8. júna si technologický svet si pripomína jeden z najdôležitejších dátumov vo svojej histórii. Presne dnes uplynulo 47 rokov od chvíle, kedy Intel uviedol na trh produkt, ktorý sa stal základom moderných počítačov.
Nebol to zďaleka prvý mikroprocesor, ale bol to ten, ktorý založil najúspešnejšiu a najdlhšie trvajúcu dynastiu v dejinách výpočtovej techniky. Intel 8086.
Koncom 70. rokov Intel vkladal všetky nádeje do svojho revolučného, no extrémne zložitého 32-bitového projektu iAPX 432. Ten však meškal a konkurencia sa nebezpečne doťahovala. Vedenie Intelu preto schválilo rýchly, menej ambiciózny projekt, ktorý mal udržať spoločnosť v hre – 16-bitový procesor spätne kompatibilný s úspešným 8-bitovým modelom 8080.
Týmto projektom bol Intel 8086. Tím inžinierov ho navrhol v rekordnom čase, približne za 18 mesiacov. Traduje sa dokonca historka, že pre udržanie morálky počas dlhých nocí si hlavní dizajnéri premietali na stenu obraz z vtedy populárnej arkádovej hry PONG.
Keď nakoniec 8. júna 1978 prišiel Intel 8086 na trh, priniesol niekoľko kľúčových inovácií:
- 16-bitová architektúra: Oproti 8-bitovým predchodcom dokázal pracovať s dvojnásobným množstvom dát v jednom takte, čo znamenalo radikálne zrýchlenie.
- Adresovanie 1 MB pamäte: Vďaka 20-bitovej adresovej zbernici dokázal adresovať až (na tú dobu) 1 MB pamäte, čo bolo 16-krát viac, ako bolo bežné. Na dosiahnutie tohto cieľa používal systém tzv. segmentácie, ktorý bol síce v tom čase efektívny, no pre programátorov znamenal komplikácie, za čo bol aj kritizovaný.
- Výkon: Prvé verzie obsahovali 29 000 tranzistorov a bežali na frekvenciách 5 až 10 MHz. To je dnes smiesšne číslo, no vtedy to bol top výkon.
- Architektúra x86: Najdôležitejším odkazom bolo stvorenie inštrukčnej sady x86. Tento jazyk sa stal základom pre všetky budúce generácie procesorov a jeho kľúčovou vlastnosťou bola spätná kompatibilita. Program napísaný pre 8086 teoreticky funguje dodnes.
Samotný 8086 však nemal vstavanú jednotku pre výpočty s desatinnou čiarkou. Pre vedecké a matematické aplikácie preto Intel ponúkal samostatný čip – matematický koprocesor 8087. Tento čip sa osadil na základnú dosku vedľa hlavného procesora a staral sa o zložité výpočty, čím výrazne zrýchľoval prácu v špecializovanom softvéri.
Aj keď bol 8086 prelomový, bol ale aj drahý. Revolúciu preto naštartoval jeho o rok mladší a lacnejší súrodenec, Intel 8088. Zvnútra bol takmer identický, no navonok komunikoval cez lacnejšiu 8-bitovú zbernicu. Vraj práve tento kompromis medzi výkonom a cenou presvedčil giganta IBM, aby si ho v roku 1981 vybral za srdce svojho revolučného produktu – IBM Personal Computer (PC).
Toto jediné rozhodnutie spečatilo osud x86. Ostatní výrobcovia začali masovo produkovať IBM PC kompatibilné klony, čím sa architektúra x86 stala globálnym štandardom a z trhu vytlačila takmer všetku konkurenciu.
Intel 8086 v licencii vyrábali aj firmy ako AMD, Siemens, Harris či Fujitsu. Vznikli dokonca aj jeho neautorizované klony v Sovietskom zväze (K1810VM86). Jeho dedičstvo sa však nemeria v miliónoch predaných kusov jedného modelu, ale v miliardách počítačov, ktoré poháňa architektúra x86, ktorú založil. Takže nezabudnite, vždy, keď zapnete svoj notebook či stolný počítač, prebúdzate k životu priameho potomka myšlienok a princípov tohto legendárneho čipu.