Returnal je fascinujúca sci-fi akcia, kde stále umierate a svet sa vždy zmení

Returnal je hra s inou štruktúrou a konceptom, aké bežne poznáte. Jej hrdinka Selene sa v intre hry rúti z orbitu vo svojej rakete a s rachotom dopadá na planétu. Veľa o destinácii nevie, takže sa postupne hýbe vpred a objavuje nové formy života.

A väčšina sa netvári úplne vábne – naopak, ide jej po krku. Aj také tie chápadla visiace z výšky vás sami od seba drapnú a prisúvajú k sebe, ale môžete z nich ľahko odskočiť na neďalekú plošinu. Zvyknite si, je to jeden zo spôsobov ako sa dostať na zdanlivo nedotknuté miesta.

Nebezpečenstvo tu však číha neustále – ten strach z neznámeho sa prenáša priamo na vás, čo je prvá devíza hry. A kto nič nepozná, ľahko umiera – napríklad prvý raz som umrel, lebo som na dne jazierka videl zelený predmet, čo mi mohol doplniť život. Namiesto toho… prvá smrť.

Bojuj. Zomri. Štartuj znova.

Raketa sa rúti k zemi, havaruje a hrdinka začína kde minule. Ak milujete poctivé sci-fi ako Votrelec alebo novšie kusy ako Prometheus, môžete nadobudnúť pocit, že autori sú na tom rovnako a konečne vám dodajú hrateľnú verziu cudzích svetov Ridleyho Scotta.

Hrdinka Selene netuší o planéte Atropos nič a ako sa hýbe vpred, odhaľuje jej jednotlivé časti a najmä sa snaží nájsť záhadný signál. Táto úloha vás ženie a je iskierkou nádeje, aby ste sa nezbláznili, že sa iba motáte v neznámom prostredí.

Rýchlo nájdete prvú nahrávku – a budete počuť svoj hlas. Je to zvláštne, no možno vám poradí, čo sa na tomto mieste stalo. Neskôr nájdete aj nejednu svoju mŕtvolu – zrejme ste sa k tomuto bodu dostali aj vtedy, ale kvôli niečomu ste zomreli. Bill Murray zažíval svoj deň Na Hromnice o deň viac, Tom Cruise bol Na hrane zajtrajška a Selene má svoj Returnal. Rovnaký štart, ale šanca ísť inou cestou.

A to platí doslova. Returnal totiž pri každom hraní štartuje od rakety a prvá lokalita je síce rovnaká, no už za prvými dverami čaká iný svet. Každý váš pokus vás prevedie totiž iným svetom – podobne ako kedysi Diablo, aj Returnal mení prostredia, takže netušíte, čo vás čaká za ďalšími dverami.

Na rozdiel od Diabla dokonca nemá ani toľko pevných bodov. Svet je rozdelený na šesť biómov, pričom každý končí u ťažkého bossa – to je jediná istota, že niekde čaká boss. Ale zatiaľ čo niekedy k nemu prídete za 10-15 minút, inokedy môžete hľadať dvere s ním aj 40 minút.

Keď autori hrajú dizajnovú ruletu

Počas vášho opakovaného putovania zistíte, že hra strieda určitý typ miestností. Niektoré sú pasívne, iné obsahujú veľa aktívnych prvkov i nepriateľov. Často sa rozprestrú na obrovskej ploche a mapa vám ukáže buď jeden alebo viaceré východy. Farebne odlíši, že zelené sa týkajú hlavnej línie (a skôr vás dostanú k bossovi), zatiaľ čo tmavomodré sú dobrovoľné.

Hlavné i vedľajšie miestnosti nemusia obsahovať akciu – niekedy obsahujú iba teleport. V jednom bióme ich môže byť aj deväť a môžete sa medzi časťami rýchlo presúvať. Často však obsahujú miestnosti rôzne pasce, ktoré nedokážete zničiť – rôzne druhy laserov, zbraní, lúčov. Nehovoriac o láve či pascách. Ale nájdete tu aj predmety na zber či rastliny, ktoré sa dajú sekať.

Aj po 10 dňoch hrania je prekvapivé, že stále nájdete nový typ miestnosti: už som myslel, že poznám všetky a zrazu sa objavil typ, kde veža vysiela zelené vlny, čo majú skvelý vplyv na nepriateľov: dajú im punc nezraniteľnosti! Takže pálite do nich a zdravie neklesá. Jasné, že takú vežu treba zničiť ako prvú, lebo sa nepohnete ďalej.

