Radia Perlman je naozaj prezývaná „Matka internetu“ aj kvôli tomu, že zohrala kľúčovú úlohu pri vývoji technológií, ktoré dnes tvoria základ internetu. Konkrétne vynašla Spanning Tree Protocol (STP).
Hoci nemusíte vedieť na čo je STP protokol, mali by ste vedieť aspoň to, že je dôležitý pri komunikácii cez internet. Bez neho by internet prakticky nebol tým čím je dnes.
Radia Perlman (1951) je americká počítačová programátorka a sieťová inžinierka, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri vývoji technológií, ktoré dnes tvoria základ internetu. Hoci jej najznámejším vynálezom je STP, vynašla aj viacero ďalších zaujímavých vecí technologického sveta.
Radia Joy Perlman sa narodila 18. decembra 1951 v Portsmouthe v americkom štáte Virgínia, vyrastala v časti Loch Arbour v New Jersey, kde prežila väčšinu svojho detstva. Odmalička mala blízko k technológiám a počítačom, hoci v 50. a 60. rokoch minulého storočia to ešte počítače veľmi neboli. Obaja Perlmanovej rodičia totiž pracovali ako inžinieri pre americkú vládu. Jej otec sa venoval radarom (žeby odtiaľ pochádzalo jej meno?) a matka bola matematička, ktorá pracovala ako… počítačová programátorka.
Aj vďaka rodičom ju od mala fascinovala matematika a prírodné vedy, v ktorých vraj excelovala. Zároveň však hrala na klavíri či dokonca lesnom rohu. Zaujímavé je, že programovanie ako také ju od mala nelákalo, to ju akosi chytilo až na strednej škole. Ako jediná žiačka v triede totiž absolvovala kurz programovania a následne začala uvažovať o kariére v IT oblasti.
Vďaka výborným výsledkom po strednej škole (v 1969) nastúpila na slávny Massachusettský technologický inštitút (MIT), kde začala študovať matematiku. Počas štúdia si ale vybrala aj kurz fyziky, kde sa naučila programovať. Už o dva roky neskôr dostala prvú prácu na čiastočný úväzok ako programátorka v laboratóriu LOGO na MIT, kde programovala softvér. O rok neskôr získala bakalára, v roku 1976 magisterský titul z matematiky.
Vynálezy
Jedným z prvých veľkých úspechov bol jej vlastný systém a programovací jazyk TORTIS (Toddler’s Own Recursive Turtle Interpreter System), ktorý bol vraj prístupný pre deti už od 3,5 roka. TORTIS učil deti programovať pomocou vzdelávacieho robota nazývaného Turtle. To pritom stihla ešte počas štúdia na MIT!
Po ukončení MIT, teda v roku 1976, Radia Perlman nastúpila do spoločnosti BBN Technologies, kde sa začala venovať návrhu sieťových protokolov. V roku 1980 prešla do firmy Digital Equipment Corp. (DEC), aby navrhla smerovací algoritmus pre sieť DECnet. Jej návrh, ktorý bol pritom prijatý ako medzinárodný štandard IS-IS (Intermediate System to Intermediate System), sa stále používa vo veľkej časti internetovej chrbtice. Predchádzajúci smerovací protokol bol totiž vyvinutý pre veľkosť siete ARPANET, čo bolo iba niekoľko stoviek smerovačov, a tak nebol schopný fungovať v neustále sa rozrastajúcich sieťach.
Najväčším úspechom Radie Perlman, vďaka ktorému ju pozná azda každý študent IT, je datovaný do roku 1984. V tom čase ešte stále v spoločnosti DEC vyvyinula tzv. Spanning Tree Protocol (STP). STP je pritom sieťový protokol, ktorý zabezpečuje, aby sieť zostala nakonfigurovaná tak, aby sa dáta doručili vždy, keď ich používateľ alebo stroj vyžaduje. Funguje ako distribuovaný algoritmus, ktorý pomáha sieťovým mostom automaticky sa prispôsobiť zlyhaniam liniek alebo inštalácii nových mostov v topológii počítačovej siete na úrovni dátového spojenia. V čase svojho vývoja umožňoval architektúry typu „plug and play“, do ktorých bolo možné inštalovať ďalšie prepínače bez vytvárania sieťových slučiek.
