Prejsť 1 000 km bez prestávky je hraničiace s trestným činom

Ak budete najbližšie počuť nejakého machra, alebo skôr blázna či (samo)vraha, ktorý bude tvrdiť, že bez prestávky prejde pokojne aj 1 000 km, tak toto sú reálne argumenty, ktoré mu viete povedať.

Buď je to totiž klamár, pretože veľmi málo áut (ani legendárna 1,9 TDi) vie bez tankovania prejsť 1 000 km, alebo je to obeť dezinformácií, ktoré šíria odporcovia elektromobility. Prečo teda nie je vôbec zdravé a zodpovedné jazdiť bez prestávky dlhé hodiny?

Odpoveď nespočíva len v banálnej bolesti chrbta, stŕpnutých končatinách či stuhnutom krku. Problém je oveľa zákernejší a odohráva sa priamo vo vašom mozgu a krvnom obehu. Dlhodobé šoférovanie bez prestávky, či už ide o 500, 600 alebo extrémnych 1 000 km, predstavuje smrteľnú hrozbu nielen pre vás, ale aj všetkých navôkol z troch hlavných, vedecky zdokumentovaných dôvodov:

• Progresívne kognitívne zlyhanie a akútne riziko mikrospánku.
• Preukázateľná strata výkonu vodiča ekvivalentná intoxikácii alkoholom.
• Akútne fyziologické riziká, vrátane vzniku hlbokej žilovej trombózy (DVT).

Mikrospánok

Prvým a najnebezpečnejším dôsledkom je kognitívne zlyhanie. Únava nie je len pocit, je to neurologický stav, pri ktorom mozog aktívne znižuje svoju kapacitu. To vedie k dramatickému predĺženiu reakčného času, zhoršenému úsudku a fenoménu známemu ako tunelové videnie, kedy vodič prestáva vnímať periférne podnety.

Vrcholom tohto stavu je mikrospánok. Nejde o klasické zaspanie, ale o mimovoľnú stratu vedomia, ktorá môže trvať od zlomku sekundy po niekoľko sekúnd. Vodič si ju často ani neuvedomí – jednoducho na moment vypne!

Krutá matematika jasne hovorí, že pri rýchlosti 130 km/h prejde vozidlo za jedinú sekundu 36 metrov. Trojsekundový mikrospánok znamená, že auto prejde viac ako 100 metrov, teda dĺžku futbalového ihriska, úplne naslepo, bez akejkoľvek kontroly nad vozidlom. To je dosť času na katastrofálnu nehodu.

Únava = alkohol

Druhý argument je pre machrov azda najsilnejší, pretože priamo kvantifikuje ich zlyhanie. Hoci by si za volant opití nesadli, presne to robia, keď sú unavení. Kľúčové vedecké štúdie opakovane preukázali priamu paralelu medzi únavou a alkoholom.

Prelomová austrálska štúdia Williamsona a Feyerovej zistila, že bdelosť trvajúca 17 až 19 hodín v kuse znižuje kognitívny a motorický výkon človeka na úroveň porovnateľnú s 0,05 % koncentráciou alkoholu v krvi (BAC). To je v mnohých európskych krajinách legálny limit pre alkohol. Ak teda niekto vstane o piatej ráno, aby vyrazil na dlhú cestu, už o desiatej večer šoféruje, akoby si vypil.

Po 24 hodinách bdelosti výkonnosť klesla na úroveň ekvivalentnú až 0,1 % BAC, čo je stav ťažkej opitosti. A to je u nás, na Slovensku, kvalifikované ako trestný čin. K podobným záverom dospeli aj výskumníci z Centra pre výskum spánku na Loughborough University, ktorí zistili, že úplná spánková deprivácia spôsobila bezpečnostne kritický pokles výkonu pri šoférovaní, ktorý bol porovnateľný so skupinou pod vplyvom alkoholu s priemerným BAC 0,07 %!

