Pozrite si
Keď v januári 1992 astronómovia Alex Wolszczan a Dale Frail analyzovali jemné zmeny v pulzoch rotujúcej hviezdy a dokázali, že zmeny jasnosti spôsobuje dvojica planét vzdialených 2 300 svetelných rokov, bol to prelomový objav. Odvtedy sa veľa zmenilo a 21. marca sa podarilo prekonať hranicu 5 000 objavených exoplanét.
Vyhľadávanie exoplanét je pritom extrémne náročné. Keďže nevydávajú vlastné svetlo, sú veľmi vzdialené od Zeme a mnohonásobne menšie ako ich materské hviezdy, pozorovať ich dokážeme prakticky len nepriamo a všetky poznatky o ich charaktere a vlastnostiach sú vlastne výsledkom úvah založených na analýzach elektromagnetického žiarenia.
Hoci vznikli viaceré výkonné teleskopy a observatóriá na zemskom povrchu, najúspešnejším lovcom exoplanét bol doteraz vesmírny teleskop Kepler. Od svojho vypustenia v roku 2009 až do skončenia misie v roku 2018 objavil vyše 2 700 exoplanét. Keďže vedci stále analyzujú dáta, ktoré teleskop získal a odoslal za deväťročné pôsobenie, tento počet nie je konečný,
Ďalším premiantom vo vyhľadávaní exoplanét je pozemský spektroskop HARPS na čílskom observatóriu La Silla, ktorý má na konte už viac ako 150 objavených exoplanét. Veľké očakávania pri skúmaní extrasolárnych svetov sa vkladajú do Európskeho extrémne veľkého teleskopu (Extremely Large Telescope – ELT ) s priemerom zrkadla 39,3 metrov, ktorý sa dokončuje v Čile v oblasti Cerro Armazones v púšti Atacama.
Po exoplanétach však pátra mnoho vedeckých tímov a prístrojov. Vo vesmíre operuje lovec exoplanet TESS, Hubbleov vesmírny ďalekohľad, či európska sonda CHEOPS. Veľké nádeje astronómovia vkladajú do Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý je síce ešte v procese kalibrácie, ale poslal už na Zem prvé ostré snímky.
Podľa vedcov z NASA nás veľké objavy ešte len čakajú. Objavy exoplanét sa zatiaľ koncentrujú v relatívne malom okruhu niekoľko tisíc svetelných rokov okolo Slnečnej sústavy.
Známe exoplanéty sú hrubo triedené podľa veľkosti a vlastností do štyroch kategórií. Z doteraz objavených 5005 exoplanét tvoria asi 30% „plynní obri“ – planéty podobné nášmu Jupiteru a Saturnu, ale často aj niekoľkonásobne väčšie, 35% „planéty triedy Neptúna“ – ľadové, zriedkavo aj horúce planéty veľkosti Neptúna, alebo Uránu, 31% “super Zeme“ – planéty s veľkosťou medzi Zemou a Neptúnom a iba 4% tvoria „terestriálne planéty“ – kamenné svety veľkosťou podobné Zemi, alebo o málo menšie.
Z nich len malá časť sa navyše nachádza v takzvanej obývateľnej zóne, kde by sa mohla vyskytovať voda v kvapalnom skupenstve, čo je podľa súčasných predstáv jednou z nutných podmienok pre vznik života.
Niekoľko exoplanét nachádzajúcich sa v takýchto zónach sme už ale identifikovali a v celej galaxii ich určite budú desiatky tisíc, ak nie milióny. Podľa Jessie Christiansenovej z NASA sa dá očakávať, že v Mliečnej dráhe existuje minimálne 100 až 200 miliárd extrasolárnych svetov. Mnohé z nich môžu mať priaznivé podmienky pre život, aký poznáme na Zemi.