Programovať za vás bude AI. Rozumieť jej kódu sa však naučte sami

Každý majiteľ smartfónu mal už raz pocit, že má miliónový nápad na aplikáciu, akú svet ešte nevidel. Kedysi ste naň potrebovali programátora alebo mesiace samoštúdia, dnes ho stačí opísať četbotovi a o pár minút máte funkčný prototyp.

Tvorba softvéru pomocou AI sa rozšírila tak rýchlo, že slovník Collins vyhlásil výraz vibe coding za slovo roka 2025. Písať kód riadok po riadku sa už ako hobby učiť nemusíte, rozumieť mu sa však oplatí viac než kedykoľvek predtým.

Tento článok je súčasťou seriálu Nehlúpnime!, v ktorom sa snažíme približovať to dobré a múdre na internete.

Moja stará mama hovorievala, že na štúdium medicíny treba „mať zadok“. Myslela tým hodiny presedené nad knihami. Rovnaké pravidlo dlho platilo aj pre programovanie. Kto chcel vlastnú aplikáciu, musel sa najprv prehrýzť premennými, cyklami a stovkami chybových hlášok.

Vibe coding toto poradie obracia. Výraz vo februári 2025 zaviedol Andrej Karpathy, spoluzakladateľ OpenAI a bývalý šéf AI v Tesle. Opísal ním spôsob práce, pri ktorom sa úplne poddáte „vibe-om“ a zabudnete, že kód vôbec existuje. Aplikáciu opíšete bežnou rečou, AI ju naprogramuje a keď niečo nefunguje, jednoducho ju požiadate o opravu.

Karpathy hneď v tom istom príspevku dodal, že na jednorazové víkendové projekty to nie je zlé. Túto vetu väčšina nadšencov prehliadla. Keď v októbri 2025 zverejnil vlastný projekt nanochat, priznal, že ho napísal prakticky celý ručne. AI agenti mu pri ňom podľa jeho slov viac uškodili, než pomohli.

AI totiž píše kód presvedčivo aj vtedy, keď je zlý. Bezpečnostná firma Veracode, ktorá na odhaľovaní chýb v kóde zarába, nechala vyše sto jazykových modelov riešiť 80 programátorských úloh. V 45 percentách prípadov modely do kódu vložili zraniteľnosť zo zoznamu OWASP Top 10, teda z najzávažnejších bezpečnostných rizík webových aplikácií. Pri Jave zlyhali vo viac ako 70 percentách úloh. Podľa firmy sa bezpečnosť s novšími modelmi nezlepšuje, hoci syntakticky správny kód píšu čoraz lepšie.

Profesionáli to dobre vedia. V prieskume Stack Overflow z roku 2025 uviedlo 84 percent vývojárov, že AI nástroje používajú alebo to plánujú. Presnosti ich výstupov však verí len 33 percent opýtaných a 46 percent im otvorene nedôveruje. Najčastejšiu frustráciu, ktorú označili dve tretiny respondentov, poznáte aj z bežných četbotov: riešenia, ktoré sú takmer správne, ale nie celkom.

Pre začiatočníka je „takmer správne“ tá najzradnejšia kategória. Kto kódu nerozumie, chybu nespozná, kým sa neprejaví naplno.

Zaujímavé čísla zverejnil aj Anthropic, výrobca asistenta Claude, teda firma, ktorej by sa viac hodil opačný výsledok. V randomizovanom experimente dal 52 prevažne začínajúcim programátorom úlohu v Pythone s knižnicou, ktorú dovtedy nepoznali. Jedna skupina mohla využívať AI asistenta, druhá písala kód sama. Skupina s AI skončila v priemere asi o dve minúty skôr, rozdiel však nebol štatisticky významný. V následnom teste z práve použitých konceptov dosiahla priemerne 50 percent, kým skupina bez AI 67 percent. Najviac zaostala v otázkach na hľadanie chýb.

Výsledky výrazne záviseli od toho, ako ľudia AI používali. Tí, ktorí jej prenechali celú úlohu, skončili v teste pod 40 percentami. Kto si nechal kód vygenerovať a potom sa pýtal, prečo funguje, alebo kládol len koncepčné otázky a kód písal sám, dosiahol 65 percent a viac. Autori sami upozorňujú, že vzorka bola malá a znalosti merali hneď po úlohe.

Naučiť sa programovať dnes preto znamená niečo iné než pred pár rokmi. Syntax si pamätať nemusíte, mali by ste však vedieť prečítať kód, pochopiť, čo robí, a nájsť v ňom chybu. AI na to pokojne využite, len ju nechajte vysvetľovať, nie robiť domáce úlohy za vás. ChatGPT na to ponúka režim Study Mode, Claude Code režimy Learning a Explanatory.

Ako úplne prvý krok stále poslúži Codecademy. Interaktívne lekcie Pythonu, JavaScriptu, SQL, HTML či CSS si vyskúšate priamo v prehliadači a časť kurzov je dostupná v bezplatnom pláne Basic. Ak si neviete predstaviť, čo vlastne programovanie obnáša, na zorientovanie to úplne stačí.

Pre tých, ktorí chcú ísť do hĺbky, odporúčame harvardský kurz CS50x. Je bezplatný, určený ľuďom bez skúseností s programovaním a má vlastného AI tutora v podobe gumenej kačičky. CS50 Duck podľa autora kurzu Davida Malana skôr kladie otázky, než by rovno dával odpovede. Pri úlohách pravidlá kurzu povoľujú práve túto kačičku, nie nástroje, ktoré riešenie napíšu za vás.

Kto sa chce zamerať na web alebo databázy, nájde veľa materiálu na freecodecamp.org. Nezisková organizácia v decembri 2025 spustila nové certifikácie z Pythonu, JavaScriptu, responzívneho webdizajnu a relačných databáz. Každá obsahuje viac ako tucet projektov a končí záverečnou skúškou, po ktorej získate overený certifikát. Ten si môžete pridať na LinkedIn, hoci zamestnávatelia v IT sa stále pozerajú skôr na portfólio projektov.

Ak už viete, že Python je pre vás tá pravá cesta, neprehliadnite Python Programming MOOC od katedry informatiky Helsinskej univerzity. Skladá sa zo štrnástich častí rozdelených do dvoch kurzov, úvodného a pokročilého, a každý je ukončený skúškou. Univerzita ho otvára každý rok v novom ročníku a prednášky zverejňuje aj na YouTube.

Ak ste sa pustili do aplikácií pre iPhone, siahnite po kurze 100 Days of SwiftUI od Paula Hudsona. Každý deň mu venujete hodinu, prvé dva týždne sa učíte základy jazyka Swift a potom už staviate skutočné aplikácie. Na stý deň vás čaká záverečný test.

Štúdium programovania nemusí vyvrcholiť kariérou v IT. Aj keď ho po pár lekciách zavesíte na pomyselný klinec, kód od AI už pre vás nebude len nečitateľná stena textu. Budete tušiť, čo zhruba robí, a hlavne sa ju budete vedieť opýtať prečo.