Mapa je veľká pomôcka v orientácii v celom bióme – ale v priestore sa orientujete sami. A keď dôjde na akciu, efekt náhody sa prejaví ešte vo väčšej miere. Nepriatelia na vás skáču z rôznych pozícií, raz ich je päť, inokedy osem či desať. Len niektoré miestnosti sú akoby fixné v tom, že viete odkiaľ sa rúti beštia. Inokedy sa nestačíte diviť, že sa na vás valí 20 orbov či lúč, ktorý ukrutne zrazí zdravie. Páliť do nepriateľa sa dá ľahko (ak sa neprehreje zbraň), ale keď ich je päť naraz, je to ťažšie.

Hlavný tip pre každého: nestáť, ale neustále byť v pohybe, lebo vás nejaká rana dostane. Returnal nemá typ akcie, kde sa skryjete a budete páliť. Musíte byť v pohybe, inak schytáte. Frenetická akcia poteší milovníkov adrenalínu, lebo neraz budete stláčať ovládač intenzívne: občas je to buď alebo. Ak rana zasiahne nepriateľa, prežijete dlhšie. Ak nie, raketa sa rúti k zemi, havaruje a hrdinka začína kde minule.

Pre rýchlikov či poctivcov?

Možno si poviete, že ak miestnosti spoznáte, budete sa rútiť iba k bossovi, dobrovoľné vynecháte, tak je to správna cesta. Môže byť a nemusí. Dobrovoľné miestnosti sú ako ruleta: niekedy obsahujú cenné predmety alebo lepšie zbrane, no inokedy za cenu piatich nepriateľov, ktorí na vás vyskočia.

Začínate totiž s obyčajným kvérom, ale nájdete lepšie – udávajú stupeň levelu, majú isté vlastnosti, ale môžete mať vždy iba jednu, takže si treba dobre zvoliť podľa kadencie či bonusov. Zbraní je veľa, rovnako aj rôznych power-upov, ale pozor, tento svet má drsné prekvapenia.

Zbierate desiatky predmetov rôznych farieb. Modré sú technické, zelené dodávajú zdravie, žlté nabijú istú menu, ktorú si môžete meniť za cenné predmety. Naraz môžete mať jednu zbraň, jeden predmet či jeden bonus (pozor, aj život navyše, čo mimoriadne poteší). Ale sú tu aj fialové predmety s kliatbou – niekedy neurobí nič, inokedy vám dá hendikep typu dlhšie nabíjanie úskoku či polovičnú kadenciu zbrane.

Našťastie je tu šanca, ako sa kliatby zbaviť – niečo zozbierať, tri razy niekoho zahlušiť mečom a pod. Oplatí sa zbierať aj prekliate predmety? Ako kedy – boli pokusy, kedy som ich nebral, inokedy som skúšal či nedostanem lepší bonus. Nikdy neviete, čo vás čaká. Jedine, že tri kliatby = koniec. Ešte sa hlásia o pozornosť aj paraziti: zoberiete ich a zväčša dajú bonus či troška vás vyliečia. Väčšinou…

Za každý skalp silný adrenalín

Samotná akcia je rýchla, dynamická a vyžaduje spomínaný pohyb. Aj úskoky. Či výskoky. Využíva však skvelú motiváciu prečo neostať stáť a neutŕžiť rany. Za každého zahlušeného nepriateľa sa zvýši adrenalín. Za troch o celý stupeň – a v hre je päť stupňov. Každý vyšší stupeň znamená lepšiu silu či bonus, o ktorý nechcete prísť.

A tu vzniká nervydrásajúci prechod – ak máte adrenalín 4,0x, stačia ešte tri zásahy a budete na top leveli. Ale ak vás aj na 4,0x úrovni trafí jediná modrá guľa, padáte na nulu a dvanásť zabití bolo zbytočných. A nie je nič horšie ako keď pred dvermi bossa prídete o takú výhodu – hoci o úroveň 5,0x môžete prísť aj pri prvom zásahu bossa a to je rovnako trpké.

Hra však nemá iba veľkých bossov a bežných nepriateľov. Často sú nepríjemní aj menší bossovia: rýchli, drzí, často opradení štítom, ktorý treba preseknúť mečom a majú kopu zdravia. Proti nim sa ťažko bojuje, najmä keď je okolo päť ďalších beštií – potrebovali by ste sa sústrediť len na protiváka a do toho sa vám motá kopec iných.

Či len páli gule z diaľky – niekedy na obrazovke vzniká riadna svetelná mela, ale to patrí k hre. Vašu výzbroj netvorí len zbraň, nájdete aj silný meč, no švihanie si tiež pýta istý čas. A zo zbrane pálite menšie rany a raz za čas alternatívnu šajbu – ale tá sa dlho nabíja.

Ťažké na jeden záťah?

