať dáta rýchlosťou od 985 do 3 940 MB/s.
Rýchlosti v tomto prípade závisia od typu zbernice:
-
-
-
- PCIe Gen.3×1 zvláda 985 MB/s
- PCIe Gen.4×1 zvláda 1 970 MB/s
- PCIe Gen.3×2 zvláda 1 970 MB/s
- PCIe Gen.4×2 zvláda 3 940 MB/s
-
-
Toto sú však iba teoretické rýchlosti, ktoré závisia od konkrétneho typu zberníc. V praxi také rýchlosti nie je možné dosiahnuť.
Realistickejšie sú na tom označenia Class, UHS a VSC.
V prvom, dnes už starom delení poznáme SD Class 2, 4, 6 a 10. Toto bolo to najjednoduchšie delenie aké kedy existovalo. Čísla jednoducho znamenali minimálnu rýchlosť zápisu (v MB/s), teda takú, akú karta s takýmto označením musela dosiahnuť.
To neskôr vystriedalo označenie SD UHS, na kartách značené ako U s 1 alebo 3 vo vnútri. 1-tka znamená rýchlosť 10 MB/s, 3-ka znamená rýchlosť 30 MB/s.
V roku 2016 prišlo nové označenie SD VSC, na kartách označené ako V a číslo pri ňom. Poznáme V6, V10, V30, V60 a V90. Každé z čísiel hovorí o minimálnej rýchlosti zápisu na kartu v MB/s.
Historicky boli na kartách ešte označenia napríklad 144x, 1000x apod. Toto označenie na dnešných kartách existuje už len pre marketérov, lebo veľké číslo vraj predáva. Prax je iná. Pre vysvetlenie: „Kedysi, keď svetu vládli CD, označovalo toto číslo to isté, čo u CD-ROM mechaník. Ak si pamätáte, boli mechaniky 4x, 8x, 16x, 24x apod. Číslo udávalo, akou rýchlosťou dokáže mechanika čítať či zapisovať na CD. 1x = 0,146 MB/s. Na kartách je toto číslo ale väčšie.“
Po novom, tiež od roku 2016 SDA predstavila aj štandard SD Application Performance Class – A1 a A2. Karty s týmto označením (microSD karty) musia v prípade triedy A1 spĺňať minimálne 1 500 IOPS (Input/output operations per second) pre čítanie a minimálne 500 IOPS pre zápis, pričom rýchlosť zápisu musí byť minimálne 10 MB/s.
SD A2 karty musia zvládať 4 000 IOPS operácií pri čítaní a 2 000 IOPS pri zápise a minimálne 10 MB/s rýchlosť zápisu.
Zdroj