STP rieši problém slučiek v sieťach Ethernet, ktoré by mohli spôsobiť kolaps siete. Algoritmus STP identifikuje a blokuje redundantné cesty v sieti, čím zabezpečuje, že medzi ľubovoľnými dvoma uzlami existuje iba jedna aktívna cesta. Tým sa zabráni nekonečnému obiehaniu paketov v sieti a zabezpečí sa stabilita a spoľahlivosť siete. Bez neho by sieťové slučky spôsobovali pomalé a nestabilné internetové pripojenie, ba dokonca zlyhanie siete.
Zaujímavosťou je, že Radia Perlman vnímala pomenovanie „Ethernet“ ako nepresné a preferovala termín „Etherlink“. Dôvod? Podľa nej Ethernet nie je celá sieť, ale iba jej spojovací článok. Toto má ukazovať, ako detailne o sieťach dokázala rozmýšľať.
V roku 1993 Perlman odišla zo spoločnosti DEC, pričom pár rokov pracovala v spoločnosti Novell, až kým v roku 1997 neprešla do Sun Microsystems. Tu sa špecializovala na sieťovú bezpečnosť, pričom opäť pracovala s STP. Cieľom mal byť robustnejší a stabilnejší STP protokol a mal umožňovať vytváranie optimálne cesty medzi bodmi v sieti. Podarilo sa. Perlman sa tiež významne podieľala aj na vývoji v oblasti sieťovej bezpečnosti. Jej príspevky zahŕňajú modely dôvery pre infraštruktúru verejných kľúčov, expiráciu dát a distribuované algoritmy odolné voči škodlivým účastníkom.
Radia Perlman neskôr vylepšila Ethernet založený na spanning tree navrhnutím ďalšieho protokolu TRILL (TRansparent Interconnection of Lots of Links), ktorý zas umožňuje Ethernetu optimálne využívať šírku pásma. TRILL je nástupcom STP a umožňuje efektívnejšie smerovanie paketov pomocou smerovacieho protokolu IS-IS. TRILL bol štandardizovaný Medzinárodnou organizáciou pre štandardizáciu a stále ho používajú poskytovatelia internetových služieb. Okrem STP a TRILL pritom Perlman pomáhala aj s navrhmi a štandardizáciou sietí, napríklad na vylepšenie robustnosti, škálovateľnosti a jednoduchšej správe smerovacích protokolov.
Radia Perlman počas svojej dlhej kariéry získala viac ako 200 patentov, z toho 40 počas práce v Sun Microsystems. Perlman pôsobila aj ako profesorka na Harvardskej univerzite a Washingtonskej univerzite. Napísala dve knihy – Interconnections: Bridges, Routers, Switches(1999) a Network Security: Private Communication in a Public World (2022), ktorú napísala spolu s Charlie Kaufmanom a Mikeom Specinerom.
Radia Perlman inšpiruje
Perlman získala počas svojej kariéry množstvo ocenení. V roku 2006 získala cenu za celoživotné dielo od USENIX a v roku 2010 od SIGCOMM, špecializovanej skupiny Asociácie pre výpočtovú techniku zameranej na dátovú komunikáciu. V roku 2014 bola uvedená do Siene slávy internetu a v roku 2016 do Národnej siene slávy vynálezcov. V roku 2004 ju zas Silicon Valley Intellectual Property Law Association vymenovala za Vynálezcu roka.
Radia Perlman je významnou osobnosťou nielen vďaka svojim technologickým inováciám, ale aj ako žena vo vede. V 70. rokoch 20. storočia, keď sa začínali formovať siete a technológie, ktoré dnes tvoria internet, bola jednou z hŕstky žien zapojených do tohto procesu. Svojím úspechom a prínosom pre technologický svet tak môže byť inšpiráciou pre mladé dievčatá, ktoré sa zaujímajú o vedu a technológie.
„Ak zlepšíte prostredie pre všetkých, bude lepšie aj pre ženy,“ povedala Perlman v jednom rozhovore. Apeluje tým na to, aby sa vo vede objavovalo viac žien. Jej príbeh ukazuje, že úspech v technologických oblastiach nie je obmedzený na ľudí s určitým typom osobnosti.