Aj po dvoch týždňoch ma Returnal stále baví, lebo odhalí čosi nové. No zároveň má vlastné prekliatie – ukrutnú obtiažnosť, ktorá nesadne každému. Returnal totiž neukladá hru: musíte ju zmastiť na jeden beh. Síce vám radí, že si môžete zapauzovať konzolu, ale niekedy to nestačí. Záťah môže trvať aj dve hodiny, po ktorom zomriete a neostane vám takmer nič.

Jediné, čo hra ukladá, sú kľúčové schopnosti (meč, likvidácia bariér), dejové body, nahrávky alebo runy. Ale všetko ostatné sa generuje nanovo a idete od nuly. Returnal nemá levely – a na začiatku je vždy len základná zbraň. Nemáte Ether alebo iné chuťovky, aby ste si ich vymenili za bonusy.

Hoci v Returnal nezomieram tak často ako v Dark Souls či iných tuhých hrách, dáva zabrať – a smrť možno mrzí ešte viac. Niekedy príde po lacnej chybe, inokedy v neželanej chvíli, kedy sa v situácii už nič iné nedalo robiť. Returnal je akčný sci-fi horor, kedy sa niekedy bojíte, čo na vás vyskočí alebo kde mľaská čosi podozrivé. Nehovoriac o záhadnom dome a rozličných scénach. Ale smrť mrzí vždy.

3D Audio a DualSense v rukách

Šestica biómov strieda rozličné prostredia, kde sa môže výkon PlayStation 5 parádne vybúriť. Osobne ma fascinuje už prvý: tajomný les/tmavá džungľa, druhým je púšť a neskôr príde ľad s pevnosťou. Grafika je detailná a prostredia sa dajú sčasti ničiť, čo zistíte v zápale akcie. Chcete sa schovať za stĺp, ktorý možno rozstrieľate vy alebo nepriateľ.

Napätie je prítomné v každom prostredí, pocit z neznáma ešte viac umocňuje 3D audio – je to jedna z mála hier, kde som domáce kino vymenil za slúchadlá. Zvuk autenticky prenáša atmosféru klaustrofobického skafandra a tajomna. Do toho pazvuky, šplechot či bublanie alebo rázna akcia a škrekoty. Užijete si to naplno a neraz som sa strhol ako pri horore.

Returnal využíva výborne aj DualSense ovládač. Okrem toho, že nasadí rôzne signály (môj favorit je nabíjanie alternatívneho módu zbrane, kedy zvreští a zavibruje), simuluje výborne prostredie. Dážď sa prenáša do ovládača a na prsty. Aj nabíjanie zbraní máte v rukách a viaceré stupne stláčania triggerov sú niečo odlišné a stále novátorské. Kombo slúchadlá+DualSense prispeje k izolovanej astronautke. Možno vás po čase efekty omrzia a DualSense vibruje často, ale rozhodne je to krok vpred.

A predsa mám pocit, že Returnal napriek chvále nesadne každému a bude nejedného hráča iritovať systémom. Je ťažký, chýbajú mu klasické levely či ukladané pozície. No zároveň si uplietol bič, lebo generovanie prostredí je ako ruleta. Môžete mať šťastie a za 15 minút zozbierate skvelé predmety a darí sa vám ísť vpred. A potom máte smolu, lebo vás dorazí nečakaný nepriateľ za 10 sekúnd. Áno, toto patrí do podžánru roguelike, kde idete od začiatku, ale tu často o vás rozhoduje náhoda. Je to fér?

Pocit z postupu je občas márnivý

Navyše osobne bojujem aj s klasickou videohernou dilemou a atribútom PzP: pocitom z postupu. Kým zbierate nové nahrávky, objavujete niečo iné a hra má stále to tajomné čaro, je skvelá. Ale môže prejsť do rutiny, kde zistíte, že ste jeden večer hrali dve-tri hodiny a nedostali sa nikam ďalej. Bolo to slušné repete, inak zložené prostredia, ale päť dní trčíte pred tretím bossom. A budete tam aj o tri týždne?

Ak viete do čoho pôjdete, máte radi prechádzanie hier so zaťatými zubami na veľa pokusov a núkate ochotu sami sa učiť (a nebodaj ľúbite Souls hry, Bloodborne, Ni-Oh), čaká vás parádna exkluzivita. Je to titul, kde je veľa originality a osobitý zážitok – a to sa cení. Hra roka to asi nebude, ale v pamäti ostane dlho. A možno poteší tých, čo si každý deň hodinu zastrieľajú v inom svete a zacyklení sa ani nepohnú ďalej.

Distribútor: Sony
Cena: 70 EUR