Ghostwire: Tokyo sa odohráva v japonskej metropole a už za prvú polhodinu stihne naservírovať toľko nečakaných scén, že sa čudujete, prečo aj iné hry nemajú taký dravý rozbeh. Intro začína na ikonickom námestí pri železničnej stanici Shibuya, kde mal hlavný hrdina Akito autonehodu. Sympatický hrdina bol na ceste za sestrou do nemocnice a už aj na sklonku života, keď do neho vstúpila nová entita. Najprv nemá ani meno, neskôr sa predstaví ako KK a má svoj cieľ. Lenže na Shibuyu sa zniesla sivá hustá, smrteľná hmla, v ktorej kráčajú zástupy mŕtvych s dáždnikmi a neoplatí sa im postaviť do cesty. KK ich volá Návštevníci a neskôr s nimi budete môcť bojovať, no zatiaľ sa snažíte upaľovať do nemocnice za sestrou. Po uliciach sa váľajú mobilné telefóny opustené ich majiteľmi, na displejoch svietia aj nedokončené správy.
Čistá japonská hrôza
V samotnom špitáli sa zoznámite so svojimi možnosťami – nie ste úplne bezbranní, ovládate rôzne elementárne útoky ako vietor, silu či vodu a snažíte sa dostať k sestre na štvrté poschodie. Už po ceste sa kríži realita s bizarnými výjavmi ako celá chodba v plameňoch a v izbe sa nad dievčaťom krčí zvláštny chlapík v maske, na čo sa zmení realita a pridajú sa aj ďalšie postavy. No keď celá sekvencia skončí, ostáva Akito v prázdnej izbe a s KK sa dohodnú, že nebudú špekulovať a pôjdu za svojim cieľmi. Ten Akitov spočíva skôr v záchrane sestry, ale KK zrejme snuje pomstu.
Mytológia Ghostwire: Tokyo naplno vychádza z japonských reálií a čím viac ich poznáte, tým viac si vychutnáte viaceré prvky. Môžu to byť napríklad dizajny japonských duchov (yokai) alebo postáv – ľudia bez tváre s dáždnikmi sú ikonickí predstavitelia japonského človeka z veľkomesta. Ale nájdete aj iné príšery a stret s nahnevanými duchmi býva často náročný, najmä v prvých kapitolách, keď ešte nemáte toľko schopností.
Tokio v nádhernom démonickom šate
Na hre je fascinujúce spracovanie Tokia. Japonská metropola sa objavila v mnohých hrách, ale Ghostwire: Tokyo hneď od začiatku nasadí skvelý element – a mesto takmer vyľudní. Sú tu pasáže, kedy sa prechádzate sami po miestach, kde bežne prejdú milióny ľudí denne a aj nejedna hra ho tak zobrazuje. Ale tu sa zrazu prechádzate ako posledný človek po veľkom svete, kde môžete hľadať predmety, snoriť po stánkoch alebo narážať na sprievody duchov. Sú tu ikonické miesta ako križovatka Shibuya, ale postupne nájdete ďalšie. Putujete po meste, ale zároveň sa často utiekate aj do interiérov ako je tá nemocnica v úvode či fiktívnych miest.
Tokio je spracované ako otvorený svet, ale postupne si ho sprístupňujete. Takže na začiatku máte iba jednu ulicu, neskôr možno dve a potom sa objaví element známy z iných hier – keď prídete k japonskej bráne torii a vyčistíte ju, zrazu sa hmla nad istou časťou mesta rozplynie a môžete putovať pokojnejšie, bez obáv, že vás samotná hmla začne zraňovať alebo idete k presile nepriateľov. A Tokio pri objavovaní využíva všetky svoje elementy a kontrasty zo skutočných reálií – mrakodrapy sa miešajú s parkami či maličkými chrámami v centre veľkej štvrte, neónové plochy a večne vysvietene ulice často ovlaží padajúci dážď, atmosféra je parádna.
Magické boje s démonmi
Veľkú časť potuliek budete bojovať a tu sa môžete pripraviť na zaujímavé mechanizmy. Kúzlite elementy vetra, vody či ohňa a snažíte sa ich mieriť na duchov či príšery, pričom sa snažíte poznať ich slabiny. Neraz potrebujete aj päť-šesť rán a potom treba nasadiť záverečný útok, ktorým získate jadro monštra. Na kúzlenie potrebujete muníciu, ktorú zbierate z predmetov vo svete – spoznáte ich ako podozrivo blikajúce predmety, podídete k nim a ste nabití na určitý čas. Na forme mágie a jej elementov je postavený celý systém súbojov, ale aj vylepšovania postavy – získate viac zdravia, vyššiu rýchlosť, silnejší zásah alebo aj plošné údery. Ste démonický kúzelník, ale nejeden súboj je napínavý až do konca. Netreba zabúdať ani na obranu, ktorá vám často pomáha pri náletoch príšer alebo sa môžete pokúšať o perfektne naplánované protiútoky.
Ako sa svet otvára, tak vás bude čoraz častejšie lákať na prieskum a odbočky z príbehovej línie. Tá je štandardná, má svetlé chvíľky a najmä výborné postavy. Ale otvorený svet, kde pribúdajú ikony obchodov, chuť odkryť celé mapy alebo ísť zbierať peniažky či plniť vedľajšie misie je veľká. Aj v nich sa venujete démonom či iným postavám, snažíte sa im pomôcť – niekedy odhalíte iba predmety, inokedy rôzne záhady, ktoré niekomu prekážajú alebo zdroje. Výhoda vedľajších misií je, že sú krátke – niekedy so štipkou deja, inokedy iba bojové nasadenie a občas musíte niekoho sledovať a správne časovať pohyby.
PS5 s fajnovými vychytávkami
Ghostwire: Tokyo má na recenzovanej PS5 verzii až päť módov, pričom veľmi lákavý bude Quality Mode s ray tracingom, kde sa zúročia všetky možné odlesky svetiel, neónov či vody na chodníkoch. Performance je lepší pre vyšší framerate. Náramná štylizácia priamo láka využívať aj Photo Mode – ako vidíte z okolitých obrázkov, niektoré momenty si priamo pýtajú rámik a spomienku na potulky Tokiom.
Ale hru treba rozhodne vyzdvihnúť za zvukovú stránku. Zvuk je jednak perfektne namixovaný, hudba dobre vložená a najmä dialógy využívajú také nuansy, že jedna postava rozpráva iba z bežného reproduktoru, ale iný hlas využíva stredný reprák a DualSense zároveň a pod. Umocňuje to pocit, že hrdina požičal telo niekomu inému a ten hovorí cez vás. A nechýbajú ani solídne spracované vibrácie.
Ghostwire: Tokyo je zvláštna akčná hra. Ale rozhodne ide o jeden z najoriginálnejších a najzábavnejších titulov roka. Má osobitý štýl, pútavý svet, iné súboje a najmä osadenstvo v príbehu i medzi protivníkmi. Príbeh zaberie 10-15 hodín a okrem toho môžete stráviť raz toľko času ostatnou náplňou. Hra nesadne každému, ale originálne poňatie sa cení.
Komentáre k článku