Pozrite si
Vďaka internetu a hlavne popularite prenosných bezdrôtových zariadení sa Wi-Fi v obývaných oblastiach vyskytuje poriadne nahusto.
Elektromagnetické vlny vysielané z Wi-Fi routrov poskytujú konektivitu pre naše smartfóny a počítače, ale majú aj vedľajšie prejavy. Prechádzajú priestorom, dokonca aj cez steny, a bez problémov dosiahnu „za roh“. Tehlové, drevené, aj betónové múry sú pre tieto vlny priehľadné, akoby boli zo skla.
Dvojica nemeckých výskumníkov – Philipp M. Holl a Friedemann Reinhard vyvinula metódu využitia signálov Wi-Fi na zachytávanie 3D holografických obrázkov objektov v sieti. A to aj skrz bariéry, akými sú dvere a steny.
Výskum metódy 3D zobrazovania, ktorý sa začal ako projekt bakalárskej práce a neskôr sa rozšíril, publikovali začiatkom mája v magazíne PHYSICAL REVIEW LETTERS.
Bezdrôtové systémy prenosu dát, ako Wi-Fi alebo Bluetooth, vyžarujú koherentné elektromagnetické vlny s presne známymi amplitúdami a fázami. Pri šírení v priestore toto žiarenie tvorí hologram – dvojrozmernú frontálnu vlnu, ktorá kóduje trojrozmerný pohľad na všetky objekty prichádzajúce do styku s rádiovým lúčom.
Kľúčom je zaznamenávanie tvarov vytvorených rozptýleným žiarením, elektromagnetickými vlnami odrážanými predmetmi, ktoré prechádzajú priestorom.
Používanie technológie Wi-Fi ako „radaru“ na zobrazovanie nie je novým konceptom – ale nová technika je podľa jej autorov prelomová v tom, že dokáže prvýkrát signály použiť na vytváranie 3D hologramových zobrazení veľkých priestorov.
Vďaka pomerne veľkej vlnovej dĺžke systém nie je dostatočne presný na to, aby rozlíšil drobné detaily. Dokáže však identifikovať tvary, alebo postavy v danej miestnosti.
Podľa jedného z autorov metódy, študenta fyziky na Technickej univerzite v Mníchove Philippa Holla, zatiaľ touto technikou nedokážete identifikovať šálku kávy na stole, ale dokážete určiť, že na ňom čosi leží. Dá sa však vidieť tvar človeka, alebo psa na gauči a ľubovoľný predmet väčší ako 4 cm.
Metóda využíva rádiové vlny Wi-Fi, ktoré pôsobia ako radar s nízkym výkonom a skenujú miestnosť. Vysielacie zariadenia, ako sú smartfóny a iné elektronické zariadenia komunikujúce v sieti Wi-Fi pôsobia ako reflektory pre zobrazovací systém.
Ten pozostáva z dvoch antén – jednej skenovacej, ktorá má za úlohu mapovanie 2D priestoru a ďalšej referenčnej, ktorá zaznamenáva signál.
Keď antény získajú obrazové dáta, trojrozmerné pohľady na objekty a žiariče sú zadávané do algoritmu digitálnej rekonštrukcie, ktorý vytvára holografickú mapu objektov v priestore. S viacerými skenovacími anténami by mohol byť systém podľa Holla rýchlejší a presnejší.
Ak sa táto technika rozvinie, bude možno pre zachovanie súkromia vhodné v chúlostivých situáciách nielen zaťahovať žalúzie, ale aj vypínať Wi-Fi.
Aplikácie by podľa autorov metódy mohli byť použiteľné vo výrobe na sledovanie nástrojov a zariadení, ale aj pri záchranárskych misiách pri vyhľadávaní ľudí uväznených v budovách.
Ak už ale dokážeme vyvádzať kvôli ochrane takého osobného údaju, akým je napríklad dátum narodenia, pozeranie cez steny by určite malo podliehať regulácii.
Zdroj