Pozrite si
Umelci, tvorcovia vizuálneho, textového, audio- a multimediálneho obsahu a organizácie zarábajúce na poplatkoch za autorské diela včerajšie prijatie smernice EÚ o autorských právach vítajú.
Odporcovia a s nimi veľká časť verejnosti naopak tvrdia, že takzvaná smernica o copyrighte znamená koniec slobodného internetu.
Cez víkend v krajinách EÚ protestovalo proti prijatiu smernice vyše 200 tisíc ľudí a proti kontroverznému článku 13 sa v jednej z najväčších online petícií podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Europoslanci ukázali 26. marca neobvyklú mieru arogancie, keď sa napriek protestom spornými článkami 11 a 13 odmietli zaoberať a legislatívu odhlasovali ako celok.
Za jej prijatie hlasovalo aj osem z trinástich slovenských europoslancov, čo by mali voliči patričným spôsobom „oceniť“ v nasledujúcich eurovoľbách.
Proti reforme smernice z roku 2001 hlasovali Monika Beňová (Smer-SD), Richard Sulík (SaS), Branislav Škripek (OĽaNO) a Jana Žitňanská (NOVA). Anna Záborská (Kresťanská únia) sa hlasovania zdržala. Kompletný prehľad hlasovania slovenských poslancov nájdete napríklad v tomto článku.
Za novú smernicu hlasovalo 348 europoslancov, 274 bolo proti a 36 sa zdržalo. Teraz musia legislatívu v priebehu dvoch rokov schváliť parlamenty členských štátov a na jej základe upraviť, alebo prijať vlastné zákony.
Mnohomiliardový biznis
V oblasti digitálneho obsahu nejde o fazuľky. Ako pripomenul francúzsky europoslanec Patrick Le Hyaric, v Európe predstavuje sektor, ktorého sa autorské práva týkajú, objem 730 miliárd eur ročne. V kreatívnom a kultúrnom priemysle pracuje viac ľudí ako v telekomunikačnom a automobilovom sektore spolu, pripomenul Le Hyaric.
Môže Európsky parlament (EP) ovplyvniť čo pozeráte na Youtube, alebo výsledky vášho vyhľadávania na Googli? A môže byť za zmenou obsahu vašej facebookovej nástenky?
Zdá sa, že sa tak práve stalo, píše Zora Jaurová zo strany Progresívne Slovensko na svojom FB profile. Odštartuje to kontroverzná smernica o autorských právach v digitálnom prostredí, ktorú EP odhlasoval .
Problematické sú hlavne články 11 a 13 tejto smernice. O čo v nich ide, a v čom sú sporné, ilustruje infografika portálu Euractiv:
Z pohľadu tvorcov obsahu je smernica výborná vec, ktorá nastolí spravodlivosť a obmedzí nelegálne šírenie autorských diel. Ako to však často býva, aj v tomto prípade je dobrými úmyslami dláždená cesta do pekla.
V čom je problém?
Sporný článok 13 v podstate hovorí, že ak je hlavnou funkciou internetovej platformy nahrávania obsahu (audia, videa, textov, atď.) zdieľaného na internete, je táto platforma automaticky zodpovedá za nahraný obsah. Smernica tak vytvára povinnosť vytvoriť filtre, ktoré budú cenzurovať vkladaný obsah, aby sa zabránilo porušovaniu práv autorov.
Článok 11 zas zasiahne vyhľadávače na čele s Google, pretože nebudú môcť bez licencie zobrazovať rozsiahlejšie titulky a úryvky zo spravodajských portálov a iných stránok.
V konečnom dôsledku nebudú ohrozené len veľké portály sociálnych sietí a ďalších platforiem ako YouTube, Facebook, Instagram, Twitter, Snap.com, SoundCloud, ale aj diskusné servery a populárne úložiská a ďalšie internetové služby, uvádza obľúbený portál Uloz.to.
Slovenský europoslanec Eduard Kukan, ktorý s ďalšími siedmimi hlasoval za túto smernicu, tvrdí, že platformy ako Wikipedia, Dropbox, Ebay a podobne pod túto smernicu nespadajú a majú z nej výnimku. Platí to údajne aj na šírenie citácií, kritík, recenzií, karikatúr či paródií, ktoré boli vylúčené z autorských pravidiel. Ako to bude fungovať v realite, ukážu až nasledujúce dva roky, keď sa smernica implementuje do národných legislatív.
Odporcovia upozorňujú, že nasadenie filtrov bude drahé a problematické, vďaka čomu hrozí ochromenie internetu, ako ho poznáme dnes. Okrem toho bezchybné filtre si menšie firmy nebudú môcť dovoliť a pod tlakom legislatívy budú musieť obmedziť činnosť, alebo zaniknú.
To hrá do karát internetovým gigantom, ktorí ovládnu ešte väčšiu časť trhu na úkor diverzifikácie.
Úloha pre nový Európsky parlament
Ako uvádza Zora Jaurová, spoločný európsky digitálny trh bez hraníc je jednou z vecí, vďaka ktorej sa môže Európa stať naozaj svetovou veľmocou. Ale umožní to len úplne nový koncept legislatívy, ktorá bude schopná nanovo definovať práva autorov a dať ich do rovnováhy so slobodou internetu.
Regulačné rámce v digitálnom prostredí nie je možné tvoriť neustálym prispôsobovaním konceptu autorských práv z analógovej doby tlačených novín, celuloidových filmov a vinylových platní.
Nový Európsky parlament bude mať po májových voľbách zrejme dosť práce, aby vyriešil aj nedostatky rysujúce sa v súvislosti s čerstvo prijatou smernicou. Aby odpoveď na otázku v nadpise článku nebola áno.
Zdroj