Plávajúce hotely sú tým najkomfortnejším komfortom a pokiaľ sa náhodou nevolajú Titanic, prinášajú svojim pasažierom, či hosťom aj nezabudnuteľné zážitky. Titanic nakoniec tiež. Ale opustime zaoceánske koráby, nech v pokoji brázdia diaľky.
Koncept trochu iného plávajúceho „hotela“ pripravil talianský priemyselný dizajnér Michele Puzzolante. Ide o luxusné plávajúce ubytovanie pre šesť osôb, ktoré môžu nocovať v dvoch dvojlôžkových a dvoch jednolôžkových izbách, každá s vlastnou kúpeľňou. Súčasťou vybavenia je odpočinková miestnosť, kuchyňa, jedáleň a zvláštna podmorská pozorovateľňa v podobe priehľadnej banky, s dostatočným priestorom pre šesticu kresiel. Hotel má k dispozícii celkovo 110 metrov štvorcových obytnej plochy.
Fajn, poviete si, čo je však na tomto koncepte také zaujímavé? Zvláštnosťou 20 metrového plavidla pomenovaného „Solar Floating Resort“ (SFR) má byť jeho energetická sebestačnosť. Steny SFR majú byť skonštruované z dvoch vrstiev balzového dreva spevneného sklenenými vláknami s hrúbkou 2 x 15 mm s medzi nimi bude 30 cm široká vákuová medzera. Zaistia sa tým dokonalé tepelno-izolačné vlastnosti.
O energiu sa majú postarať solárne panely na báze organických farbív pokrývajúce obe strany stien. Vonkajšia strana tak bude vyrábať elektrickú energiu zo slnka a vnútorná má čiastočne recyklovať svetelnú energiu z umelého osvetlenia interiérov. Podľa Puzzolanteho by mal byť plávajúci rezort nezávislý od vonkajších dodávok energie. Vďaka satelitom a mobilným telefónom (v dosahu základňových staníc) však nebude odrezaný od sveta. Hoci to autor projektu priamo nešpecifikoval, SFR sa bude pohybovať zrejme skôr v blízkosti pobrežia, ako na otvorenom mori.
Dvadsať metrov dlhý plávajúci rezort by bol ideálnym miestom pre All-inclusive dovolenku. Museli by ste však oželieť personál.
Pre diaľkovú plavbu totiž zrejme SFR nie je príliš vhodný. Detaily o samotnom pohone neboli odhalené, no ak by sa mal objekt, ktorý nie je hydrodynamicky ideálneho tvaru, pohybovať pomocou lodných skrutiek poháňaných solárnymi panelmi, príliš „živý“ by nebol. A určite by z vyrobenej energie veľa nezostalo pre palubné spotrebiče. Solárne panely na báze organických farbív sú síce lacné, ale zároveň mimoriadne málo účinné. Dosahujú efektivitu konverzie svetla na elektrinu len 11,4% (súčasná špička), čo je však len polovica oproti bežným kremíkovým panelom. Navyše má tento typ organických panelov nízku životnosť a je diskutabilné, ako by sa správal v agresívnom prostredí v prítomnosti morskej vody. Autor konceptu tiež nešpecifikoval, ako to bude s tou energetickou sebestačnosťou v noci, alebo pri zamračenej oblohe. Možno aj energetická autonómia má svoje hranice, tak ako tá geografická a národná.
Na podobné výhrady reagoval Michele Puzzolante vyjadrením, že zatiaľ ide len o „štúdiu realizovateľnosti“. A už sme pri tom pravidle z úvodu. Že sa podobný plávajúci hotel dá postaviť je isté, jeho energetické zdroje, pohonné jednotky a agregáty na záložné napájanie však bude musieť naprojektovať ktosi, kto sa zameriava viac na funkcionalitu, než na estetiku. Dovtedy sa hádam uspokojíme aj s prozaickým relaxom na jachte, čo poviete? Ďalšie príklady plávajúcich rezortov, či ostrovov si môžete pozrieť v tomto príspevku.
Foto: Gizmag