Trombóza

Tretím, často podceňovaným rizikom, je akútna zdravotná hrozba: hlboká žilová trombóza (DVT), známa aj ako syndróm ekonomickej triedy. Nejde o mýtus. Keď sedíte v strnulej polohe celé hodiny, svalová pumpa v lýtkach, ktorá pomáha vracať krv do srdca, je neaktívna. To vedie k spomaleniu prietoku krvi v dolných končatinách a k jej hromadeniu, čo môže spôsobiť vznik krvnej zrazeniny (trombu).

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) explicitne varuje, že ktokoľvek, kto cestuje nehybne viac ako štyri hodiny – či už lietadlom, autobusom alebo autom – je vystavený zvýšenému riziku vzniku krvných zrazenín!

Samotná zrazenina v nohe nemusí byť okamžite fatálna, hoci môže spôsobiť bolesť a opuch. Život ohrozujúca situácia nastáva, keď sa časť tejto zrazeniny uvoľní, krvným obehom doputuje do pľúc a spôsobí pľúcnu embóliu, ktorá je často smrteľná. Odborný článok zameraný priamo na cestovanie autom potvrdzuje, že toto riziko je reálne a porovnateľné s dlhými letmi, obzvlášť pri neprerušovaných cestách trvajúcich 4 hodiny a viac.

Argument o prejdení 1 000 km (nech aj menej) bez prestávky je teda priamym priznaním sa k prekročeniu bezpečného zdravotného limitu. Už len vzdialenosť 500-600 km si na diaľnici vyžiada približne 5 hodín nepretržitej jazdy. To je presne časové okno, po ktorom podľa CDC a ďalších medicínskych štúdií prudko stúpa riziko trombózy a zároveň, ako dokázali štúdie o únave, dramaticky klesá vaša pozornosť.

Nejde teda o superhrdinstvo, ale o nebezpečnú aroganciu voči vlastnému zdraviu a životom ostatných. Odporúčanie urobiť si prestávku optimálne každé 2 hodiny nie je byrokratická šikana, ale život zachraňujúce minimum založené na tvrdých vedeckých a medicínskych dátach.

1 000 km na jednu nádrž

S elektromobilom, ktorý zatiaľ nevie prejsť oných bájnych 1 000 km na jedno nabitie, stačí na dlhých cestách iba trošku plánovať, nabíjať sa aj chvíľu (počas týchto krátkych prestávok na oddych a načerpanie nových síl) a nepotrebujete diesel s 1 000 km dojazdom na jedno tankovanie.

Tie sú síce super, pretože na dlhej ceste nemusíte tankovať (hlavne v zahraničí na diaľniciach pohonné hmoty s extrémnou prirážkou), no to nie je ani cieľ automobiliek vyrábajúcich takéto cestovné stroje. Cieľom je ponúknuť zákazníkovi maximálne pohodlie, flexibilitu a psychologický komfort. Pohodlie, že pokojne aj mesiac pri dochádzaní pár desiatok kilometrov do práce nemusí človek tankovať. Človek aj na dlhých cestách má absolútnu slobodu rozhodnúť sa, kde a kedy natankuje. Nie je otrokom palivovej ručičky.

Automobilky tak dávajú vodičovi k dispozícii nástroj a technický potenciál, no zodpovednosť za jeho bezpečné použitie v súlade so zákonmi a zdravým rozumom je výlučne na vodičovi. Aj vďaka EÚ ale v moderných autách, ktoré prejdú nielen 1 000, ale pokojne aj 1 300 km s jedným tankovaním, máme v povinnej výbave systémy na monitorovanie únavy vodiča (Asistent bdelosti).

Tieto systémy analyzujú pohyby volantu, čas jazdy a ďalšie faktory. Ak vyhodnotia, že vodič je unavený (ešte skôr, ako si to on sám pripustí), auto začne aktívne zobrazovať varovanie (väčšinou ikonku šálky kávy) a dôrazne mu odporučí urobiť si prestávku.

Mimochodom, bezpečnostné a zdravotnícke autority odporúčajú urobiť si prestávku každé 2 hodiny jazdy, minimálne na 15 minút, počas ktorých sa treba prejsť a ponaťahovať.